Bio prípravky – cesta 21. storočím

Bio prípravky a bio preparáty tvoria časť našeho sortimentu. Dnes, kedy spoločnosť hľadá cestu k udržateľnému rozvoju miest i vidieka tvoria bio prípravky dôležitú súčasť segmentu obehového hospodárstva. U nás nájdete bio prípravky pre záhradu (urýchlenie kompostovania), pre jazierka a vodné nádrže (na vyčistenie a obnovu ekologickej rovnováhy), pre septiky (čistenie septikov), pre poľnohospodárov (eliminovanie hnoja, hnojovkym a zápachu z nich), pre čističky ( pre obnovu čistiacej flóry i na vyčistenie a naštartovanie čistiacich procesov), pre kanalizáciu (sifóny a odtokové potrubia i drenážbe systémy), pre separátory tukov, olejov a ropných látok. Zjednodušene povedané bio prípravky slúžia nielen človeku, ale aj prírode a zvieratám v nej. Keď sa koncom minulého storočia zdokonaľovala priemyselná výroba, vplyv na životné prostredie sa nebral do úvahy, pretože príroda nebola „až tak“ poškodená ako je tomu dnes. Po roku 1989 a následne vplyvom zavedenia moderných informačných technológii, nástupom počítačov a internetu sa implementovali do praxe mnohé vylepšenia, ale zároveň sa rozširovalo aj informovanie verejnosti.  Domácnosti sú už bežne zariaďované s kúpeľňami, ale potreba odvádzať odpadové vody nevymizla, ba práve naopak stáva sa problémom, pretože len málo obcí na vidieku malo pre rokom 1989 vybudované kanalizácie. Odpad sa preto musel akumulovať v žumpách, alebo septických jamách. Ak sa obsah vyvážal svojpomocne hocikde do krajiny, zakrátko to spôsobovalo miestne ekologické zhoršenia životného prostredia. S nástupom pokroku sa začínajú predávať biologické čističky, ktoré prácu čistenia vykonávajú mechanicky ale aj s pomocou biologických prípravkov a baktérii rozkladajúcich, alebo živiacich sa odpadovými látkami. Ak berieme rok 1989 ako pád socialistického režimu, musíme si uvedomiť, že to bolo aj zrútenie bariéry v obchodnom styku, kedy sa na náš trh začínajú presadzovať výrobky z okolitého sveta. Nielen, že narastá množstvo sortimentu, ale narastá aj jeho variabilita. Od polovice 80 rokov 20. storočia sa začínajú presadzovať igelitové tašky a  z derivátov PVC a PVCA sa vyrábajú obaly na jedlo, kozmetiku alebo chemické prípravky, hnojivá, farby či lieky. Dovtedy používané sklo alebo plechovky sa nahrádzajú plastami. Postupne sa buduje kanalizácia na vidieku, ale na trh vstupujú automatické a biologické čističky a septiky pre tých, ktorí nemajú možnosť byť napojení na kanalizáciu.  Dnes vieme aké je jednoduché si vysnívať chatu či dom v prekrásnom prostredí, ale aké je to zložité sa postarať o to aby sme svojim životom a správaním nepoškodzovali prírodu. Iste prerod odpadu na to, čo človeku vie pomôcť, nevznikne šibnutím čarovného prútika. Aj vyčistenie odpadovej vody aj kompostovanie je cítiť, ale vhodným správaním sa a používaním bio prípravkov vieme eliminovať tieto pachy. Chovanie hospodárskych zvierat patrí k človeku odpradávna. Chovateĺ sliepok nevníma vôňu slepačincov ako zápach, takisto ako chovateľ dobytka, či koní vníma hnoj. Správny chovateľ však predchádza problémom, ktorý by mohol narušiť jeho chov. V našich produktoch máme bio prípravok Well Bak hnojovka, ktorý eliminuje zápach vznikajúci pri chove a zároveň zlepšuje aj chovné, zdravotné  a rastové podmienky zvierat. Iste nestačí len používanie bio prípravku. K správnemu chovu patrí nielen láska k chovanému zvieraťu a starostlivosť o jeho výživu a zdravie, bez ohľadu na to na aké účely sa zviera chová. Pre chovateľa predstavuje chované zviera istú hodnotu a tá je násobená minimálne podmienkami a starostlivosťou o dané zviera.

 

 

Well Bak hnojovka

Stiahnuť ako PDF

 

čítajte aj náš príspevok:  Bio prípravky – cesta 21. storočím.

Septik alebo žumpa?

