História zásobovania vodou a sanity

Posted on by hag
História prívodu vody k ľudským obydliam a odtoku znečistenej vody alebo odpadu z kuchýň a sociálnych zariadení tvorí dnes samozrejmosť spôsobu života a odlišuje vyspelú ľudskú spoločnosť od zvieracej ríše. I keď ani sám spôsob oddelovania týchto vôd a ich zneškodňovania, alebo narábanie s odpadmi ešte žiadnu spoločnosť nepredurčuje, že ide o vyspelú spoločnosť. Až ked sa pozrieme detailnejšie na obnovu a čistenie odpadových vôd a ich spätné využívanie v systéme ekologického hospodárenia a spolužitia s prírodou, bez poškodzovania prírody samotnej až vtedy môžeme o danej spoločnosti hovoriť ako o vyspelej spoločnosti. Prečo je tomu tak? Ľudstvo od staroveku vedelo, že tak ako potrebuje stravu a vodu, má aj svoje potreby a tie s hygienických dôvodov oddeluje od svojho obydlia, v neskorších časoch tieto „produkty“ využíva ako hnojivá, alebo využíva na iné činnosti. Aj keď musíme dodať, že toto ešte netvorí deliaci čiaru medzi príslušníkmi ľudskej rasy a zvieratami. Ani zvieratá nevykonávajú resp neskladujú tieto odpadové produkty vo svojich obydliach a brlohoch. To len človek si niektoré zvieratá, ktoré mu prinášajú hospodársky úžitok naučil tak, že sa o tieto zvieratá stará tak ako sa stará. 
Človek si už v staroveku všimol, že ak neoddelí odpad, ktorý vzniká  pri ľudskej činnosti, alebo pri spracovaní potravy a tento odpad bude v blízkosti čerstvej potravy, alebo pitnej vody môže dochádzať až k vzniku rôznych epidémii a chorôb. Dnes vieme, že na znečistenie a následnú epidéemiu stačí aj nepatrné množstvo baktérii, ktoré kontaminujú pitnú vodu, od staroveku až do 19. storočia si toto ľudia spájali s hnevom bohov a verili, že len to čo je hmatateľné a viditeľné môže spôsobovať tieto epidémie.
Hlavné ľudské sídla sa spočiatku mohli rozvíjať iba tam, kde bol dostatok čerstvej povrchovej vody, napríklad pri riekach alebo  prírodných prameňoch. V priebehu histórie ľudia vymýšľali rôzne systémy, pomocou ktorých mohli  dostať vodu do ich komunít a domácností a zneškodňovať (a neskôr aj čistiť) odpadové vody¹.

Vek Praveku.

 

Skara Brae , neolitická dedina v Orkney v Škótsku s domácim vybavením vrátane splachovacích toaliet, 3180 až  2 500 pred Kristom.

Počas neolitu ľudia vykopali prvé stále vodné studne, odkiaľ bolo možné nádoby ručne plniť vodou a prenášať. V údolí Jezreel sa našli studne vyhĺbené okolo roku 6500 pred Kristom2.  Veľkosť ľudských sídiel do značnej miery závisela od dostupnej vody v okolí. Zdá sa, že primitívny vnútorný, dvojkanálový, kamenný, čerstvý odpadový vodný systém lemovaný kôrou stromov sa vyskytoval v domoch Skara Brae a Barnhouse Settlement asi od 3 000 rokov pred Kr. Spolu s bunkovou enklávou v rade domy Skara Brae, o ktorých sa predpokladá, že mohli fungovať ako ranná krytá latrína . 3, 4, 5, 6, 7.

Činnosti opätovného použitia odpadových vôd.

Opätovné použitie odpadových vôd je starodávna prax, ktorá sa uplatňuje od úsvitu ľudskej histórie a súvisí s rozvojom poskytovania sanitácie.8 Opätovné použitie neupravenej komunálnej odpadovej vody sa praktizuje už mnoho storočí s cieľom odvádzať ľudský odpad mimo mestské sídla. Rovnako je pozemná aplikácia domových odpadových vôd starou a bežnou praxou, ktorá prešla rôznymi fázami vývoja.  Domáce odpadové vody využívali na zavlažovanie prehistorické civilizácie (napr. Mezopotámci , obyvatelia údolia Indu a Minoja ) už od doby bronzovej (asi 3200 – 1100 predKr.).9 Odpadové vody potom využívali na účely likvidácie , zavlažovania a hnojenia helénske civilizácie a neskôr Rimania v okolitých mestách (napr. Atény a Rím).10  Okrem toho sa v Číne od pradávna praktizuje používanie ľudských výkalov na hnojenie poľnohospodárskych plodín. 11, 12

 

Bronzová a ranná doba železná.

Staroveký Blízky východ

Mezopotámia

Mesopotamia predstavila svetu  kanalizačné potrubia asi 4000 pr.Kr., s najskoršie príklady nachádzame v chráme Bel v Nippure a na Eshnunne,13 použité na odstránenie odpadových vôd z miest, a zachytávanie dažďovej vody, vzberných jamách. Mesto Uruk tiež demonštruje prvé príklady murovaných latrín od roku 3 200 pred n.Kr 14, 15  Hlinené rúry sa neskôr použili v chetitskom meste Hattusa.16  Mali ľahko odnímateľné a vymeniteľné segmenty a umožňovali ich čistenie.

Starodávna Perzia

Prvé sanitárne systémy boli postavené v prehistorickom Iráne neďaleko mesta Zabol.13  Perzské kanáty a abbary sa používajú na zásobovanie vodou a chladenie .

Staroveký Egypt

Bolo zistené, že pyramída Sahure okolo 2400 rokov pred Kr. a priľahlý chrámový komplex v Abúsire majú sieť medených drenážnych rúrok.17

Starodávna východná Ázia

Starodávna Čína

 

Čínsky keramický model studne s vodným kladkovým systémom vykopaný z hrobky z obdobia dynastie Han (202 pred Kr. – 220 po Kr.)

Niektoré z prvých dôkazov o vodných studniach sa nachádzajú v Číne. Čínsky kniha –  Kniha zmien , pôvodne veštecký text z dynastie Západného Čou (1046 – 771 pred n. l.), obsahuje záznam popisujúci, ako starí Číňania udržiavali svoje studne a chránili svoje zdroje vody.18 Archeologické dôkazy a staré čínske dokumenty ukazujú, že pravekí a starí Číňania mali schopnosti a zručnosti na kopanie hlbokých studní na pitnú vodu už pred 6000 až 7000 rokmi.19  Predpokladá sa, že okolo roku 600 pred Kr. bolo na pitie a zavlažovanie postavených šesťdesiat ďalších studní  juhozápadne od Pekingu. 19,20 Inštalatérske práce sú tiež známe vo východnej Ázii od čias čínskej dynastie Qin a Han. 21

Civilizácia v údolí Indu.

