Autor hag

Svetový deň vody

Posted on by hag

Už každoročne si ho pripomíname 22. marca. Dni ktoré sú pamätne, medzinárodné, ci inak významné a ktoré sú z neakej príčiny v kalendári, tam nie sú len tak, že si nejaky úradník snáď chcel spraviť dobrý bod u svojho šéfa. Tie dni sú tam zväčša preto že si zaslúžia našu pozornosť a nielen aby sme si len prečítail „dnes máme svetový či medzinárodný deň vody“, ale aby sme sa pozreli či zamysleli nad tým, čo nám vlastne napadne – čo to vlastne je, má to zmysel?
Áno voda je vzácna tekutina bez ktorej nie je možné existovať. A pri tomto ju berieme ako samozrejmú vec v živote cloveka rovnako ako soľ, či to že človek automaticky dýcha. Podstatou prečo tomu tak je je zrejme to, že sme jej mali dostatok a nemali sme zatiaľ problémy, že by sme nemali ako spláchnuť WC či osprchovať sa. Vždy voda ide z vodovodného kohútika. Nie vždy a nie všade tomu tak je. Dnes navyše nieje jedno koľko vody spotrebujeme (minieme) ale ani to koľko jej odvezieme do kanalizácie. Platí tu nepisane pravidlo že ak spotrebujeme za istý čas Kubík vody, rovnaké množstvo by som mal odviezť do kanalizácie. Keď by sa toto malo kontrolovať pravdepodobne by sme nemohli pitnú vodu používať na polievanie záhrady či na napúšťanie bazénov. Ale to v konečnom dôsledku v podstate ani nieje zlá myšlienka či vec, aj keď sa nám to môže tak javiť. Ono väčšinu rôznych nariadení, či zmien v legislatíve a následne na nižších úrovniach dnes vo väčšine prípadov berieme ako buzeráciu – čo si to zase tí hore vymysleli. Vymysleli i nevymysleli. Ono nie všetky nariadenia, ktoré vzídu ako myšlienka z hlavy úradníka, čo ako sa to zdá riešenie „od stola“ nemusí v konečnom hladisku byť hneď zlá či nedomyslená. Dnes väčšina riešení už buď bola navrhnutá a rozdiskutovaná, ale z rôznych zväčša finančných hladísk odsunutá do úzadia. Štát nemôže dať na všetky tieto riešenia peniaze, lebo jednak je tu spletitosť pre a proti idúcich riešení a častokrát sú vydané len odporúčania, ktoré sú ako veľmi dobre vieme len“odporúčaním“ ako sa radiť (i keď v dobrej viere či dobrym svedomím) aby naše narábanie s pitnou vodou, alebo aj s odpadovými vodami bolo v súlade s dnešnými hodnotami, ako sa dnes pozeráme na prírodu.
Dnes vieme, že nemôžeme odpadové – splaškové vody púšťať len tak do potoka, rybníku, priehrady, či mora. Nemôžeme sa odvolávať na to, že to takto robili pred 30 či 50 rokmi u nás aj vo svete. Iste dialo sa to a možno občas aj dnes deje, že sused takto šetrí a vypúšťa obsah svojej žumpy kdesi na záhumnie. Nuž popravde ak by sme toto robili všetci, potom neviem na čo vlastne máme kúpelne a záchody, na čo ? To sú úplne vyhodené peniaze ak na jednej strane sa budeme umývať a akože správať ekologicky ale na druhej strane keď výjdeme z domu von ocitneme sa v smradľavej žumpe…
Áno toto je sci fi ako by to vyzeralo nebyť toho, že Homo Sapiens má aj rozum nielen na zháňanie potravy či peňazí, ale najmä na to aby rozmýšlal aby naše okolie vypadalo čisto a aby po nás ľuďoch po rokoch ostala príroda použiteľná a nie zdevastovaná. Ono to však pôjde ťažko. Dnes sa zvykneme odvolávať na to, že je to obeť civilizácií, ale paradoxne do prírody chodíme relaxovať, vypnúť, nabrať nové sily. Viete si predstaviť, že za pár rokov už nebude miesta v prírode, kde by sa dalo hovoriť ako o mieste kde nie je signál (mobilný), či nebodaj