Žumpa

Žumpy sú klasickými zariadeniami pre akumuláciu vôd v neodkanalizovaných lokalitách. Ide hlavne o obce s počtom obyvateľov do 15 000 obyvateľov a z nich tvoria prevažnú väčšinu sídla pod 5 000 obyvateľov. Dôsledkom toho je množstvo žúmp situovaných vo vidieckych lokalitách, s obsahom ktorých je potrebné nakladať bez ohrozenia životného prostredia. Podľa STN 75 60 81 sa charakterizuje žumpa ako podzemná vodotesná nádrž bez odtoku na akumuláciu splaškových vôd zvyčajne vyprázdňovaná fekálnym vozom. Žumpy sa budujú iba tam, kde nie je možnosť splaškové vody odvádzať do kanalizácie. Pri nakladaní s odpadovými vodami zo žúmp sa prihliada na obsah žumpy, ktorý má charakter “akumulovanej splaškovej vody”. Vo všeobecnosti možno povedať, že prevažnú časť produkovaného množstva obsahu žúmp tvoria akumulované splaškové. V lokalitách, kde je k dispozícii taká kanalizačná sieť, ktorej súčasťou je látkovo nepreťažená čistiareň odpadových vôd je vhodné zabezpečiť vývoz obsahu žúmp do stokovej siete so súhlasom prevádzkovateľa spravidla na ČOV. Zloženie “akumulovanej splaškovej vody” v žumpe je cca 600 mg.l-1 BSK5 a cca 1 300 mg.l-1 CHSK, pričom hodnota pH je v rozmedzí od 7,4 do 7,8. Obsah NL 0,2 — 0,6 g/l. Pri návrhu žumpy je potrebné uvažovať, že podľa ustanovenia vodného zákona § 76, ods. 9 platnosť povolenia vypúšťať komunálne odpadové vody do kanalizácie zaniká dňom 31. 12. 2015 a do podzemných vôd dňom 31. 12. 2005, a každý obyvateľ bude povinný napojiť sa do stokovej siete — zákon č. 184/2002 Z. z. § 32, ods. 2.

Žumpa je bezodtoková nádrž zhromažďujúca splaškové vody z domu. Obsah žumpy je potrebné vyvážať na zneškodnenie, prípadne využitie. Najčastejšie sa obsahy žúmp spracúvajú na ČOV. Zriedkavejšie je použitie pre závlahu hnojením, ktoré však nie je možné v každom vegetačnom období realizovať. Žumpy, ktorých obsah preteká do zeme znečisťujú prostredie, osobitne podzemné vody. Veľmi často sa stávajú dôvodom znečistenia vôd v domácich studniach. Preto je veľmi potrebné, aby žumpy a žumpové systémy vyhovovali požiadavkám STN 75 6081 — Žumpy pre splaškové odpadové vody s platnosťou od 05/2000. Táto norma stanovuje aj postup výpočtu potrebného objemu žumpy. Umiestnenie žumpy nesmie ohrozovať zdroje vody.

 

(zdroj: http://hnonline.sk/expert/73761-zumpy-a-male-cistiarne-odpadovych-vod)

Splašková voda

Zákon č. 184/2002 Z. z. v § 2 ods. 10 charakterizuje splaškovú vodu ako vodu, ktorá pochádza z ľudských obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností z domácnosti, z kúpeľní, zo stravovacích zariadení a iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách. Splaškami sa nazývajú tekuté odpady produkované činnosťami v domácnosti a majú dve hlavné zložky:
šivú voduje to voda, ktorá sa používala na kúpanie, sprchovanie, umývanie, na pranie odevov a umývanie podláh.
čiernu voduje to odpadová voda zo záchodov a kuchynských výleviek.
Normálne sú obidve tieto zložky “čierna a sivá” voda kombinované a vypúšťané do jednotného systému odvádzania spoločne a nazývajú sa “splaškové odpadové vody z domácností”, alebo jednoducho “splašky”. Sivá voda obsahuje veľmi málo tuhých častíc a za vhodných okolností môže byť recirkulovaná. Ak systém inštalácií umožňuje rozdelenie týchto zložiek, šedá voda môže byť v období sucha použitá na zavlažovanie záhrad.