Septik sa v staršej terminológii nazýva žumpou, alebo septickou nádržou, či septickou zbernou nádržou. Staršia terminológia takmer nerozlišovala pojmy ako septik alebo žumpa pokým sa nejednalo skutočne o septik a skutočne o žumpu. Septik a žumpa nie je to isté a nejde pritom len o názvoslovie v rôznych regiónoch Slovenska.

Septik je zariadenie, ktoré slúži na čisteniu odpadových vôd, z ktorého sú následne tieto vody vypúšťané do povrchových či podzemných vôd. Inak povedané, septik je prietoková zakrytá nádrž, ktorá je umiestnená v zemi a slúži k odsedimentovaniu splaškov. Jej priestor je predelený prepážkami na dve alebo tri komory, kde sa zhromažďuje kal. V týchto komorách sa kal pomaly a postupne usádza.

Septik je stavebne a prevádzkovo nenáročný čistiaci objekt. Výhodou je, že nepotrebuje pripojenie elektrickej energie, no v realite je možnosť využiť toto zariadenie len pre malé rekreačné objekty s nízkym zaťažením. Pri trvale obývaných objektoch môže dôjsť k úniku hrubých nečistôt do zemného filtra, ktorý potom rýchlo stráca prietokovosť a takisto aj účinnosť. Keďže čistenie filtra nie je obvykle reálne, je potrebné ho často kompletne vymieňať. Pri cene nákladov na septik a zemný filter je preto lepšou voľbou inštalácia lacnejšej domovej čističky odpadových vôd, ktorá je omnoho účinnejšia.

Stavbu septiku už mnohé orgány nedovoľujú, pretože nespĺňa požiadavky kladené na vyčistenú vodu. Zákon o odpadových vodách, definuje septik  za vodnú stavbu a jej povolenie a prevádzkovanie sa týmto zákonom musí riadiť. To znamená, že na výstavbu septika potrebujete okrem stavebného povolenia aj povolenie na nakladanie s vodami. To znamená na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd. Ak máte záujem o takéto povolenie, vydáva ho orgán štátnej vodnej správy – Obvodný úrad životného prostredia.

Žumpy sú klasickými zariadeniami pre akumuláciu vôd v neodkanalizovaných lokalitách. Ide hlavne o obce s počtom obyvateľov do 15 000 obyvateľov a z nich tvoria prevažnú väčšinu sídla pod 5 000 obyvateľov. Dôsledkom toho je množstvo žúmp situovaných vo vidieckych lokalitách, s obsahom ktorých je potrebné nakladať bez ohrozenia životného prostredia. Podľa STN 75 60 81 sa charakterizuje žumpa ako podzemná vodotesná nádrž bez odtoku na akumuláciu splaškových vôd zvyčajne vyprázdňovaná fekálnym vozom. Žumpy sa budujú iba tam, kde nie je možnosť splaškové vody odvádzať do kanalizácie. Pri nakladaní s odpadovými vodami zo žúmp sa prihliada na obsah žumpy, ktorý má charakter „akumulovanej splaškovej vody“. Vo všeobecnosti možno povedať, že prevažnú časť produkovaného množstva obsahu žúmp tvoria akumulované splaškové. V lokalitách, kde je k dispozícii taká kanalizačná sieť, ktorej súčasťou je látkovo nepreťažená čistiareň odpadových vôd je vhodné zabezpečiť vývoz obsahu žúmp do stokovej siete so súhlasom prevádzkovateľa spravidla na ČOV.

Včera, dnes a zítra?