tam nebude hotel či reštaurácia. Vzhladom na to, že rozvoj mobilných aplikácií a stým súvisiaceho SW i HW vybavenia ide závratnou rýchlosťou a ruku s tým ide aj chtíč človeka ísť si do prírody oddýchnuť ale nie na samotu so studenou vodou a latrínou v žihlavisku, ale naopak oddýchnuť si v pohodlí wellnes hotela so všetkými výdobytkami dnešného sveta. Nuž na tom by nebolo nič zlé, až na to, že ide o to, kde takéto hotely stavať a kde nie. Ono práveže príroda nie je v stave, že by jej človek ustupoval a ona získavala neustále nové územia a vzduch a voda sa stával z roka na rok čistejším. Nemýlme si roky po revolúcii v r 1989, keď vela podnikov, ktoré vypúšťali exhaláty, padlo finančne či z iných dôvodov, že by snáď vtedy príroda začala ožívať a človek jej akože urobil dobrovolné gesto. Človek ničí prírodu odjakživa, akurát dnes si to už uvedomujeme, keď vidíme, že nám mnohé bohatstvá ubúdaju. Zrejme by v prírode malo platiť pravidlo, že do lesa sa chodí relaxovať, na horske chaty pešo a všetko čo človek v prírode vyprodukuje by si mal vziať so sebou (smeti). I keď ako dieťa si pamätám s rodičmi z ich práce výlet do Nízkych Tatier autobusom sme sa vyviezli na Královu holu…to bol rok mozno 1983 bača čo tam pásol ovce asi videl prvýkrát autobus ísť hore, nuž získalo sa povolenie a autobus mohol hore. Vtedy i dnes sa to dalo, samozrejme vo všetkých prípadoch či sa to dialo alebo deje by malo platiť už spomínané pravidlo. Nezanechávať v prírode stopy po našej návšteve. V prípade horských hotelov či chát to platí dávno a ich prevádzkovatelia to vedia. Jednak zabezpečenie odpadových smetných nádob voči medveďom, lebo hoci je medveď divé zviera, predsa ak sa raz naučí, že od človeka niečo dostane už sa to neodnaučí. A rovnako to platí aj pri zabezpečení splaškových vôd, na jednej strane je však potrebné dodať, velké hotely majú vybudované vlastné čističky alebo su priamo napojené na kanalizáciu v danom stredisku. Tie menšie mimo stredísk, prípadne v neprístupných terénoch majú buď klasické suché latríny alebo riešenia v septikoch, ale tu treba dodať, často tu záleží na zdroji pitnej vody resp na výdatnosti prameňa. Dnes sú strediská, ktoré nemusia mať dostatočné vodné zdroje pitnej vody a preto tam napr v zime ani nemôžu zasnežovať. Zrejme by ten sneh bol príliš drahý.  Aký to paradox, niekde míňame vodu na zasnežovanie, inde nemáme (my ľudia žijúci na planéte ZEM) čo piť lebo voda jednoducho nie je. Nuž podoby vody i narábania s ňou sú rôzne. I keď voda aj zo zasnežovania je vrátená prírode v konečnom dôsledku. Iste, byť situácia, že nemáme vodné zdroje ani na pokrytie základných potrieb obyvateľstva na danom území, potom sú vo výhode tí, ktorí majú vlastnými nákladmi budované  nádrže na pitnú alebo dažďovú vodu. Stačí sa pozrieť pri suchých letách ako klesá zásoba vody vo vodných zdrojoch. Vzhľadom na oteplovanie a posúvanie vegetačných pásiem na sever by sme si to mohli uvedomovať, že situácia sa bude pomali zhoršovať. Keď možno pred 50 rokmi sme mali vody dostatok ale o 30 rokov keď budeme mať na Orave či pod Tatrami klímu ako na Pohroní, a Pohronie bude mať klímu Jadranu ale aj so suchom a vyprahnutou krajinou. Nemusíme sa dnes síce pozerať o 30 rokov dopredu, aj dnes môže prísť obdobie sucha ale pre nás bude podstatné ak si dôležitosť vody budeme uvedomovať pri každom narábaní s vodou. 🙂