Veľká studňa a kúpacie plošiny v Harappe sú pozostatkami poslednej fázy okupácie mesta od roku 2200 do roku 1900 pred Kristom.  Systém, ktorý vyvinul a spravoval Indus, obsahoval množstvo pokročilých funkcií. Typickým príkladom je mesto Indus Lothal (asi 2350 pred n. L.). V Lothal mali všetky domy svoje vlastný WC, ktoré boli pripojené ku stokovej sieti postavenej murivom s maltou na báze sadry, ktorým prúdil odpad do žúmp , na posledne sa tieto  pravidelne vyprázdňovali a čistili.22  Starovekí Mayovia tiež mali inštalatérske práce pod tlakovou vodou. 23   Mestské oblasti civilizácie údolia Indu zahŕňali verejné a súkromné ​​kúpele. Kanalizácia bola zneškodňovaná podzemnými odtokmi vybudovanými z presne položených tehál a bol zavedený prepracovaný vodohospodársky systém s mnohými nádržami. V drenážnych systémoch boli odtoky z domov napojené na širšie verejné odtoky. Mnohé z budov v Mohendžodaru mali dva alebo viac príbehov. Voda zo strechy a horných poschodových kúpeľní sa odvádzala uzavretými terakotovými rúrami alebo otvorenými žľabmi, ktoré sa vyprázdňovali na odtoky z ulice.24

Najstaršie dôkazy o sanitácii miest boli zaznamenané v Harappe v Mohendžodáre a v nedávno objavenej civilizácii Rakhigarhi z údolia Indu. Tento mestský plán obsahoval prvé mestské sanitárne systémy na svete. V rámci mesta získavali vodu zo studní jednotlivé domy alebo skupiny domov . Z miestnosti, ktorá sa javí ako vyhradená na kúpanie, bola odpadová voda smerovaná do krytých odtokov, ktoré lemovali hlavné ulice.

Na zdvíhanie vody na úroveň zeme sa používali zariadenia ako tieniace strechy . Ruiny civilizácie z údolia Indu, ako napríklad Mohendžodáro v Pakistane a Dholavira v Gudžaráte v Indii, mali osady s niektorými z najsofistikovanejších splaškových systémov staroveku. [ citácia potrebná ] Zahŕňali drenážne kanály, zachytávanie dažďovej vody a pouličné kanály.

Stepwells sa používali hlavne na indickom subkontinente.

Staroveké Stredomorie

Staroveké Grécko

Starogrécka civilizácia na Kréte , známa ako minojská civilizácia , bola prvou civilizáciou, ktorá využívala podzemné hlinené rúry na sanitáciu a zásobovanie vodou. [25] Ich hlavné mesto Knossos malo dobre organizovaný vodný systém na prívod čistej vody, odvádzanie odpadových vôd a búrkové splaškové kanály na vyliatie, ak bol silný dážď. Bolo to tiež jedno z prvých použití splachovacieho WC , ktoré sa datuje od 18. storočia pred naším letopočtom. [26] minojskej civilizácie mala kamenné stoky, ktoré boli periodicky prepláchnuť čistou vodou. [ citácia potrebná ]Okrem sofistikovaných vodných a kanalizačných systémov navrhli aj zložité vykurovacie systémy. Starí Gréci v Aténach a Malej Ázii tiež používali vnútorný vodovodný systém používaný na sprchy pod tlakom. [27] Grécky vynálezca Heron použil na hasenie požiaru v meste Alexandria tlakové potrubie . [28] Mayovia boli treťou najskoršou civilizáciou, ktorá použila systém vnútorných vodovodných rozvodov s použitím tlakovej vody. [29]

Inverzný sifónový systém spolu so sklenenými hlinenými fajkami sa prvýkrát použil v palácoch na gréckej Kréte. Stále je v prevádzkyschopnom stave, asi po 3 000 rokoch. [ citácia potrebná ]

Rímska ríša

Ďalšie informácie: Sanitácia v starom Ríme

Pont du Gard , rímsky akvadukt vo Francúzsku.

V starom Ríme, v Cloaca Maxima , považované za zázrak techniky, [ pochvalné zmienka potrebovala ] vyvrhol do Tiber .

Verejné latríny boli postavené nad Cloaca Maxima. [30]

Rímska ríša mala vnútorné inštalácie , čo znamená systém akvaduktov a trubiek, ktoré ukončené v domácnostiach a na verejných studní a fontán pre ľudí na použitie. Rím a ďalšie národy používali olovené rúrky; Aj keď sa v Rímskej ríši bežne pokladá za príčinu otravy olovom, kombinácia tečúcej vody, ktorá nezostala dlho v kontakte s potrubím, a usadzovanie vodného kameňa v zrážkach skutočne znižovalo riziko vzniku olovených potrubí. [31] [32]

Rímske mestá a posádky vo Veľkej Británii medzi rokmi 46 pred n. L. A 400 n. L. Mali zložité kanalizačné siete niekedy konštruované z vydlabaných brestových kmeňov, ktoré boli tvarované tak, že sa tupili spolu s prívodným potrubím, ktoré tvorilo hrdlo pre vstupné potrubie. [ citácia potrebná ]

 

Stredovek a raný novovek

Islamskom svete

Islam zdôrazňuje dôležitosť čistoty a osobnej hygieny. [33] Islamská hygienická judikatúra , ktorá sa datuje do 7. storočia, má množstvo prepracovaných pravidiel. Taharah (rituálna čistota) zahŕňa vykonávanie wudu (umývanie) pre päť denných salah (modlitby), ako aj pravidelné vykonávanie ghusl (kúpanie), čo viedlo k výstavbe kúpeľných domov v celom islamskom svete . [34] [35] Islamská hygiena toalety tiež vyžaduje umývanie vodou po použití toalety, a to kvôli čistote a minimalizácii choroboplodných zárodkov. [36]

V kalifáte Abbasid (8. – 13. storočie) malo jeho hlavné mesto Bagdad (Irak) 65 000 kúpeľov spolu s kanalizáciou. [37] Mestá stredovekého islamského sveta mali systémy zásobovania vodou napájané hydraulickou technológiou, ktorá dodávala pitnú vodu spolu s oveľa väčším množstvom vody na rituálne umývanie, hlavne v mešitách a hammamoch (kúpeľoch). Kúpaliská v rôznych mestách hodnotili arabskí spisovatelia v turistických sprievodcoch . Stredoveké islamské mestá ako Bagdad, Córdoba ( islamské Španielsko ), Fez(Maroko) a Fustat (Egypt) tiež mali prepracované systémy na zneškodňovanie odpadu a kanalizáciu s prepojenými sieťami kanalizácie. Mesto Fustat malo tiež viacpodlažné nájomné budovy (až so šiestimi poschodiami) so splachovacími toaletami , ktoré boli pripojené k vodovodnému systému, a dymovody na každom poschodí odvádzajúce odpad do podzemných kanálov. [38]

Al-Karaji (okolo 953 – 1029) napísal knihu Extrakcia skrytých vôd , ktorá predstavila prelomové myšlienky a opisy hydrologických a hydrogeologických vnemov, ako sú zložky hydrologického cyklu, kvalita podzemnej vody a hnacie faktory prúdenia podzemnej vody. . Tiež včasne opísal proces filtrácie vody . [39]