 

 

Dažďová voda

 Oblaky vznikajú kondenzáciou (skvapalnením) vodnej pary, ktorá sa dostala do ovzdušia odparovaním z morí, riek, jazier a území pokrytých vegetáciou. Zohriaty vlhký vzduch z týchto oblastí stúpa nahor, pretože má menšiu hustotu ako vzduch nad ním. S rastúcou výškou klesá jeho tlak, a keďže sa obvykle jedná o veľké masy vzdušnej hmoty, tak sa . bez výmeny tepla s okolím rozpína a pritom ochladzuje. Po ochladení na teplotu rosného bodu sa začnú vo vzduchu vytvárať drobné kvapôčky vody, ktoré tvoria oblak. Ich priemer je obyčajne okolo 20 mm, čo je oproti typickej dažďovej kvapke rozmer asi 100 krát menší. Kvapky v oblakoch pritom vznikajú hlavne na tzv. kondenzačných jadrách, ktoré sú obyčajne tvorené nečistotami nachádzajúcimi sa vo vzduchu.

Z povrchu kvapky sa neustále odparujú molekuly vody, zatiaľ čo iné molekuly na nej kondenzujú. Ak je počet molekúl, ktoré sa odparia z kvapky rovnaký ako počet tých, čo skondenzujú, tak sa kvapka nezväčšuje ani nezmenšuje a hovoríme, že je v rovnováhe s okolím. Kvôli zakriveniu povrchu kvapiek sa z nich molekuly vody odparujú rýchlejšie oproti vodorovnému povrchu, a preto je na dosiahnutie rovnováhy potrebný väčší tlak vodných pár. Vodná para v oblakoch je teda presýtená a jej relatívna vlhkosť je väčšia ako 100 %. Pritom čím menšie sú kvapky, tým väčšie presýtenie vodných pár je potrebné na dosiahnutie rovnováhy. Ale v oblakoch býva takáto vysoká vlhkosť len zriedkavo. Ako sa teda môžu vytvoriť z maličkých kvapôčiek vody v oblakoch väčšie dažďové kvapky? Rozhodujúcu úlohu tu hrajú vzájomné zrážky kvapiek. Vďaka povrchovému napätiu vody sa pri nich kvapky navzájom spájajú, čím dosahujú nižšiu výslednú potenciálnu energiu.  

            Kvapky vody v oblakoch vplyvom tiaže neustále padajú nadol, pričom rýchlosť ich pádu závisí od ich veľkosti. Čím sú menšie, tým menšiu majú rýchlosť pádu – napríklad kvapky s priemerom 20 mm padajú rýchlosťou 0,01 m/s, kvapky veľkosti 2 mm dosahujú rýchlosť 6,5 m/s, a 5 mm kvapky padajú rýchlosťou 9 m/s. Rýchlosť ich pádu sa dá určiť porovnaním tiaže kvapky so silou odporu vzduchu, ktorá pôsobí proti pohybu kvapky pri jej páde. Treba si ešte uvedomiť, že to, či kvapky naozaj dopadnú na zem alebo nie, závisí aj od prúdenia vzduchu okolo nich. V oblakoch bývajú často vzostupné prúdy teplého vzduchu, ktoré bránia drobným kvapôčkam vypadnúť z oblaku. Proces tvorby dažďových kvapiek tak môže trvať niekoľko minút, ale aj niekoľko dní. Výsledný dážď padá v  období počas celého roka v závislosti od plusových teplôt, v zime to môže byť aj teplotu slabo pod bodom mrazu. Zachytená dažďová voda zo striech, ale aj povrchov ako sú dvory a parkoviská je odvádzaná buď do kanalizácie alebo do zberných odtokov a nimi vteká do podzemných nádrží na dažďovú vodu, alebo do záhradných nádrží.