Raj na zemi

Posted on by hag

Často krát počujeme, kedy už bude raj na zemi. Zvyčajne tak konštatujeme, keď sa prihodia rôzne nešťastia, keď sa bojuje v najnepochopitelnejších konfliktoch, keď bojujú proti sebe bývalí susedia či priatelia. Raj na zemi poznáme z biblických čias, dnes si však raj predstavujeme ako blahobyt, mier, kedy sa všetci budeme mať radi, nebudú vojny a konflikty.Či tá doba niekedy príde nevieme, skôr to bude naopak, že sa navzájom pozabíjame , veď  svetové mocnosti majú predsa akési „právo“ na preventívny útok aby tak zabránili útoku druhej strany. Keď si predstavíme, že by sa toto mohlo stať a že sa preventívnym útokom, ktorého vydanie rozkazu bude predchádzať tomu na základe pomýlenia sa ako tomu takmer bolo koncom 60 rokov 20. storočia, tak potom si môžeme povedať o dobe ktorú dnes žijeme, že práve toto je (mini)RAJ. I keď ticho musíme dodať, že nevieme ako dlho bude trvať.

Keď sa pozrieme do minulosti a histórie, od biblických čias až po dnešnú dobu, tak dobre ako sa máme práve dnes, sme sa ešte nemali. Odmyslime si teraz všetky naše osobné problémy tie ako existuje ľudstvo  nás sprevádzajú stále.  Pozrime sa na benefity, ktoré dnešný svet robia rajom – áno len tam kde nie sú vojny a konflikty, ale tie sme spomínali pravdepodobne nikdy neutíchnu..

Dnes nielen mladá generácia žije sociálnymi sieťami, kde si navzájom zdieľame a lajkujeme  rôzne príspevky , fotky či selfie. Myslíte si, že byť dnes režim aký sme tu mali pred rokom 1989 zdielali by sme  rovnako?  Asi nie. Iste by sa našli ideový pracovníci, ktorí by nás usmernili či predvolali na národný výbor, ako to že na tej selfie máte taky imperialistický výraz a ešte sa pozeráte do prava a nie do ľava, a prečo máte na sebe to kapitalistické tričko a nie zväzácku košeľu tak ako sa to vo sviatok v deň narodenia otca národa (napr. Lenin), patrí.   A čím ideme viac do minulosti bolo by to zrejme rovnaké. Preto dnes (a nie len pre sociálne siete) ale pre všeobecný pokrok v medicíne, IT technológiach, všeobecnom rozvoji vo všetkých úrovniach spoločnosti si môžeme povedať že žijeme ozaj miniRAJ. Môžeme síce snívať o ničnerobení a flákaní sa a o dostatku všetkého, ale ako dlho by nás to bavilo? A tak či onak, tie produkty (aby bolo toho dostatok) by musel stále niekto produkovať, vyrábať – takže ničnerobenie a užívanie si do konca života to je sci fi ak to berieme for all teda všetci ludia na planéte . Utópia.

Samozrejme každý pracujeme na sebe. Veľa firiem začalo od nuly a postupne sa tvrdou prácou vypracovali a vybudovali svoju značku. Úspešní podnikatelia dnes, sa tak nenarodili ale vyppracovali tvrdou prácou a mnohí si dnes môžu užívať a žiť ako v Raji. Ale za všetkým je pot, slzy a krv. Vydreté úsilie, snaha.

Každý má síce iné hodnoty ale realisticky sa vieme na ne pozerať  aj keď niečo chceme vybudovať, niekam sa vypracovať. Dlhá zima konečne stráca silu, pre mnohé profesie napr v oblasti stavebníctva sa to konečne začína rozbiehať. V prírode sa to taktiež začína prebúdzať, nám v Grimy s.r.o tiež začínajú pribúdať objednávky. Ak ste záhradkári iste už netrpezlivo čakáte až sa oteplí a pôjdete konečne pracovať do záhrad. Ak Vám niečo v záhrade chýba možno vám vieme pomocť a urobiť vašu záhradu Rajom aspoň po estetickej stránke našimi dekoračnými záhradnými nádobami a nádržami na vodu.

Naša anketa

Posted on by hag

[Total_Soft_Poll id=“2″]

Takýchto miest…

Posted on by hag

 

Takýchto miest je na svete čoraz menej. Je na nás ľuďoch či sa to raz nepodarí zvrátit.