Základná forma nákazy sa datuje od medicíny v stredovekom islamskom svete , kde ju navrhol perzský lekár Ibn Sina (tiež známy ako Avicenna) v časopise The Canon of Medicine (1025), najautoritálnejšej lekárskej učebnici stredoveku. Spomenul, že ľudia môžu prenášať choroby na ostatných dychom, zaznamenal nákazu tuberkulózou a diskutoval o prenose chorôb vodou a špinou. [40] Koncept neviditeľnej nákazy bol islamskými vedcami nakoniec všeobecne prijatý . V ajyubidskom sultanáte ich označovali ako najasat („nečisté látky“). Thevedec Fiqh Ibn al-Haj al-Abdari (okolo 1250 – 1336) pri diskusii o islamskej strave a hygiene poskytoval rady a varovania o tom, ako môže nákaza kontaminovať vodu, potraviny a odevy a mohla by sa šíriť cez vodovod. [41]

Post-klasická východná Afrika

V post-klasickom Kilwa prevládali inštalatérske práce v kamenných domoch domorodcov. [42] [43] Palác Husani Kubwa, ako aj ďalšie budovy pre vládnucu elitu a zámožných zahŕňali luxus vnútorných vodovodných potrubí. [44]

Stredoveká Európa

Konceptuálna ilustrácia z roku 1939 ukazujúca rôzne spôsoby, ako môžu brušné týfusy kontaminovať vodnú studňu (v strede)

Vodné dielo ( Wasserkunst ) a fontána z roku 1602 vo Wismare v Nemecku.

V stredovekých európskych mestách boli nakoniec zakryté malé prírodné vodné cesty používané na odvádzanie odpadových vôd a fungovali ako stoky. London , s River Fleet je taký systém. Stredom niektorých ulíc tiekli otvorené odtoky alebo žľaby na odtok odpadovej vody. Boli známe ako „chovateľské stanice“ (tj kanály, kanály) a v Paríži boli niekedy známe ako „rozdelené ulice“, keďže odpadová voda pretekajúca stredom fyzicky rozdelila ulice na dve polovice. Prvú uzavretú kanalizáciu postavenú v Paríži navrhol Hugues Aubird v roku 1370 na ulici Rue Montmartre(Montmartre Street), a bol dlhý 300 metrov. Pôvodný účel navrhovania a výstavby uzavretej kanalizácie v Paríži bol pre odpadové hospodárstvo menej podstatný, rovnako ako zadržiavanie zápachu z páchnucich odpadových vôd. [45]

V Dubrovníku , ktorý sa v súčasnosti nazýva Ragusa (latinský názov), stanovil štatút z roku 1272 parametre výstavby septikov a kanálov na odvádzanie špinavej vody. V priebehu 14. a 15. storočia bola vybudovaná kanalizačná sústava, ktorá je v prevádzke dodnes, s malými zmenami a opravami vykonanými v posledných storočiach. [46]

Na zber ľudského odpadu sa používali vedierka , kôlne a žumpy . Využitie ľudského odpadu ako hnojiva bolo obzvlášť dôležité v Číne a Japonsku, kde bol hnoj dobytka menej dostupný. Väčšina miest však pred priemyselnou érou nemala funkčný kanalizačný systém [ cit ] , spoliehali sa skôr na to, že splašky z ulíc spláchnu z okolitých riek alebo občasné dažďové prehánky [ cit ] . Na niektorých miestach jednoducho stiekla odpadová voda po uliciach, ktoré mali nášľapné kameneudržiavať chodcov mimo hliny a nakoniec odtekať ako odtok do miestneho povodia. [ citácia potrebná ]

Toaleta Johna Haringtona

V 16. storočí vynašiel Sir John Harington splachovacie WC ako zariadenie pre kráľovnú Alžbetu I. (jeho krstnú matku), ktoré vypúšťalo odpad do žúmp . [47]

Po prijatí strelného prachu sa mestské kôlne stali dôležitým zdrojom suroviny na výrobu solí v európskych krajinách. [48]

V Londýne bol obsah hospodárskych budov mesta zhromažďovaný každú noc vozmi na objednávku a dodávaný do dusitanových lôžok, kde bol uložený do špeciálne navrhnutých pôdnych lôžok na produkciu zeminy bohatej na minerálne dusičnany. Dusičnanová zemina by sa potom ďalej spracovala na výrobu ľadku alebo dusičnanu draselného , dôležitej zložky čierneho prášku, ktorý sa podieľal na výrobe strelného prachu. [49]

Klasická a ranomoderná Mesoamerica

Classic Maya v Palenque mal podzemnej akvadukty a splachovacie záchody ; Classic Maya dokonca použila domáce vodné filtre využívajúce miestne bohatý vápenec vytesaný do pórovitého valca, ktorý bol vyrobený spôsobom, ktorý je nápadne podobný moderným keramickým vodným filtrom . [50] [51]

Čistiarne odpadových vôd na zneškodnenie a zavlažovanie

„ Čistiarne odpadových vôd “ (tj aplikácia odpadových vôd do pôdy na zneškodnenie a poľnohospodárske využitie) sa prevádzkovali v Bunzlau (Sliezsko) v roku 1531, v Edinburghu (Škótsko) v roku 1650, v Paríži (Francúzsko) v roku 1868, v Berlíne (Nemecko) v roku 1876 a v rôznych častiach USA od roku 1871, kde sa odpadová voda využívala na prospešnú rastlinnú výrobu. [52] [53] V nasledujúcich storočiach (16. a 18. storočie) boli v mnohých rýchlo rastúcich krajinách / mestách Európy (napr. Nemecko, Francúzsko) a USA „čističky odpadových vôd“ čoraz viac považované za riešenie zneškodňovania veľké objemy odpadových vôd, z ktorých niektoré sú dodnes v prevádzke. [54] Zavlažovanie odpadovými vodami a inými odpadovými vodami má dlhú históriu aj v Číne a Indii; [55]zatiaľ čo v roku 1897 bola v austrálskom Melbourne založená aj veľká „fekálna voda“ [56].

 

Moderna doba

Kanalizačné systémy

Ďalšie informácie: Combined_sewer § History

Mnoho priemyselných miest malo neúplné verejné kanalizácie až do 20. storočia. Kôlne v austrálskom Brisbane okolo roku 1950.

Významným vývojom bolo vybudovanie siete kanalizácie na zachytávanie odpadových vôd. V niektorých mestách, napríklad v Ríme , Istanbule ( Konštantínopole ) a Fustate , sieťové starodávne kanalizačné systémy aj dnes fungujú ako zberné systémy pre modernizované kanalizačné systémy týchto miest. Namiesto prúdenia k rieke alebo do mora boli potrubia presmerované do moderných zariadení na čistenie kanalizácie.

Avšak až do doby osvietenstva sa v zásobovaní vodou a sanitácii dosiahol malý pokrok a inžinierske schopnosti Rimanov boli v celej Európe z veľkej časti zanedbávané. To sa začalo meniť v 17. a 18. storočí rýchlym rozmachom vodární a čerpacích systémov .