Úžitková voda

Úžitková voda, je voda ktorá sa vyrába vždy z pitnej vody a to buď len ohrevom (teplá voda), pričom pre teplú vodu neplatia žiadne limity nezávadnosti a kvality ako je to pri pitnej vode.  Norma STN 83 0616 definuje teplú vodu ako vodu zdravotne nezávadnú, ktorá však nie je určená na pitie ani na varenie!  Je potrebné vedieť, že teplá úžitková voda nepodlieha žiadnym normám, žiaden právny predpis nestanovuje presné požiadavky na jej kvalitu a nepodlieha ani pravidelným kontrolám. A navyše, kvôli svojej teplote je náchylnejšia na výskyt baktérií. Teplú úžitkovú vodu je možné vyrábať len z pitnej vody. O možnostiach jej použitia rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva.

Úzitková voda sa môže vyrábať ďalej prečistením sivej odpadovej vody (odpadová voda z kúpeľní, spŕch, vaní, umývadiel, pračiek, umývačiek riadu, drvičov odpadu). Prečistením sa mení na úžitkovú (označuje sa aj biela voda)

Úžitková voda môže byť okrem spomenutej teplej vody aj:

  • Priemyselná voda – je úžitková voda používaná v priemyselných závodoch na spracovanie surovín alebo pri výrobe výrobkov, spravidla si ju jednotlivé závody sami pripravujú,recyklujú a uchovávajú v rezervoároch alebo nádržiach.
  • Technologická voda – je úžitková voda, ktorá je súčasťou výrobného procesu daného výrobku.
  • Voda pre závlahy – je povrchová voda na závlahy s klasifikáciou úžitková voda.

 

Pitná voda

Pitná voda je čistá pramenitá alebo čistená voda určená pre človeka na priamu konzumáciu, výrobu nápojov alebo varenie. Svetové zásoby pitnej vody sa rýchlo zmenšujú v dôsledku vysokej spotreby veľkého počtu ľudí na Zemi, znečistením, klimatickými podmienkami a podobne. Niektoré krajiny, ako napríklad Slovensko majú bohaté zásobárne vody, pitnú vodu nájdeme u nás v takmer každej domácnosti, používa sa aj na sprchovanie či na splachovanie toaliet, v iných krajinách má voda nesmiernu hodnotu a menšiu dostupnosť, na iné účely ako konzumáciu sa používa úžitková voda.

Sivá voda

Sivá voda je podľa Britskej normy BS 8525-2010 komunálna voda bez fekálií a moču. Je to  odpadovú vodu z kúpeľní, spŕch, vaní, umývadiel, pračiek, umývačiek riadu, drvičov odpadu. Nepatrí sem však odpadová voda z toaliet, ktorá sa nazýva čiernou vodou. Sivá voda sa po nazbieraní čistí a následne distribuuje do systému sivej vody a využíva na pranie, splachovanie wc, upratovanie, umývanie áut alebo na polievanie záhrad.

kolobeh vôd
systém sivých vôd

Zber sivej vody je nutné robiť tzv delenou kanalizáciou, pretože do sivej vody nemôže pritekať odpadová voda z toaliet. Preto zavedenie systému sivej vody a jej očistenie a na očistenú “bielu vodu” si vyžaduje vstupné náklady ešte v čase projektovania  domu, prípadne celé prepracovanie kanalizačného systému v prípade existujúcej stavby po prejdení na systém sivej vody. Sivú vodu by sme mali v zásade poznať akého je charakteru, teda či je to voda len  kúpelní, alebo sú tam primiešané vody z práčky (kedy sa v danej vode môžu nachádzať nečistoty s prania vrátane zvyškov vlákien z prádla apd). Podľa poznania charakteru sivej vody volíme potom v čističke intenzitu čistenia

systém kolobehu (recyklácia) vody v donácnosti

Po fáze čistenia, ktoré môže byť buď čiastočné ak sivú vodu použijeme len na polievanie a nie sú v nej použité žiadne chemické látky a mydlá, alebo úplné vyčistenie v čističke odpadových vôd sa už vyčistená tzv biela voda musí napojiť do systému bielej vody, ktorá sa však nemôže žiadnym spôsobom prepojiť s pitnou vodou a všetky prípojky treba označiť že ide o nepitnú vodu.