Včera, dnes a zítra, tak znie názov jednej kabaretnej scénky, ale v nás to evokuje časové hľadisko dneška, ktorý žijeme vo vzťahu človek a príroda. Včera, mohli by sme takto nazvať obdobie 20 storočia, kedy sa človek po zžití s prírodou dostal čiastočne nad jej úroveň, zakladaním rôznych ekologických záťaží alebo ekologických katastrôf.  Hoci sa na jednej strane posilňovalo uvedomovanie a formovanie názorov a pro prírodných vzťahov s cieľom nielen pochopiť ale najmä chrániť prírodu, pôvodné biotopy atď, ale na druhej strane pokračoval rozmach  v likvidovaní panenskej prírody či cielenou ľudskou činnosťou alebo nevedomými zásahmi kde sa nedomýšlali dôsledky a následky takéhoto konania. 20 storočie je obdobím , kedy sa rozvinula naplno kultúra  bývania so všetkým čo k tomu patrí. Každý byt či dom má kúpeľňu a sociálne zariadenie v dome, niekde sa budujú aj prvé systémy využívania dažďovej vody na splachovanie alebo polievanie (domáci kutilovia alebo záhradkári). Rok 1989 otvára priestor pre nový tovar, ktorý je už vtedy zaužívany v zahraničí. Rovnako prenikajú aj názory na riešenie problematiky čistenia odpadových vôd budovaním malých čističiek odpadových vôd apd. Dnes, charakterizujeme dobu dneška po roku 2000 do dnes, pričom táto doba sa stále predlžuje. Sami vieme, že v dobe kde vládne internet a sociálne média má každá nová a neobjavená informácia cenu zlata. A hoci sú mnohé metódy a systémy  už vymyslené (čističky odpadových vôd, prečerpávačky odpadov, podzemné nádrže na dažďovú vodu, či záhradné dekoračné nádrže) vždy sa dajú nájst nové a nové riešenia, ktoré poprepájaním vytvoria komplex, ktorý je využiteľný v praxi. Dnes , je však aj obdobím, kedy mnohí ľudia strácajú záujem o svoj vzťah s prírodou, pričom prírodu vnímajú ako nejakú vec či stav, ktorý keď už je na tomto svete počas ich prítomnosti na historickej časovej priamke vnímajú to ako stav, ktorý je daný a ktorý oni nevedia ovplyvniť. O to smutnejšie je to práve dnes, kedy sa všetci ľudia musia zomknúť  s cieľom znižovania našich minulých „prehreškov“ voči prírode. Ak si uvedomíme aká veľká je ekologická stopa každého z nás na tejto planéte, potom nám musí byť jasné, že dnešný stav je neudržateľný a musí byť zmenený nie zajtra ale ešte dnes. Slová sú slová, ale činy sú činy. Ale nepremyslené konanie by mohlo spôsobiť viac škody ako úžitku, preto sa každé dnešné riešenie dopredu plánuje a konzultuje avšak všade na svete majú obe (nepremyslené konanie i plánované konanie) jedno spoločné – peniaze, teda finančnú stránku veci. Sebemenšia fantasticky vypadajúca vec, zachraňujúca svet, zvyčajne stroskotá na nedostatku peňazí, alebo z neistoty návratnosti vynaložených finančných prostriedkov sa potencionálny sponzori projektu len ťažko chytajú veci. Nemusíme sa pozerať na velké projekty, kde sa s obavami i rozvahou investorov počíta, aj vybudovanie vidieckej čističky odpadových vôd môže spôsobiť nemalé časové anomálie ak investor – teda obec nemá po celý čas výstavby dostatok peňazí na realizáciu. Skúsenosti však ukazujú, že je dnes výzvou do zajtrajška budovanie podzemných nádrží na dažďovú vodu, ale aj vsakovacích retenčných systémov na parkoviskách, mestskej zeleni, parkoch, volné (dnes betónové plochy), s cieľom udržať zrážkovú vodu v krajine, ale nielen na vidieku, ale aj v mestách. Letné mesiace a tento rok to poznáme aj na Slovensku, vedia byť zrážkovo chudobné. Horúčavy ešte znásobujú betónové plochy námestí alebo parkovísk, ktoré sú len málokde opatrené vsakovacími košmi alebo boxami, trávnatými pásmi apd. Polievanie ciest v horúčavách zaiste trochu pomôže. ale zrážková voda ktorá v daždi spadne odtečie cez kanalizáciu do rieky a potom do mora, hoci by mohla ostať zachytená v krajine a zásobovať zeleň, ktorá by potom v horúčavách bola prírodnou oporou. Zaiste nie všade sa to dá, ale často treba pri plánovaní a projektovaní myslieť aj na ľudí. Na vidieku stojí o to bojovať za udržateľnú pôdu, ktorá dokáže zachytit zrážkovú vodu. Žiaľ dnes len málo vlastníkov pôdy na nej aj hospodári, a poľnohospodári sadia v prvom rade plodiny, ktoré im prinášajú zisk (repka), hoci aj nie sú v danej lokalite tradičnýni plodinami. Že s našich lesov ubúda kvalitného dreva a s Tatier si robíme lunapark vie už pomali každý, len akosi nám to je jedno. Veď kto by si nedal dobré jedlo na vysokohorskej chate, ci zahral golf na horskej lúke? Nemali by sme sa hrať na bohov a z prírodného bohatstva si robiť verejný dom. Nakoniec, základný tábor v Himalájach pod Mount Everestom je plných odpadu a fekálií, kto by si to ešte pred 30 rokmi pomyslel, že to raz tak bude. Ale množstvo výprav na konci 20. storočia spôsobilo, že ceny expedícií šli dolu ale na úkor toho, že ne každá expedícia si za sebou aj upratala. Naše lesy a hory síce nie sú Himaláje, ale vzhľadom na výchovu našinca nás stav našich lesov – rozumej tomu bordel ani neprekvapuje.Prečo by sme však mali prírode odsekávať ďalšie a ďalšie územia a zamorovať to odpadom, ktorý sa nám na horskej túre už akosi nechce vziať späť? Dnes by sme sa mali správať minimálne tak aby nás naši potomkovia nepreklínalii budúcnosti (zajtra – roky 2050-2100), za to, že sme sa dnes snažili kašlať na všetko a užívali si radovánky dnešnej doby.