Obrovský rast miest počas priemyselnej revolúcie rýchlo viedol k strašne nadmerne znečisteným uliciam, ktoré slúžili ako stály zdroj pre prepuknutie choroby. [57]

Ľudia dostatočne bohatí na to, aby si mohli vychutnať toalety z 19. storočia, často mali politickú moc, aby im umožnili odtok do verejnej kanalizácie; a tento postup sa stal štandardom, pretože inštalatérske práce v domácnosti sa stali bežnejšími na základe rozsiahlych dodávateľských sietí, ako je akvadukt Croton v New Yorku.

S rastom miest v 19. storočí sa zvyšovali obavy o verejné zdravie . [58] : 33–62 V rámci trendu sanitárnych programov na konci 19. a 20. storočia vybudovalo veľa miest rozsiahle kanalizačné systémy na potlačenie ohnísk choroby, ako je týfus a cholera . [59] : 29–34

Spočiatku tieto systémy odvádzali odpadové vody priamo do povrchových vôd bez úpravy. [60] Neskôr sa mestá pokúsili vyčistiť splaškové vody pred vypustením, aby sa zabránilo znečisteniu vody a chorobám prenášaným vodou . Počas polstoročia okolo roku 1900 sa týmito zásahmi v oblasti verejného zdravia podarilo drasticky znížiť výskyt chorôb prenášaných vodou u mestského obyvateľstva a boli významnou príčinou zvyšovania strednej dĺžky života, ktorá sa v tom čase vyskytovala. [61]

Prvé techniky spočívali v aplikácii splaškov na poľnohospodársku pôdu. [60] Používanie systémov úpravy pôdy pokračovalo do devätnásteho / dvadsiateho storočia v strednej Európe, USA a na ďalších miestach po celom svete, avšak bez toho, aby spôsobovalo vážne obavy v oblasti verejného zdravia a negatívne vplyvy na životné prostredie. Počas 40. a 50. rokov 18. storočia mala táto prax za následok katastrofálne šírenie chorôb prenášaných vodou, ako je cholera a týfus. [62] Keď sa však objasnili väzby na dodávku vody s týmito chorobami, zaviedli sa technické riešenia, ktoré zahŕňajú vývoj alternatívnych zdrojov vody pomocou nádrží a vodovodných systémov, premiestnenie prívodov vody a systémy na úpravu vody a odpadových vôd . [63]

Na konci 19. storočia začali niektoré mestá do svojich kanálov pridávať systémy chemického čistenia a sedimentácie . [64] : 28 Väčšina miest v západnom svete pridala v 20. storočí drahšie systémy na čistenie odpadových vôd potom, čo vedci z Manchesterskej univerzity objavili v roku 1912 proces čistenia odpadových vôd aktivovaným kalom. [65]

Spolu s rastom miest boli nevyhnutne vyvinuté búrkové a sanitárne kanály . Do 40. rokov 20. storočia luxus vnútorných inštalatérskych prác , pri ktorých sa zmiešava ľudský odpad s vodou a splachuje ho, eliminoval potrebu žúmp . Zápach sa považoval za veľký problém pri zneškodňovaní odpadu a na jeho riešenie bolo možné odvádzať splašky do lagúny alebo ich „usadiť“ a pevné látky odstrániť a zneškodniť osobitne. Tento proces sa teraz nazýva „primárne spracovanie“ a usadené pevné látky sa nazývajú „kal“.

Liverpool, Londýn a ďalšie mestá, Veľká Británia

Až do konca 19. storočia boli kanalizačné systémy v niektorých častiach rýchlo industrializovaného Spojeného kráľovstva také nedostatočné, že vodné nákazy ako cholera a týfus zostali rizikom.

Už v roku 1535 sa v Londýne vyvíjalo úsilie o zastavenie znečisťovania Temže . V tomto roku sa začal zákon, ktorý zakazoval vypúšťanie výkalov do rieky. Pred priemyselnou revolúciou bola rieka Temža identifikovaná ako hustá a čierna v dôsledku splaškových vôd a dokonca sa hovorilo, že rieka „páchne smrťou“. [66] Pretože Británia bola prvou krajinou, ktorá industrializovala, bola tiež prvou, ktorá zažila katastrofálne následky veľkej urbanizácie, a ako prvá vybudovala moderný kanalizačný systém na zmiernenie výsledných nehygienických podmienok. [ citácia potrebná ]Na začiatku 19. storočia bola rieka Temža v skutočnosti otvorenou kanalizáciou, ktorá viedla k častým prepuknutiam epidémií cholery . V roku 1856 boli predložené návrhy na modernizáciu kanalizácie, ktoré sa však kvôli nedostatku finančných prostriedkov zanedbávali. Po Veľkom zápachu v roku 1858 si však parlament uvedomil naliehavosť problému a rozhodol sa vytvoriť moderný kanalizačný systém. [67]

Avšak o desať rokov skôr a 200 míľ na sever bol škótsky inžinier James Newlands jedným z oslávenej trojice priekopníckych dôstojníkov menovaných na základe súkromného zákona, zákona o sanitárnych zariadeniach v Liverpoole, Výborom pre zdravie mestských častí Liverpoolu. Ďalšími úradníkmi menovanými podľa tohto zákona boli William Henry Duncan, lekár pre zdravie a Thomas Fresh, inšpektor škodlivých účinkov (skorý predchodca úradníka pre životné prostredie). Ako jeden z piatich uchádzačov o tento post bol Newlands 26. januára 1847 vymenovaný za inžiniera v oblasti Liverpoolu.

Urobil starostlivý a presný prieskum Liverpoolu a jeho okolia, zahŕňal približne 3 000 geodetických pozorovaní a vyústil do vytvorenia obrysovej mapy mesta a jeho okolia na mierke od jedného palca do 20 stôp (6,1 m). Na základe tohto prepracovaného prieskumu spoločnosť Newlands pristúpila k ustanoveniu komplexného systému odtokových a príspevkových stok a hlavných a vedľajších odtokov v súhrnnom rozsahu takmer 300 míľ (480 km). Podrobnosti o tomto projektovanom systéme predstavil spoločnosti v apríli 1848.

V júli 1848 sa začal program výstavby kanalizácie Jamesa Newlanda a v priebehu nasledujúcich 11 rokov sa postavilo 86 kilometrov (138 km) novej kanalizácie. Medzi rokmi 1856 a 1862 pribudlo ďalších 58 míľ (93 km). Tento program bol dokončený v roku 1869. Pred vybudovaním stok bola priemerná dĺžka života v Liverpoole 19 rokov a v čase, keď Newlands odišiel do dôchodku, sa viac ako zdvojnásobila.