  Výhody systému sivých vôd

  • ochrana prírodných zdrojov vody
  • zníženie spotreby pitnej vody na účely, kde nie je vyžadujúca pitná kvalita vody
  • zníženie prevádzkových nákladov vodné/stočné
  • odľahčenie splaškovej kanalizácie
  • efektívne čistenie vody
  • spoľahlivý zdroj vody na zavlažovanie v prípade sucha

 

 Nevýhody systému sivých vôd

  • vyššie vstupné náklady
  • nedostatočne vyčistená voda – ohrozenie zdravia užívateľa
  • nedostatočne vyčistená voda – ohrozenie životného prostredia
  • absencia legislatívy zaoberajúcej sa problematikou sivých vôd
  • nedostatočná informovanosť verejnosti o systéme sivých vôd
  • potreba pravidelnej údržby systému
  • technika čistenia a celkový systém si vyžaduje záber určitého priestoru pre prevádzku

zdroj(obrázky a text): ZÁKLADNÉ FAKTY O SYSTÉME VYUŽÍVANIA SIVÝCH VÔD

Kupujeme nádrž na dažďovú vodu

Pod pojmom nádrž na dažďovú vodu rozumieme dve varianty nádrží. Ale nestačí ich len uviesť, pretože naše rozhodnutie zaobstarať si jeden alebo druhý typ nádrže na dažďovú vodu je komplexnejšie rozhodnutie, vychádzajúce z toho, prečo sme sa tak rozhodli.

Kúpa nádrže na dažďovú vodu je výsledkom našich požiadaviek a výberom toho správneho variantu a typu. Hlavnú úlohu tu zohráva naše rozhodnutie, PREČO si ideme zaobstarať nádrž na dažďovú vodu. AKÉ využitie (a či vôbec) bude mať nádrž na dažďovú vodu, lebo kúpa nádrže na dažďovú vodu a zároveň jej nevyužívanie je zrejme luxus, ktorý bude zároveň aj vyhodenými peniazmi, kedže oba typy nádrží na dažďovú vodu nie sú lacnými záležitosťami.

Prvou úlohou pre nás je zhodnotenie – čo požadujeme od nádrže na dažďovú vodu a hlavne, čo mienime s  nazbieranou dažďovou vodou. Len polievanie záhrady, alebo aj jej využívanie v domácnosti, na splachovanie wc prípadne využitie na pranie, či umývanie auta apod. 

Druhou úlohou je zhodnotenie oblasti (kde žijeme), kde plánujeme osadiť nádrž na dažďovú vodu a to zhodnotenie ročných zrážok v danej oblasti a zároveň naše rozhodnutie využívať nazbieranú dažďovú vodu na činnosti v domácnosti a na záhrade.

Pokiaľ chceme využívať dažďovú vodu len na občasné polievanie záhrady a zároveň nechceme veľa investovať, postačí si vybrať zo záhradných dekoračných nádrží s objemom od 200 do 500 litrov. Ak však chceme využívať dažďovú vodu  aj na činnosti v domácnosti (splachovanie wc, pranie, umývanie auta a polievanie) a sme ochotní aj niečo do toho investovať s cieľom zároveň šetriť pitnú vodu, ktorú by sme inak museli na tieto činnosti používať – rozhodli sme sa pre druhý typ nádrží na dažďovú vodu, ktoré sa zakopávajú pod povrch zeme a sú v objemoch od 2000 litrov az do 10000 litrov.

Pri určovaní – akú nádrž na dažďovú vodu si vlastne ideme kúpiť musíme mať jasno nielen vo využití nazbieranej vody, keďže nádrže sú v rozmedzí od 2000 litrov až po 10000 litrov ale najmä od lokality v ktorej ideme nádrž inštalovať, od určenia resp poznania zrážkových úhrnov (priemerných ročných) a nemenej dôležitým ukazovateľom je plocha strechy  domu a aj materiál stresnej krytiny. Aby sme všetky tieto parametre správne pochopili a aby naše požiadavky – teda koľko vody chceme využívať, stačili na to čo nám nádrž vlastne nazbiera musíme si tieto parametre  ujednotiť.

Na toto ujednotenie slúži vzorec, ktorý si teraz predstavíme.