Osadenie čističky ZBS a nádrže na dažďovú vodu

Automatické čističky Actibloc a Biologické čističky ZBS pracujú technológiou čiastočne aktivovaného kalu systému SBR (Sequential Batch Reactor – Sekvenčne biologický reaktor). Oba typy čističiek sme Vám už predstavovali. Montáž biologickej čističky ZBS-6C/6RLM – čističky pre 6 ľudí, čo je štandartná čistička pre domácnosť z 4-6 ľuďmi, Vám predstavíme v tomto príspevku  Spolu s montážou si predstavíme aj montáž  nádrže na dažďovú vodu WB  s objemom 3500 litrov, ktorá bude (rovnako aj aj čistička ZBS-6C/RLM  prepojená s vsakovacím (retenčným) systémom PAKETBOX

Osadené nádrž na dažďovú vodu (zelená) a čistička ZBS (čierna)

Biologická čistička odpadových vôd typu ZBS-C je určená na úpravu  odpadových vôd, z wc a kúpelne. Konštrukcia reaktora je založená na nádrži vyrobenej z polyetylénu s vysokou hustotou, rozdelená (v štandardnej verzii) do retenčnej komory a biologickej komory.

Prevádzkovanie čistiarne je riadené technickým kontajnerom, ktorý je vybavený množstvom funkcií, ktoré im umožňujú prispôsobiť sa potrebám zákazníka, napr .:

  • výber režimu prevádzky (zo základnej ponuky)
  • voľba dovolenkového režimu, počítadlo MTG atď.

Navyše všetky parametre, ako aj vybrané nastavenia sú udržiavané aj po výpadku napájania.

Biologická čistiareň ZBS-6C od 4 do 6 osôb s kapacitou max 900 l / d:

  • Biologický reaktor ZBS-6C HDPE R
  • technický kontajner s dúchadlom a regulátorom
  • Geo-netkaná textília a drenážne rúry SN4 (PVC-110 mm) a drenážne obaly – 24 mb

Biologické čističky ZBS -C-jednovrstvový plášť,pracuje na technologii SBR s aktívnym kalom. Má minimálne dve komory a každá komora má osobitnú funkciu. Systém čističky pracuje nasledovne:

Ovládací panel čističky ZBS

1. prítok odpadovej vody
2 .čerpanie dávky odpadovej vody do komory reaktora
3. prevzdušnovanie odpadovej vody/difuzory/ drobnobublinkové
4. recirkulácia kalu
5. odpumpovanie očistenej vody

Čističky typ ZBS-C sú vyrobené z vysoko kvalitného plastu. Súčastou čističky je celokovové čerpadlo Ebara ,kompresor,digitálne ovládanie.prípoj elekriny na 220 V
Certifikát-CE, Hygienický atest.

V ponuke sú:
ZBS-6C RLM /ludí 6
ZBS-10C RLM 10 ľudí
ZBS-12C RLM 12 ľudí
ZBS-16C RLM 16 ľudí v ponuke sú podla požiadavky OD ZBS -20C do ZBS 150 RLM

 

 

 

Nádrže typ WB (2500, 3500 a 5000 litrov) sú vyrobené z vyfukovaného polyetylénu vysokej hustoty a odolnosti voči poveternostným vplyvom.

Retenčný vsakovací systém PAKETBOX je určený na odvádzanie dažďovej vody do zeme. Dažďová voda prúdiaca z vytvrdených povrchov, t.j. parkovacích miest, ulíc, striech alebo zelených plôch, prúdi do otvorov a následne sa stráca v zemi. 