Zodpovednosť za práce dostal Joseph Bazalgette , stavebný inžinier a hlavný inžinier mestskej rady . Navrhol rozsiahlu podzemnú kanalizáciu, ktorá odvádzala odpad do ústia rieky Temža pod hlavným centrom obyvateľstva. Postavených bolo šesť hlavných záchytných kanálov v celkovej dĺžke takmer 160 kilometrov. Niektoré z nich zahŕňali úseky londýnskych „stratených“ riek . Tri z týchto stok boli severne od rieky, najjužnejšia a najnižšia z nich bola začlenená do Temžského nábrežia . Nábreží tiež umožnil nové cesty, nové verejné záhrady a Circle linky z londýnskeho metra .

Zachytávajúce kanály, postavené v rokoch 1859 až 1865, boli napájané 720 kilometrami hlavných kanalizácií, ktoré následne dopravovali obsah asi 21 000 kilometrov menších miestnych kanalizácií. Stavba záchytného systému si vyžiadala 318 miliónov tehál, 2,7 milióna kubických metrov vyťaženej zeminy a 670 000 kubických metrov betónu . [68] Gravitácia umožňovala prietok splaškových vôd na východ, ale na miestach ako Chelsea , Deptford a Abbey Mills boli postavené prečerpávacie stanice, ktoré zvyšujú vodu a zabezpečujú dostatočný prietok. Kanalizačné kanály na sever od Temže sa napájajú na severnú odtokovú kanalizáciu , ktorá sa napája na hlavné čistiarne v Becktone. Južne od rieky sa južná odtoková kanalizácia rozšírila do podobného zariadenia v Crossness . Iba s malými úpravami zostáva inžiniersky úspech spoločnosti Bazalgette základom pre návrh kanalizácie až do súčasnosti. [69]

V Merthyr Tydfil , veľkomeste v južnom Walese , väčšina domov vypúšťala svoje odpadové vody do jednotlivých žúmp, ktoré neustále pretekali a spôsobovali, že chodníky boli zaplavené špinavými odpadovými vodami. [70]

Paríž, Francúzsko

Hlavný článok: Paris_sewers § History

V roku 1802 Napoleon postavil prieplav Ourcq, ktorý do Paríža privádzal denne 70 000 metrov kubických vody, zatiaľ čo Seinarieka prijímala až 100 000 metrov kubických odpadovej vody denne. Parížska epidémia cholery z roku 1832 zvýšila povedomie verejnosti o nevyhnutnosti nejakého druhu odvodňovacieho systému, ktorý by lepšie a zdravšie zaobchádzal s odpadovými vodami a odpadovými vodami. V rokoch 1865 až 1920 Eugene Belgrand viedol vývoj rozsiahleho systému zásobovania vodou a riadenia odpadových vôd. Medzi týmito rokmi bolo postavených asi 600 kilometrov vodovodov, ktoré privádzali pitnú pramenitú vodu, čo uvoľňovalo nekvalitnú vodu na splachovanie ulíc a kanalizácie. Do roku 1894 boli prijaté zákony, podľa ktorých bolo odvodnenie povinné. Čistenie parížskych splaškov však bolo ponechané na prírodné zariadenia, pretože 5 000 hektárov pôdy sa použilo na šírenie odpadu, ktorý sa mal prírodne vyčistiť. Ďalejnedostatok čistenia odpadových vôd zanechal parížske znečistenie odpadových vôd koncentrované po prúde v meste Clichy, čo skutočne prinútilo obyvateľov zbaliť sa a presťahovať sa inam.[45]

Parížske stoky s tehlovými klenbami z 19. storočia dnes slúžia ako turistická atrakcia.

Hamburg a nemecký Frankfurt

Prvý komplexný kanalizačný systém v nemeckom meste bol postavený v nemeckom Hamburgu v polovici 19. storočia. [64] : 2 [71] : 43 [72]

V roku 1863 sa začali práce na výstavbe moderného kanalizačného systému pre rýchlo rastúce mesto Frankfurt nad Mohanom na základe projekčných prác Williama Lindleyho . 20 rokov po dokončení systému klesla úmrtnosť na týfus z 80 na 10 na 100 000 obyvateľov. [64] [71] : 43 [73]

Mapa kanalizácie v Memphise v Tennessee v roku 1880

USA

Prvé kanalizačné systémy v USA boli postavené koncom 50. rokov 19. storočia v Chicagu a Brooklyne . [71] : 43

V USA bola v roku 1890 postavená prvá čistička odpadových vôd využívajúca chemické zrážanie vo Worcesteri v štáte Massachusetts . [64] : 29

Čističky odpadových vôd

Na konci 19. storočia, pretože pri primárnom spracovaní zostali problémy s zápachom, sa zistilo, že zápachu sa dá zabrániť zavedením kyslíka do rozkladajúcich sa splaškových vôd. To bol začiatok biologického aeróbneho a anaeróbneho čistenia, ktoré je zásadné pre procesy odpadových vôd.

Pretože znečistenie vodných útvarov sa stalo obavou, mestá sa pokúsili vyčistiť splaškové vody pred vypustením. [74] Na konci 19. storočia začali niektoré mestá do svojich kanálov pridávať systémy chemického čistenia a sedimentácie . [64] : 28 V USA bola prvá čistička odpadových vôd využívajúca chemické zrážky postavená vo Worcesteri v štáte Massachusetts v roku 1890. [64] : 29 Väčšina miest v západnom svete pridala začiatkom 20. storočia drahšie systémy na čistenie odpadových vôd. , po vedcoch z univerzity v Manchestriobjavil proces čistenia aktivovaného kalu v roku 1912. [65] Počas polstoročia okolo roku 1900 sa týmito zásahmi v oblasti verejného zdravia podarilo drasticky znížiť výskyt chorôb prenášaných vodou u mestského obyvateľstva a boli dôležitou príčinou zvyšovania zo Stredná dĺžka života zažil v tej dobe. [61]

Toalety

Ďalšie informácie: WC § História

S nástupom priemyselnej revolúcie a súvisiacim technologickým pokrokom sa splachovacie WC začalo dostávať do svojej modernej podoby. Musí byť pripojený k kanalizácii . Ak to nie je možné alebo žiaduce, alternatívnou možnosťou sú suché toalety .

Dodávka vody

Chelsea Waterworks , 1752. Dva lúčové motory Newcomen čerpali vodu z Temže z kanála do nádrží v Green Parku a Hyde Parku .