Vzorec pozostáva z parametrov:

  1. Množstvo zrážok v litroch na m 2
  2. Plocha strechy v m 2
  3. Trakčný koeficient  materiálu strešnej krytiny

 

  1. Priemerné ročné množstvo zrážok sa na území Slovenska pohybuje okolo 750 mm t.j. 750 litrov na   m .  Toto množstvo je ročný priemer za obdobie merania zrážok. Slovensko je však klimaticky, teplotne i zrážkovo veľmi variabilné územie. Priemerné atmosferické zrážky sa v južných okresoch Slovenska (trnavský, nitriansky a banskobystrický i košický kraj) pohybujú okolo 600 mm, zatiaľ čo v severných oblastiach (Kysuce, Orava, Tatry) 1000 a viac mm.  Preto ak bývate v južných okresoch do vzorca si musíte počítať hodnotu ročných zrážok okolo 600, ak v severných okresoch alebo horských oblastiach tak hodnotu 1000. Pre čo  najpresnejšie hodnoty je najlepšie si zistiť priemerné rošné zrážkové úhrny vo vašej oblasti.
  2. Plocha strechy v m 2 –  ktorá je horizontálnym priemetom strešnej plochy (zelený povrch obrázku nižšie.)

Výpočet sklonu strechy nie je pre výpočet relevantný. Môže sa stať, že voda bude zhromažďovaná iba z jednej časti sklonu strechy, potom pri ďalšom výpočte zohľadníme iba veľkosť výšky tohto sklonu.

 3.Trakčný koeficient, ktorý úzko súvisí s materiálom, z ktorého sa vyrába strešná krytina.

Trakčný faktor v závislosti od typu zastrešenia:

a) glazovaná dlažba – 0,9
b) keramická dlažba – 0,8
c) cementová dlažba – 0,6
d) bridlica – 0,8

Na základe získaných údajov sa ročné zrážky dažďovej vody vypočítajú podľa vzorca:

Ročná veľkosť X Efektívny povrch X Trakčný faktor = Výťažnosť vody
zrážky [l / m 2 ] strechy [m 2 ] [l / rok]

Napríklad pre rodinný dom v blízkosti Nitry so strechou 150 m2 účinne pokrytou keramickou dlažbou by ročný výnos dažďovej vody bol:

600 l / m 2 x 150 m 2 x 0,8 = 72 000 l / rok

Ak sa dážďová voda používa iba na napájanie záhrady, ročná potreba vody je približne 60 litrov na m 2 záhrady. Pri použití dažďovej vody na domáce účely (napr. Umývanie, umývanie a čistenie toaliet) by jedna osoba mala spotrebovať približne 75 litrov dažďovej vody denne.

 

Vtedy výpočet bude 72000:2  x  21 :365

72000               21

——–  x     ———- = objem nádrže 2000 Litrov

    2                 365

Veľkosť nádrže sa vypočíta podľa vzorca:

Napríklad pre rodinný dom v blízkosti Nitry, kde sa použije dažďová voda na zalievanie záhrady 400 m 2 :

Zo vzorca potom vyplýva, že veľkosť nádrže by mala byť (ak rátame aj s rezervou) 3000 litrov. Iste čísla sú to len orientačné a môžete mať nádrž  s kapacitou 2500 litrov, kedy sa však vystavujete riziku, že v prípade väčšieho množstva zrážok sa nádrž naplní a ďalšia voda nepôjde do nádrže ale odtečie nevedno kam.. a následne pri dlhšom období bez dažďa naopak môže tých pár stoviek litrov chýbať. Osobne sa nazdávame, že je lepšie mať nádrž s kapacitnou rezervou aspoň 1000 – 1500 litrov plus.

Pre množstvo nazbieranej vody je rozhodujúce množstvo zrážok, ktoré vieme zachytiť a plocha z ktorej vieme tieto zrážky zachytiť. Tá pritom nemusí byť len strecha, ale aj priestranstvo pevnej plochy (parkovisko, dvor) a je len na nás či budeme vodu zbierať len zo strechy, alebo sem zahrnieme aj tieto plochy, z ktorých tá voda z atmosferických zrážok odtečie do kanalizácie. Nutné je ešte poznamenať. Slovensko je ako sme spomenuli krajina s rôznymi klimatickými podmienkami, ale aj pre tie najteplejšie oblasti zatial platí, že v mesiacoch december, január a február sa vyskytujú atmosferické zrážky vo forme snehu, takže v týchto mesiacoch musíme rátať s minimálnym prítokom do nádrží, ktorý je viazaný na počasie s plusovými teplotami a tekutými zrážkami.