Jednotlivé bloky paketboxu môžeme kombinovať a výsledkom je požadovaná retenčná zachytávacia nádrž, ktorá môže rôzny tvar od kruhu až po hranaté bloky

 

 

Odtok dažďovej vody do zeme nevyžaduje dodatočné poplatky za odvodnenie do kanalizačného systému. Vsakovacie bloky PAKETBOX majú obdĺžnikovú (ale aj polkruhovú)  konštrukciu zo zvislých rúr a dajú sa pospájať podľa požadovaného množstva odvádzanej dažďovej vody. Pri našej montáži sme volili kruhové rozloženie  s krytom celého systému, kde do vsakovacej studne ústia nádrž na dažďovú vodu (pritekajúca  prebytočná voda po prípadnom naplnení nádrže), i čistička ZBS-6C/RLM. Pokiaľ rozmýšlate nad zakúpením nádrže na dažďovú vodu doporučujeme sa inšpirovať v našom tématickom príspevku Kupujeme nádrž na dažďovú vodu.

 

 

– Vsakovacie podložie zo štrku   
– Vsakovacia drenážna plastová podložka  (výška 60 cm,  šírka   kruh 120 cm)
– Korpus vsakovacej studne šírka 100 cm, výška 120 cm poklop
– Odvetranie 110 cm ventilačná rúra s krytkou
– Geotextilia

 

 

 

 

 

Vsakovacíe nádrže (studne) so systémom Paketbox možno riešiť variabilne dizajnovo podľa vlastných požiadaviek. Dôvodom je, že jednotlivé bloky Paketboxu možno navzájom poprepájať do štvorcových kruhových alebo polkruhových blokov a pokryť korpusom vsakovacej studne. Po prepojení prepájacím potrubím sú všetky nádrže pokryté netkanou geotextíliou a zasypané zeminou. Po záverečnej úprave vidieť len kruhy revízneho otvoru.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© Toto je autorský článok – všetky práva vyhradené ( foto a video mg, text hag)

 

Splachovanie pitnou vodou je barbarstvo

Že je tomu tak vieme dávno, aj keď vec je trošku viac komplikovanejsšia ako by sa na prvý pohľad zdalo. Keď preskočím históriu, lebo by sme sa pravdepodobne zamotali v spleti všakovakých otázok prečo a ako sa to riešilo v minulosti, a pozrieme sa na to len z pohľadu minulého storočia, kedy „civilizácia“ v mestách konečne zaviedla v mnohých veciach systém a čistenie odpadových vôd patrilo k tomu tiež, zistíme, že ono to nieje vôbec prekvapive, že dnes splachujeme pitnou vodou. Samozrejme nemôžeme si teraz povedať prečo sme takí barbari, že tak robíme.áno je 21-vé storočie, zažívame obdobia sucha, vody ubúda a až keď sa v tom období sucha zníži zásoba pitnej vody natoľko, že je zakázané polievanie či iné aktivity s vodou (ajhľa polievame tiež pitnou vodou..), až vtedy zisťujeme ako sme vlastne na tom zle ak nemáme (a vo väčšine prípadov ani nemáme) žiadne rezervoáre nielen pitnej ale aj dažďovej vody.