Ambiciózny inžiniersky projekt na dodávku čerstvej vody z Hertfordshire do Londýna uskutočnil Hugh Myddleton , ktorý dohliadal na výstavbu rieky New River v rokoch 1609 až 1613. Spoločnosť New River Company sa stala jednou z najväčších súkromných vodárenských spoločností tej doby, ktorá zásobovala mesto Londýna a ďalších centrálnych oblastí. [75]

Bolo to v 18. storočí, keď rýchlo rastúca populácia podnietila rozmach zakladania súkromných vodovodných sietí v Londýne . Chelsea Vodáreň Spoločnosť bola založená v roku 1723 „k lepšiemu zásobovanie mesto a slobôd vo Westminster a časti priľahlej vodou“. [76] [77] Spoločnosť vytvorila rozsiahle rybníky v oblasti hraničiacej s Chelsea a Pimlico pomocou vody z prílivu a odlivu Temže . Ďalšie vodárne boli založené v Londýne, okrem iného vo West Hamu v roku 1743, na moste Lea Bridge pred rokom 1767,Lambeth Waterworks Company v roku 1785, West Middlesex Waterworks Company v roku 1806 [78] a Grand Junction Waterworks Company v roku 1811. [79]

S-ohyb potrubia bol vynájdený Alexander Cummings v roku 1775, ale stal známy ako U-ohybu po zavedení tvare U pasce Thomas Crapper v roku 1880. Prvé skrutkovacie vodovodný kohútik bol patentovaný v 1845 Guest a Chrimes , mosadzná zlievareň v Rotherhame . [80]

Úprava vody

Zakladatelia mikroskopie , Antonie van Leeuwenhoek a Robert Hooke , použili novo vynájdený mikroskop na prvé pozorovanie malých častíc materiálu, ktoré boli suspendované vo vode, čím položili základ budúceho porozumenia choroboplodných zárodkov prenášaných vodou a chorôb prenášaných vodou . [81]

Pieskový filter

Pôvodný mapa by John Snow ukazuje zhluky z cholery prípadov v Londýne epidémii 1854 .

Sir Francis Bacon sa pokúsil odsoľovať morskú vodu prechodom cez pieskový filter . Aj keď sa jeho experiment nepodaril, znamenal začiatok nového záujmu o túto oblasť.

Prvé zdokumentované použitie pieskových filtrov na čistenie dodávok vody sa datuje rokom 1804, keď majiteľ bielizne v škótskom Paisley John Gibb nainštaloval experimentálny filter a predal svoj nežiaduci prebytok verejnosti. [82] [83] Táto metóda bola v nasledujúcich dvoch desaťročiach vylepšená inžiniermi pracujúcimi pre súkromné ​​vodárenské spoločnosti a vyvrcholila prvým upraveným verejným vodovodom na svete, ktorý nainštaloval inžinier James Simpson pre spoločnosť Chelsea Waterworks Company v Londýne v r. 1829. [84] [85] Toto zariadenie poskytovalo filtrovanú vodu pre každého obyvateľa oblasti a návrh siete bol široko kopírovaný po celom Spojenom kráľovstve. v nasledujúcich desaťročiach.

Postup úpravy vody sa čoskoro stal hlavným prúdom a prednosti systému sa jasne prejavili po vyšetrovaní lekára Johna Snowa počas vypuknutia cholery na Broad Street v roku 1854 . Sneh bol skeptický voči vtedajšej dominantnej teórii miazmy, ktorá uvádzala, že choroby spôsobujú škodlivé „zlé povetrie“. Aj keď ešte nebola vyvinutá teória choroboplodných zárodkov chorôb , Snowove pozorovania ho viedli k vylúčeniu prevládajúcej teórie. Jeho 1855 eseje na spôsobe komunikácie cholery presvedčivo preukázali úlohu zásobovanie vodou v šírení epidémie cholery v Soho , [86] s použitím distribučný bod na mapea štatistický dôkaz na ilustráciu súvislosti medzi kvalitou zdroja vody a prípadmi cholery. Jeho údaje presvedčili miestnu radu, aby deaktivovala vodné čerpadlo, ktoré okamžite vypuklo.

Zákon Metropolis Water zaviedol reguláciu vodárenských spoločností v Londýne , vrátane minimálnych štandardov kvality vody prvýkrát. Zákon „ustanovil zabezpečenie dodávok čistej a zdraviu prospešnej vody do metropoly“ a požadoval, aby bola všetka voda „účinne filtrovaná“ od 31. decembra 1855. [87] Na čo nadväzovali právne predpisy o povinnej kontrole kvality vody. , vrátane komplexných chemických analýz, v roku 1858. Táto legislatíva predstavuje celosvetový precedens pre podobné intervencie štátneho zdravia v celej Európe . Metropolitan Komisia stôkbola vytvorená súčasne, v celej krajine bola prijatá filtrácia vody a nad priehradou Teddington Lock boli zriadené nové prívody vody na Temži . Automatické tlakové filtre, kde je voda pod tlakom pretláčaná cez filtračný systém, boli inovované v roku 1899 v Anglicku. [82]

Chlórovanie vody

Pri jednom z prvých pokusov o použitie chlóru použil William Soper v roku 1879 chlórované vápno na čistenie splaškov produkovaných pacientmi s brušným týfusom .

V článku zverejnenom v roku 1894 spoločnosť Moritz Traube formálne navrhla pridanie chloridu vápenatého ( chlórnan vápenatý ) do vody, aby bol „bez zárodkov“. Dvaja ďalší vyšetrovatelia potvrdila nálezy Traube a publikoval svoje príspevky v roku 1895. [88] pokusy o implementácii chlórovanie vody v čistiarni odpadových vôd boli vykonané v roku 1893 na začiatku roka Hamburg , Nemecko , a v roku 1897 sa mesto Maidstone , Anglicko , bol prvý, kto nechať si celý prívod vody ošetriť chlórom. [89]

Trvalá chlorácia vody sa začala v roku 1905, keď chybný pomalý pieskový filter a znečistená dodávka vody viedli v anglickom Lincolne k vážnej epidémii brušného týfusu . [90] Dr. Alexander Cruickshank Houston použil na zastavenie epidémie chlórovanie vody. Jeho zariadenie privádzalo do upravovanej vody koncentrovaný roztok chloridu vápenatého. Chlórovanie prívodu vody pomohlo zastaviť epidémiu a preventívne sa v chlorácii pokračovalo až do roku 1911, keď bol zavedený nový prívod vody. [91]

Ručný riadený chlorátor na skvapalňovanie chlóru na čistenie vody, začiatok 20. storočia. Z chlórovania vody Joseph Race, 1918.

Prvé kontinuálne použitie chlóru vo Spojených štátoch na dezinfekciu sa konala v roku 1908 v Boonton priehrada (na rieke Rockaway ), ktorý slúžil ako zdroj pre Jersey City, New Jersey . [92] Chlórovanie sa dosiahlo riadeným pridávaním zriedených roztokov chloridu vápenatého ( chlórnan vápenatý ) v dávkach 0,2 až 0,35 ppm. Proces úpravy navrhol Dr. John L. Leal a chloračnú stanicu navrhol George Warren Fuller. [93] V priebehu nasledujúcich rokov sa do systémov pitnej vody na celom svete rýchlo nainštalovala dezinfekcia chlórom pomocou chloridu vápenatého. [94]