 

[pam_bulk][/pam_bulk]

Splachovanie pitnou vodou je barbarstvo

Posted on by hag

Že je tomu tak vieme dávno, aj keď vec je trošku viac komplikovanejsšia ako by sa na prvý pohľad zdalo. Keď preskočím históriu, lebo by sme sa pravdepodobne zamotali v spleti všakovakých otázok prečo a ako sa to riešilo v minulosti, a pozrieme sa na to len z pohľadu minulého storočia, kedy „civilizácia“ v mestách konečne zaviedla v mnohých veciach systém a čistenie odpadových vôd patrilo k tomu tiež, zistíme, že ono to nieje vôbec prekvapive, že dnes splachujeme pitnou vodou. Samozrejme nemôžeme si teraz povedať prečo sme takí barbari, že tak robíme.áno je 21-vé storočie, zažívame obdobia sucha, vody ubúda a až keď sa v tom období sucha zníži zásoba pitnej vody natoľko, že je zakázané polievanie či iné aktivity s vodou (ajhľa polievame tiež pitnou vodou..), až vtedy zisťujeme ako sme vlastne na tom zle ak nemáme (a vo väčšine prípadov ani nemáme) žiadne rezervoáre nielen pitnej ale aj dažďovej vody.

Ale vráťme sa o storočie skôr. V 20.tom storočí, kedy už bola infraštruktúra mnohých miest na Slovensku relatívne vybudovaná (väčšie mestá, počas prvej republiky, menšie mestá po roku 1948), všetko dostávalo status systému – teda fungujúcej (nazvime to veličine, aj keď v mnohých prípadoch to fungovalo len preto lebo to muselo). Kanalizačný systém – teda sieť kanalizačného potrubia začal vznikať v mestách ešte v 19.storočí (v podobe ako ho poznáme dnes), v menších mestách a na vidieku však až v druhej polovici 20.storočia. Všetko samozrejme súviselo s rozvojom závodov ale najmä domácností. Pokým vo veľkých mestách boli prvé splachovacie záchody začiatkom 20 storočia (Praha, Paríž), kto si ich mohol dovoliť je však otázne. Rovnako to platilo aj pri kúpelniach. To čo je dnes samozrejmosťou, je tým len posledných 30-40 rokov.  Pokým v mestách ak malo mesto kanalizáciu, pripadné vybudovanie  kúpelne a splachovacieho wc bolo síce počas prvej republiky alebo v medzivojnovom období relatívne drahé, ale kto na to mal tak mal aj „štandart“ aký je dnes samozrejmosťou. Mnohí ľudia však boli radi v mestách ak mali vôbec napojenie na pitnú vodu, na vidieku, ak mali vobec pitnú vodu v prípade, že nemali vlastnú studňu. O „štandartoch“ v podobe splachovacieho wc či kúpelne na vidieku sa dá hovoriť snáď až koncom 60 rokov 20 storočia. Počas prvej republiky a v medzivojnových rokoch, ešte hygiena vôbec nebola tým ako ju poznáme dnes. Iva Šmákalová robila v 30 rokoch 20 storočia sociologický výskum v dedine Turčianske Jaseno. Svoje poznatky zhrnula v knihe, ktorá vyšla v roku 1936 „Integrálna dedina“. Z nich sa môžeme dozvedieť aký vzťah k hygiene mali deti v tých rokoch, ktoré deti sa umývali denne, ktoré každé tri dni a ktoré len nedeľu, rovnako aj dospelí.  Podobná situácia bola zrejme na vidieku vôbec a až v časoch socializmu sa to postupne zmenilo. Je síce pravda, že špina konzervuje, ale to rozhodne ani vtedy nemohol byť štandart. Prvé kúpelne v mestách však trpely nedostatočným odvetrávaním odtokov a kanalizácie, predsa bola stavaná v časoch, keď ten systém len začínal fungovať, ale stále bolo oveľa viac iných problémov (ako nájst prácu, ako sa najesť, ako prežiť na fronte..) Na vidieku kanalizácia nebola, preto musí prejsť ešte pár desiatok rokov, kedy osveta prináša nové poznatky v mestách sa intenzívne stavajú panelové domy, na vidieku od polovice 20 storočia sa postupne budujú kúpelne, ale pokým  to dovtedy nebolo treba spolu s nimi sa musia stavať aj septiky či žumpy. Predsa je tu väčšia spotreba vody a tá následne musí ako znečistená niekam odtiecť. Pokým v mestách sú nové postavené paneláky priamo napojené na kanalizáciu a nikto nesleduje ako a kolko minie vody, na vidieku pokial nemá dedina vybudovanú kanalizáciu a aj čistiareň odpadových vôd, tak je takéto plytvanie nemožné. Predsa žumpa či septik nie je bez dna.