Čaro záhrady

Záhrada – naša oáza pokoja a relaxu, nech už je akákoľvek, zeleninová a bylinková alebo kúsok zelenej plochy na našej chate či chalupe, alebo vidieckom domčeku alebo vile. Každá záhrada má svoje čaro, musíme ho v nej ale občas dotvoriť aby naplno to čaro záhrady vyniklo. Tvorcovia záhrad vodu v záhrade milujú. Voda je život. Vnáša do záhrady živý prvok – pohyb a je jedno či je to záhradné jazierko, potôčik, fontána, záhradné umývadlo alebo nebodaj záhradná sprcha alebo trebárs aj vaňa. Iste nie všetko sa hodí všade. Ale je na nás ako si vybudujeme čaro našej záhrady.

Z detstva si pamätám vodu na babkinej záhrade najmä v starom sude a murárskej vani. Kúpanie iné nebolo a voda potom poslúžila na poliatie záhrady. Aj dnes si môžeme dopriať kúpanie vo vani v záhrade alebo si môžeme postaviť záhradnú sprchu.

Možno nie sme zástancovia až takýchto radovánok a postačí nám voda na záhrade len na polievanie zeleniny. Nuž v tom prípade je riešením  privedenie vody na záhradu. Tu máme možností viac. Iste najjednoduchšie je privedenie vody hadicou, avšak voda priamo z vodovodu používaná na polievanie pôsobí na rastliny šokovo, nehovoriac o obsahu pridávaného chlóru. Druhou možnosťou je využitie dažďovej vody. Tú môžeme odviesť v čase dažďa do záhradných dekoračných nádrží, prípadne v čase zvýšenej potreby vody môžeme  vodu doplniť aj hadicou do dekoračnej nádrže. Možno si poviete, načo stačí nám starý sud pod odkvapom. Môžeme oponovať, je starý nevzhľadný možno aj deravý, prečo neinvestovať  do kúpy novej krajšej vzhľadovo i tvarovo krásnej dekoračnej nádrže, ktorú môžeme mať napojenú na dažďový odkvap.
Možno sme Vás nepresvedčili, stále je pre Vás riešením hadica s vodou natiahnutá cez celý dvor? A ten vodovod tiež nevyzerá pekne. Ale aj tu je riešenie. Aj záhradný vodovod môže byť krásny.

Záhradné vodovody Poller a Natura Vás určite nesklamú.

Máj – nakúp a maj.

Máj, jarný mesiac často z už letnými ba niekedy až tropickými teplotami, ale aj neskorými rannými mrazíkmi. A hoci už máme za sebou úkony (ktoré sme spomínali v zimných príspevkoch) ako sú kontrola vodovodných uzáverov, nádrží v našich chatách či chalupách a vôbec kontrola po zime aby nás niečo na jar neprekvapilo, ani v tomto čase nemôžeme “zaspať”, predsa sme zaznamenali na viacerých miestach búrky, ktoré vedia zvýšiť hladinu miestnych potokov a hravo by naplnili aj naše záhradné dekoračné nádrže, alebo podzemné veľkokapacitné nádrže na dažďovú vodu. Pravda keby sme ich mali zakúpené. Je síce pravda, že cenové relácie nie sú nízke, ale zároveň si treba uvedomiť, že počiatočné náklady sú kompenzované dlhou životnosťou a odolnosťou voči slnečnému žiareniu, mrazu a vôbec poveternostnými vplyvmi. Naviac sa naše nádrže dajú zakúpiť aj na splátky

Máj vravíme mu aj lásky čas, my v Grimy s.r.o mu vravíme aj máj nakúp a maj 🙂  . S príchodom leta v júni a neskôr v ďalších mesiacoch si už užívame na našich záhradách, chatách či chalupách, vychutnávame si plody vypestované v záhradách, preto by sme sa mali ešte dnes postarať o to aby naša záhrada mala dostatok vody v dekoračných nádržiach i aby sme sa mohli popýšiť susedom s vkusne privedenou vodou na záhradu v podobe záhradných vodovodov Natura alebo Poller.