Techniku ​​čistenia pitnej vody pomocou stlačeného skvapalneného plynného chlóru vyvinul britský dôstojník v indickej lekárskej službe, Vincent B. Nesfield, v roku 1903. Podľa jeho vlastného vyjadrenia „Napadlo ma, že plynný chlór sa dá považovať za uspokojivý … ak sa nájdu vhodné prostriedky na jeho použitie … Ďalšou dôležitou otázkou bolo, ako Toto je možné dosiahnuť dvoma spôsobmi: skvapalnením a uskladnením v železných nádobách s olovnatým obalom, ktoré majú prúd s veľmi jemným kapilárnym kanálom a vybavené kohútikom alebo skrutkovacím uzáverom. zapnutý a valec vložený do požadovaného množstva vody. Chlór vybubláva a za desať až pätnásť minút je voda absolútne bezpečná. Táto metóda by sa použila vo veľkom meradle, rovnako ako pri vozíkoch na úžitkovú vodu. “ [95]

Major US Army Carl Rogers Darnall , profesor chémie na armádnej lekárskej škole , predniesol prvú praktickú ukážku tohto problému v roku 1910. Krátko nato major William JL Lyster z armádneho lekárskeho oddelenia použil roztok chlórnanu vápenatého v plátenom vrecku na ošetrenie voda. Po mnoho desaťročí zostala Lysterova metóda štandardom pre americké pozemné sily v teréne a v táboroch, implementovaná vo forme známeho Lyster Bagu (tiež sa hovorilo Lister Bag). Táto práca sa stala základom pre súčasné systémy čistenia komunálnych vôd. [ citácia potrebná ]

Fluoridácia

Ďalšie informácie: História fluorizácie vody

Fluoridácia vody je postup, ktorý sa od začiatku 20. storočia vykonáva za účelom zníženia zubného kazu .

 

Dnes (21. storočie a ďalšie)

Decentralizácia vodnej infraštruktúry sa výrazne rozšírila ako životaschopné riešenie, vrátane zachytávania dažďovej vody a zachytávania dažďovej vody, kde sa politiky nakoniec prikláňajú k racionálnejšiemu využívaniu a získavaniu koncepcií zabudovania vody, ako napríklad „Fit for Purpose“.

Ciele udržateľného rozvoja formulované v roku 2015 zahŕňajú ciele v oblasti prístupu k zásobovaniu vodou a sanitácii na globálnej úrovni.

Na začiatku 21. storočia nedokázala tradičná centralizovaná infraštruktúra, najmä v oblastiach mestských a prímestských populačných centier, dodávať dostatočné množstvo vody, aby dokázala udržať rastúci dopyt. Jednou z možností je použitie technológie odsoľovania ; toto prevláda najmä v pobrežných oblastiach a v „suchých“ krajinách, ako je Austrália .

 

Pozri tiež

 