Po roku 1989 až dodnes, kedy sa všetko zmodernizovalo, prišli na trh  mnohé systémy zachytávania dažďovej  ale aj pitnej vody, pribudli moderné septiky, automatické čističky  odpadových vôd, separátory tukov, aby sa ulahodilo aj oku záhradkárom začali sa vyrábať vkusne riešené dekoračné záhradné nádrže, ale aj napriek tomu sme dnes v dobe kedy na splachovanie wc používame pitnú vodu. V dobe, kedy nám trh už ponúka riešenia, áno niekde je to problém – paneláky, ktoré majú systém napájania vodou z 70rokov 20.storočia. V mestách, ktoré si pametajú z minulosti, že mávali problémy so zásobovaním pitnou vodou je možné, že ľudia skôr začnú uvažovať nad tým, či by nebolo dobre začať myslieť na vlastné rezervoáre dažďovej vody a tou potom splachovať, prípadne ju využívať pri polievaní záhrady.  Rovnako zmýšľajú aj ludia v oblastiach, kde málo prší a ak aj, voda čo naprší odtečie nevedno kam.

Občas, keď prebleskne v médiach správa, že je to plytvanie a ľudia by mali sami šetriť a budovať si vlastné nádrže na dažďovú vodu ozvú sa hlasy, že je za tým pripravované zvyšovanie cien pitnej vody. Tak či tak, ak mi voda spadne z dažďa  a odtečie do kanála a ja ju zaplatím ako stočné a pritom som ju mohol odviesť do vybudovanej nádrže, tak som stratil dva krát. To čo spadne z oblakov je voda zadarmo, ak ju viem priviesť do zásobníka ako úžitkovú vodu a potom ňou splachovať, či polievať záhradu, potom mi môžu byť hlasy s rôznych diskusii, že som naletel štátu a zvyšovaniu cien ukradnuté. Tak či tak tie ceny neovplyvním, ale viem ovplyvniť svoju spotrebu vody najmä ak za vodu platím. Je síce pravda, že ten kto má vlastnú studňu ten vodou zrejme šetriť nebude až do tých čias, kedy možno výdatný prameň náhle nezoslabne. Nič nieje večné a pri vode to myslím platí a preto je lepšie byť pripravený ako potom keď mi vyschne prameň hľadať náhradné riešenia.

Pripraveným patrí svet.

 