 

Svetový deň vody

Už každoročne si ho pripomíname 22. marca. Dni ktoré sú pamätne, medzinárodné, ci inak významné a ktoré sú z neakej príčiny v kalendári, tam nie sú len tak, že si nejaky úradník snáď chcel spraviť dobrý bod u svojho šéfa. Tie dni sú tam zväčša preto že si zaslúžia našu pozornosť a nielen aby sme si len prečítail „dnes máme svetový či medzinárodný deň vody“, ale aby sme sa pozreli či zamysleli nad tým, čo nám vlastne napadne – čo to vlastne je, má to zmysel?
Áno voda je vzácna tekutina bez ktorej nie je možné existovať. A pri tomto ju berieme ako samozrejmú vec v živote cloveka rovnako ako soľ, či to že človek automaticky dýcha. Podstatou prečo tomu tak je je zrejme to, že sme jej mali dostatok a nemali sme zatiaľ problémy, že by sme nemali ako spláchnuť WC či osprchovať sa. Vždy voda ide z vodovodného kohútika. Nie vždy a nie všade tomu tak je. Dnes navyše nieje jedno koľko vody spotrebujeme (minieme) ale ani to koľko jej odvezieme do kanalizácie. Platí tu nepisane pravidlo že ak spotrebujeme za istý čas Kubík vody, rovnaké množstvo by som mal odviezť do kanalizácie. Keď by sa toto malo kontrolovať pravdepodobne by sme nemohli pitnú vodu používať na polievanie záhrady či na napúšťanie bazénov. Ale to v konečnom dôsledku v podstate ani nieje zlá myšlienka či vec, aj keď sa nám to môže tak javiť. Ono väčšinu rôznych nariadení, či zmien v legislatíve a následne na nižších úrovniach dnes vo väčšine prípadov berieme ako buzeráciu – čo si to zase tí hore vymysleli. Vymysleli i nevymysleli. Ono nie všetky nariadenia, ktoré vzídu ako myšlienka z hlavy úradníka, čo ako sa to zdá riešenie „od stola“ nemusí v konečnom hladisku byť hneď zlá či nedomyslená. Dnes väčšina riešení už buď bola navrhnutá a rozdiskutovaná, ale z rôznych zväčša finančných hladísk odsunutá do úzadia. Štát nemôže dať na všetky tieto riešenia peniaze, lebo jednak je tu spletitosť pre a proti idúcich riešení a častokrát sú vydané len odporúčania, ktoré sú ako veľmi dobre vieme len“odporúčaním“ ako sa radiť (i keď v dobrej viere či dobrym svedomím) aby naše narábanie s pitnou vodou, alebo aj s odpadovými vodami bolo v súlade s dnešnými hodnotami, ako sa dnes pozeráme na prírodu.
Dnes vieme, že nemôžeme odpadové – splaškové vody púšťať len tak do potoka, rybníku, priehrady, či mora. Nemôžeme sa odvolávať na to, že to takto robili pred 30 či 50 rokmi u nás aj vo svete. Iste dialo sa to a možno občas aj dnes deje, že sused takto šetrí a vypúšťa obsah svojej žumpy kdesi na záhumnie. Nuž popravde ak by sme toto robili všetci, potom neviem na čo vlastne máme kúpelne a záchody, na čo ? To sú úplne vyhodené peniaze ak na jednej strane sa budeme umývať a akože správať ekologicky ale na druhej strane keď výjdeme z domu von ocitneme sa v smradľavej žumpe…
Áno toto je sci fi ako by to vyzeralo nebyť toho, že Homo Sapiens má aj rozum nielen na zháňanie potravy či peňazí, ale najmä na to aby rozmýšlal aby naše okolie vypadalo čisto a aby po nás ľuďoch po rokoch ostala príroda použiteľná a nie zdevastovaná. Ono to však pôjde ťažko. Dnes sa zvykneme odvolávať na to, že je to obeť civilizácií, ale paradoxne do prírody chodíme relaxovať, vypnúť, nabrať nové sily. Viete si predstaviť, že za pár rokov už nebude miesta v prírode, kde by sa dalo hovoriť ako o mieste kde nie je signál (mobilný), či nebodaj tam nebude