Ale vráťme sa o storočie skôr. V 20.tom storočí, kedy už bola infraštruktúra mnohých miest na Slovensku relatívne vybudovaná (väčšie mestá, počas prvej republiky, menšie mestá po roku 1948), všetko dostávalo status systému – teda fungujúcej (nazvime to veličine, aj keď v mnohých prípadoch to fungovalo len preto lebo to muselo). Kanalizačný systém – teda sieť kanalizačného potrubia začal vznikať v mestách ešte v 19.storočí (v podobe ako ho poznáme dnes), v menších mestách a na vidieku však až v druhej polovici 20.storočia. Všetko samozrejme súviselo s rozvojom závodov ale najmä domácností. Pokým vo veľkých mestách boli prvé splachovacie záchody začiatkom 20 storočia (Praha, Paríž), kto si ich mohol dovoliť je však otázne. Rovnako to platilo aj pri kúpelniach. To čo je dnes samozrejmosťou, je tým len posledných 30-40 rokov.  Pokým v mestách ak malo mesto kanalizáciu, pripadné vybudovanie  kúpelne a splachovacieho wc bolo síce počas prvej republiky alebo v medzivojnovom období relatívne drahé, ale kto na to mal tak mal aj „štandart“ aký je dnes samozrejmosťou. Mnohí ľudia však boli radi v mestách ak mali vôbec napojenie na pitnú vodu, na vidieku, ak mali vobec pitnú vodu v prípade, že nemali vlastnú studňu. O „štandartoch“ v podobe splachovacieho wc či kúpelne na vidieku sa dá hovoriť snáď až koncom 60 rokov 20 storočia. Počas prvej republiky a v medzivojnových rokoch, ešte hygiena vôbec nebola tým ako ju poznáme dnes. Iva Šmákalová robila v 30 rokoch 20 storočia sociologický výskum v dedine Turčianske Jaseno. Svoje poznatky zhrnula v knihe, ktorá vyšla v roku 1936 „Integrálna dedina“. Z nich sa môžeme dozvedieť aký vzťah k hygiene mali deti v tých rokoch, ktoré deti sa umývali denne, ktoré každé tri dni a ktoré len nedeľu, rovnako aj dospelí.  Podobná situácia bola zrejme na vidieku vôbec a až v časoch socializmu sa to postupne zmenilo. Je síce pravda, že špina konzervuje, ale to rozhodne ani vtedy nemohol byť štandart. Prvé kúpelne v mestách však trpely nedostatočným odvetrávaním odtokov a kanalizácie, predsa bola stavaná v časoch, keď ten systém len začínal fungovať, ale stále bolo oveľa viac iných problémov (ako nájst prácu, ako sa najesť, ako prežiť na fronte..) Na vidieku kanalizácia nebola, preto musí prejsť ešte pár desiatok rokov, kedy osveta prináša nové poznatky v mestách sa intenzívne stavajú panelové domy, na vidieku od polovice 20 storočia sa postupne budujú kúpelne, ale pokým  to dovtedy nebolo treba spolu s nimi sa musia stavať aj septiky či žumpy. Predsa je tu väčšia spotreba vody a tá následne musí ako znečistená niekam odtiecť. Pokým v mestách sú nové postavené paneláky priamo napojené na kanalizáciu a nikto nesleduje ako a kolko minie vody, na vidieku pokial nemá dedina vybudovanú kanalizáciu a aj čistiareň odpadových vôd, tak je takéto plytvanie nemožné. Predsa žumpa či septik nie je bez dna.

Po roku 1989 až dodnes, kedy sa všetko zmodernizovalo, prišli na trh  mnohé systémy zachytávania dažďovej  ale aj pitnej vody, pribudli moderné septiky, automatické čističky  odpadových vôd, separátory tukov, aby sa ulahodilo aj oku záhradkárom začali sa vyrábať vkusne riešené dekoračné záhradné nádrže, ale aj napriek tomu sme dnes v dobe kedy na splachovanie wc používame pitnú vodu. V dobe, kedy nám trh už ponúka riešenia, áno niekde je to problém – paneláky, ktoré majú systém napájania vodou z 70rokov 20.storočia. V mestách, ktoré si pametajú z minulosti, že mávali problémy so zásobovaním pitnou vodou je možné, že ľudia skôr začnú uvažovať nad tým, či by nebolo dobre začať myslieť na vlastné rezervoáre dažďovej vody a tou potom splachovať, prípadne ju využívať pri polievaní záhrady.  Rovnako zmýšľajú aj ludia v oblastiach, kde málo prší a ak aj, voda čo naprší odtečie nevedno kam.

Občas, keď prebleskne v médiach správa, že je to plytvanie a ľudia by mali sami šetriť a budovať si vlastné nádrže na dažďovú vodu ozvú sa hlasy, že je za tým pripravované zvyšovanie cien pitnej vody. Tak či tak, ak mi voda spadne z dažďa  a odtečie do kanála a ja ju zaplatím ako stočné a pritom som ju mohol odviesť do vybudovanej nádrže, tak som stratil dva krát. To čo spadne z oblakov je voda zadarmo, ak ju viem priviesť do zásobníka ako úžitkovú vodu a potom ňou splachovať, či polievať záhradu, potom mi môžu byť hlasy s rôznych diskusii, že som naletel štátu a zvyšovaniu cien ukradnuté. Tak či tak tie ceny neovplyvním, ale viem ovplyvniť svoju spotrebu vody najmä ak za vodu platím. Je síce pravda, že ten kto má vlastnú studňu ten vodou zrejme šetriť nebude až do tých čias, kedy možno výdatný prameň náhle nezoslabne. Nič nieje večné a pri vode to myslím platí a preto je lepšie byť pripravený ako potom keď mi vyschne prameň hľadať náhradné riešenia.

Pripraveným patrí svet.