Novoročný update

Posted on by hag

Máme tu Nový rok 2017 a pomali sa opäť vracia život do starých koľají po sviatkoch.  Silvestrovské a najmä tie polnočné novoročné oslavy boli spojené s ohňostrojmi, svetlicami, petardami či delobuchmi, hoci v niektorých mestách (Bratislava) boli zakázané. V televízií sa pýtali ľudí na názor na ten zákaz, niektorí najmä psíčkari to vítali, ostatným sa to nepáčilo – veď k oslave Nového roka to odjakživa patrí tá žiarivá show na oblohe. Nuž o tom nik nepochybuje i keď sa nazdávam, že by to malo byť s mierou. V každom meste ale asi aj na vidieku sa predsa našli aj takí ktorí hádzali svetlice, ale najmä petardy a delobuchy 3-4 hodiny pred polnocou. Čo ale môže byť tiež forma oslavy konca starého roka.
Svoje deti vychovávame k poriadku, k istým normám sme predsa ľudia. Ak ideme na piknik na chatu či do prírody predpokladám, že odpadky nehádžeme do prírody, či do potoka. Rovnako sa zvykneme správať aj doma či na záhrade, alebo vo vlastnej obývačke. Niekto menej niekto viac to nieje dôležité. Dnes je už konečne aj na Slovensku samozrejmosťou, že psíčkari si exkrementy po psoch v mestách zbierajú. Takisto sme už na takej úrovni, že vodu zo žumpy či septiku nepúšťame susedovi do záhrady, či do potoka. Ale či si vieme pozbierať aj deň po Silvestri zvyšky po zábavnej pyrotechnike, tak o tom niesom presvedčený. Možno je to tým, že ak sneží tak to sneh zakryje a čo nevidieť akoby ani neexistovalo. To je tak. O Slovensku sa zvyklo hovoriť ako o krásnej krajine s čistou prírodou, aj keď za socializmu sa práve v tých čistých lokalitách postupne stavali závody, ktoré po rokoch devastovali okolitú krajinu splodinami a to v časoch, keď automobilová doprava nemala také množstevné parametre ako dnes. O Turčianskej kotline (okres Martin a Turčianske Teplice) sa hovorieva ako o turčianskej záhradke a myslím, že aj okolité kotliny obklopené čistou príodou mali takéto prívlastky. Záhradka je pekná pokial to nemá len v prívlastku ale keď je to aj skutočnosť. Stačí sa prejst po krajine na jar, ked zíde sneh, ale v niektorých lokalitách je to možné vidieť aj po celý rok. Smetisko všade. Veľa krát je to dôsledkom toho, že človek chce ušetriť. Produkujem (otázka prečo..) velký odpad (domácnosť, firma) chcem šetriť tak odpad sypem do prírody… Nuž ušetril som pár euro, ale čo to stálo prírodu? Možno práve v tej lokalite sa následkom tohoto šetrenia zničí nejeden biotop. V náväznosti na moje vrecia si iks ypsilon človek všimne že je tam odpad a ak má podobne vrelý vzťah k šetreniu priloží k môjmu odpadu aj ten svoj. Áno často to býva takto, i keď často je to aj systémová chyba toho, že nie sú na odpočívadlách pri cestách verejné koše, alebo sú plné alebo z nieakého dôvodu v prípade separovaného zberu práve nenájdeme nádobu na odpad ktorý máme a potom v dobrej viere ho ukryjeme v lese. V prípade tekutých odpadov je to podobné. Ak potajomky vypúšťame našu žumpu susedovi do záhrady je to o našom svedomí. Biologicky rozložitelný odpad vieme kompostovať, i keď nie vždy sa to dá (roky kedy veľa prší a rastie veľa trávy a často kosíme, môže sa stávať, že niesme schopný trávu skompostovať, preto neraz končí kade tade) i keď v prípade týchto rozložiteľných materiálov to nieje problém, ono predsa sa to skôr či neskôr rozloží. V mestách, ktoré separujú odpad začínajú pribúdať už nádoby na biologicky rozložiteľné materiály – teda to všetko čo sa dá skompostovať. Ak ste záhradkári a nemáte kompostér alebo nekompostujete, určite si ho zaobstarajte. Aj ked je pohodlné kúpiť priemyselné hnojivo, predsa veľa predávaných hnojív má základ v biohumuse alebo v rôznych hnojoch (ovčí, konský, kravský) a opäť je to príroda keď používame v záhradách tieto pôvodné hnojivá. Každá záhrada však potrebuje vodu. Nuž aj na to sme my ľudia mysleli, ale ak som predtým niečo šetričom vyčítal, teraz ich musím pochváliť ak používajú na záhrade nádoby a nádrže, kde zbierajú dažďovú vodu. Spočiatku sa zvykli využívať len staré plechové sudy, alebo staré vane. Dnes vieme záhradu skrášliť nielen vkusnými kompostérmi, ale aj <a href=“http://nadobynaodpad.sk/kategorie-produktov/zahradne-dekoracne-nadrze/“>dekoračnými záhradnými nádobami</a> alebo <a href=“http://nadobynaodpad.sk/kategorie-produktov/nadrze-na-dazdovu-vodu/“>veľkobjemovými nádržami. </a>

Ak sme si dávali novoročné predsavzatia, skúsme ich začať plniť a skúsme žiť vo väčšom súlade s prírodou, veď všetci máme radi ten oddych a relax na chate v lese, či na rybačke pri jazere. Niektoré veci sa dajú vytvoriť umelo či virtuálne, ale prírodu ak stratíme stratíme všetko.