hotel či reštaurácia. Vzhladom na to, že rozvoj mobilných aplikácií a stým súvisiaceho SW i HW vybavenia ide závratnou rýchlosťou a ruku s tým ide aj chtíč človeka ísť si do prírody oddýchnuť ale nie na samotu so studenou vodou a latrínou v žihlavisku, ale naopak oddýchnuť si v pohodlí wellnes hotela so všetkými výdobytkami dnešného sveta. Nuž na tom by nebolo nič zlé, až na to, že ide o to, kde takéto hotely stavať a kde nie. Ono práveže príroda nie je v stave, že by jej človek ustupoval a ona získavala neustále nové územia a vzduch a voda sa stával z roka na rok čistejším. Nemýlme si roky po revolúcii v r 1989, keď vela podnikov, ktoré vypúšťali exhaláty, padlo finančne či z iných dôvodov, že by snáď vtedy príroda začala ožívať a človek jej akože urobil dobrovolné gesto. Človek ničí prírodu odjakživa, akurát dnes si to už uvedomujeme, keď vidíme, že nám mnohé bohatstvá ubúdaju. Zrejme by v prírode malo platiť pravidlo, že do lesa sa chodí relaxovať, na horske chaty pešo a všetko čo človek v prírode vyprodukuje by si mal vziať so sebou (smeti). I keď ako dieťa si pamätám s rodičmi z ich práce výlet do Nízkych Tatier autobusom sme sa vyviezli na Královu holu…to bol rok mozno 1983 bača čo tam pásol ovce asi videl prvýkrát autobus ísť hore, nuž získalo sa povolenie a autobus mohol hore. Vtedy i dnes sa to dalo, samozrejme vo všetkých prípadoch či sa to dialo alebo deje by malo platiť už spomínané pravidlo. Nezanechávať v prírode stopy po našej návšteve. V prípade horských hotelov či chát to platí dávno a ich prevádzkovatelia to vedia. Jednak zabezpečenie odpadových smetných nádob voči medveďom, lebo hoci je medveď divé zviera, predsa ak sa raz naučí, že od človeka niečo dostane už sa to neodnaučí. A rovnako to platí aj pri zabezpečení splaškových vôd, na jednej strane je však potrebné dodať, velké hotely majú vybudované vlastné čističky alebo su priamo napojené na kanalizáciu v danom stredisku. Tie menšie mimo stredísk, prípadne v neprístupných terénoch majú buď klasické suché latríny alebo riešenia v septikoch, ale tu treba dodať, často tu záleží na zdroji pitnej vody resp na výdatnosti prameňa. Dnes sú strediská, ktoré nemusia mať dostatočné vodné zdroje pitnej vody a preto tam napr v zime ani nemôžu zasnežovať. Zrejme by ten sneh bol príliš drahý.  Aký to paradox, niekde míňame vodu na zasnežovanie, inde nemáme (my ľudia žijúci na planéte ZEM) čo piť lebo voda jednoducho nie je. Nuž podoby vody i narábania s ňou sú rôzne. I keď voda aj zo zasnežovania je vrátená prírode v konečnom dôsledku. Iste, byť situácia, že nemáme vodné zdroje ani na pokrytie základných potrieb obyvateľstva na danom území, potom sú vo výhode tí, ktorí majú vlastnými nákladmi budované  nádrže na pitnú alebo dažďovú vodu. Stačí sa pozrieť pri suchých letách ako klesá zásoba vody vo vodných zdrojoch. Vzhľadom na oteplovanie a posúvanie vegetačných pásiem na sever by sme si to mohli uvedomovať, že situácia sa bude pomali zhoršovať. Keď možno pred 50 rokmi sme mali vody dostatok ale o 30 rokov keď budeme mať na Orave či pod Tatrami klímu ako na Pohroní, a Pohronie bude mať klímu Jadranu ale aj so suchom a vyprahnutou krajinou. Nemusíme sa dnes síce pozerať o 30 rokov dopredu, aj dnes môže prísť obdobie sucha ale pre nás bude podstatné ak si dôležitosť vody budeme uvedomovať pri každom narábaní s vodou. 🙂