Referencie

  1. ^ „Inštalatérske umenie zaznamenané históriou“ . www.academia.edu . Získané 10. marca 2016 .
  2. ^ Ashkenazi, Eli (9. novembra 2012). „Starodávna studňa odhaľuje tajomstvá prvých farmárov v Jezreelskom údolí“ . haaretz.com . Haaretz . Získané 26. marca 2014 .
  3. ^ Childe, V .; Paterson, J .; Thomas, Bryce (30. novembra 1929). „Predbežná správa o vykopávkach v Skara Brae a o nálezoch z kampaní v rokoch 1927 a 1928. So správou o kostiach“ . Zborník Spoločnosti starožitníkov zo Škótska . Získané 6. mája2020 .
  4. ^ Suddath, Claire (19. novembra 2009). „Stručná história toaliet“ . Čas. Čas . Získané 6. mája 2020 .
  5. ^ Mark, Joshua, J. „Skara Brae“ . Encyklopédia starovekej histórie . Encyklopédia starovekej histórie obmedzená . Získané 6. mája 2020 .
  6. ^ Grant, Walter G., FSAScoT .; Childe, VG, FSAScoT. (1938). „KAMENOVÉ VEKOVÉ ZARIADENIE V BRAÁCHACH RINYO, ROUSAY, ORKNEY. (PRVÁ SPRÁVA.)“ . Zborník Spoločnosti starožitníkov zo Škótska . 72 . Získané 6. mája 2020 .
  7. ^ Childe, Vere Gordon; Clarke, DV (1931). Skara Brae . UK: HMSO, predtým: Kegan Paul, Trench, Trubner & Company, Limited. s. 12, 20, 28.
  8. ^ Khouri, N; Kalbermatten, JM; Bartone, ČR „Opätovné použitie odpadových vôd v poľnohospodárstve: Sprievodca pre projektantov“ (PDF) . Získané 29. júla 2016 .
  9. ^ Angelakis, Andreas N .; Snyder, Shane A. (9. septembra 2015). „Čistenie a opätovné použitie odpadových vôd: minulosť, súčasnosť a budúcnosť“ . Voda . 7 (9): 4887–4895. doi : 10,3390 / w7094887 .
  10. ^ Tzanakakis, VE; Paranychianaki, NV; Angelakis, AN (1. marca 2007). „Pôda ako systém čistenia odpadových vôd: historický vývoj“. Veda a technológia o vode: Zásobovanie vodou . 7 (1): 67–75. doi : 10,2166 / ws.2007.008 . ISSN  1606-9749 .
  11. ^ Shuval, H. „Recyklácia a opätovné použitie odpadových vôd ako zdroj vody pre stredomorské krajiny: Hygienické a technologické aspekty“ . www.oieau.fr . Získané 29. júla 2016.
  12. ^ Ghneim, Azmi (2010). Opätovné použitie a riadenie odpadových vôd na Blízkom východe a v severnej Afrike, prípadová štúdia Jordánska ([Online-Ausg.]. Ed.). Berlín: Univ.-Verl. der TU. ISBN 978-3798322684.
  13. ^ a b Burke, Joseph (24. apríla 2017). REGULÁCIA FLUORIDOVANEJ VODY . ISBN 9781365912870. Získané 4. augusta 2017 .
  14. ^ Mitchell, Piers D. (3. marca 2016). Sanitácia, latríny a črevné parazity v minulých populáciách . Routledge. p. 22. ISBN 978-1-317-05953-0.
  15. ^ Wald, Chelsea (26. mája 2016). „Tajná história starých toaliet“ . Správy o prírode . 533 (7604): 456–458. doi : 10.1038 / 533456a . PMID  27225101 . S2CID  4398699 .
  16. ^ Burney, Charles (19. apríla 2004). Historický slovník Chetitov. Strašiak Press. ISBN 978-0-8108-6564-8.
  17. ^ Bunson, Margaret (14. mája 2014). Encyklopédia starovekého Egypta . Vydavateľstvo Infobase. p. 6. ISBN 978-1-4381-0997-8.
  18. ^ Kuhn, Oliver (30. júna 2004). „Staroveké čínske vŕtanie“ . Kanadská spoločnosť prieskumných geofyzikov . 29 (6).
  19. ^ a b Chang, Mingteh (2012). Lesná hydrológia: Úvod do vôd a lesov (3. vyd.). CRC Press (zverejnené 1. novembra 2012). p. 31. ISBN 978-1439879948.
  20. ^ Koon, Wee Kek (25. júla 2015). „Ako sa starí Číňania starali o pitnú vodu“. Ranná pošta v Južnej Číne . Chýba alebo je prázdny |url=( pomoc )
  21. ^ Chavalas, Marek. „Great Events from History: The Ancient World, Prehistory-476 CE“ Archivované od originálu 4. mája 2014 . Získané 4. mája 2014 .
  22. ^ Khan, Saifullah. „1 Kapitola 2 Sanitácia a technológie odpadových vôd v civilizácii údolia Harappa / Indus (asi 2600-1900 pred n. L.)“ . Academia.edu . Academia.edu . Získané 9. apríla 2015 .
  23. ^ „Inštalatérstvo Maya: Prvý prvok pod tlakovou vodou nájdený v Novom svete“ . Penn State. 5. mája 2010 . Získané 26. marca 2014 .
  24. ^ Rodda, JC a Ubertini, Lucio (2004). Civilizačný základ – vodná veda? s. 161. Medzinárodná asociácia hydrologických vied (International Association of Hydrological Sciences Press 2004).
  25. ^ „História vodoinštalácie – Kréta“ . theplumber.com . theplumber.com . Získané 26. marca 2014 .
  26. ^ „Fieldnotes“ . themodernantiquarian.com . Získané 26. marca 2014 .
  27. ^ „Sprchy starodávnych vynálezov“ . inventions.org . inventions.org. Archivované od originálu 9. mája 2008 . Získané 26. marca 2014 .
  28. ^ Jaffe, Eric. „Old World, High Tech“ . smithsonianmag.com . Smithsonian Magazine . Získané 26. marca 2014 .
  29. ^ „Inštalatérstvo Maya: Prvý prvok pod tlakovou vodou nájdený v Novom svete“ .
  30. ^ „História toaliet“ . Mary Bellis . Získané 29. decembra 2010.
  31. ^ „Otrava olovom a Rím“ . Získané 4. júna 2013 .
  32. ^ Hodge 1992 , s. 308
  33. ^ Majeed, Azeem (22. decembra 2005). „Ako islam zmenil medicínu“ . BMJ . 331 (7531): 1486–1487. doi : 10,1136 / bmj.331.7531.1486 . ISSN  0959-8138 . PMC  1322233 . PMID  16373721 .
  34. ^ „Ṭahāra | Islam“ .
  35. ^ „Ṭahāra“ . Encyklopédia Britannica .
  36. ^ Israr Hasan (2006), Moslimovia v Amerike , s. 144, ISBN 978-1-4259-4243-4
  37. ^ Judith Kidd, Rosemary Rees, Ruth Tudor (2000). Život v stredoveku . Heinemann. p. 165. ISBN 0435325949.
  38. ^ Colin Chant, David Goodman (2005). Predindustriálne mestá a technológie . Routledge. s. 136–8. ISBN 1134636202.
  39. ^ Ataie-Ashtiani, Behzad; Simmons, Craig T. (15. augusta 2019). „Tisícročia stará učebnica hydrogeológie Extrakcia skrytých vôd od perzského matematika a inžiniera Abubakra Mohammada Karajiho (asi 953 – asi 1029)“ . Diskusie o hydrológii a systémoch vied o Zemi : 1–19. doi : 10,5194 / hess-2019-407 . ISSN  1027-5606 .
  40. ^ Byrne, Joseph Patrick (2012). Encyklopédia čiernej smrti . ABC-CLIO . p. 29. ISBN 9781598842531.
  41. ^ Reid, Megan H. (2013). Zákon a zbožnosť v stredovekom islame . Cambridge University Press . s. 106, 114, 189–190. ISBN 9781107067110.
  42. ^ Cesty Ibn Battuty
  43. ^ {{Citovať | posledný = Cartwright | prvý = Mark | url =https://www.ancient.eu/Kilwa/=false%7Ctitle= Encyklopédia starovekej histórie | dátum = 2019-03-29 | zverejnenie | rok = 2019 |
  44. ^ {{Citovať | posledný = Cartwright | prvý = Mark | url =https://www.ancient.eu/Kilwa/=false%7Ctitle= Encyklopédia starovekej histórie | dátum = 2019-03-29 | zverejnenie | rok = 2019 |
  45. ^ a b George Commair, „The Waste Water Network: and underground view of Paris“, in Great Rivers History: Proceedings and Invited Papers for the EWRI Congress and History Symposium, 17. – 19. mája 2009, Kansas City, Missouri, vyd. Jerry R. Roger, (Reston: American Society of Civil Engineers, 2009), 91-96
  46. ^ Stredoveká kanalizácia mesta Dubrovník, Ivica Žile; Ministarstvo kulture Uprava za zaštitu kulturneho baštine Konzervatorski odjel u Dubrovniku, 2007.
  47. ^ „Sir John Harrington – vynálezca toalety alebo toalety“ . Historické UK . Získané 16. augusta 2020 .
  48. ^ Strelné zbrane: Globálna história do roku 1700, Kenneth Chase
  49. ^ Pokyny na výrobu solenia, Joseph LeConte, 1823-1901
  50. ^ Míľniky životného prostredia a vodných zdrojov v histórii strojárstva . Tampa, Florida, USA: Publikácie ASCE. 15. – 19. marca 2007. ISBN 9780784471968.
  51. ^ „Inštalatérstvo Maya: Prvý prvok pod tlakovou vodou nájdený v Novom svete“ . Science Daily . Získané 6. marca2014 .
  52. ^ Shuval, HI; Adin, A; Fattal, B. Zavlažovanie odpadových vôd v rozvojových krajinách: účinky na zdravie a technické riešenia(PDF) . Získané 29. júla 2016 .
  53. ^ Vývoj sanitárnych a odpadových vôd v priebehu storočí . [Sl]: IWA (Medzinárodné združenie pre vodu). 2014. ISBN 9781780404844.
  54. ^ Kamizoulis, G; Bahri, A; Brissaud, F; Angelakis, AN „Postupy recyklácie a opätovného použitia odpadových vôd v stredomorskom regióne: odporúčané pokyny z roku 2003“ . Získané 29. júla 2016 .
  55. ^ Vigneswaran, S .; Sundaravadivel, M. „ RECYKLÁL A OPAKOVANÉ POUŽITIE DOMÁCEHO ODPADU“ (PDF) . Získané 29. júla 2016 .
  56. ^ Reed, Sherwood; Crites, Ronald; Middlebrooks, E. (august 1998). Prírodné systémy pre odpadové hospodárstvo a spracovanie (2. vyd.). McGraw-Hill Professional. ISBN 9780071346627.
  57. ^ Abellán 2017 , s. 4-8.
  58. ^ Burian, Steven J .; Nix, Stephan J .; Pitt, Robert E .; Durrans, S. Rocky (2000). „Hospodárenie s mestskými odpadovými vodami v USA: minulosť, súčasnosť a budúcnosť“ (PDF) . Časopis mestskej technológie . 7 (3): 33. CiteSeerX  10.1.1.579.8947 . doi : 10,1080 / 713684134 . S2CID  23561154 .
  59. ^ Staley, Cady; Pierson, George S. (1899). Samostatný systém kanalizácie, jeho teória a konštrukcia . New York: Van Nostrand.
  60. ^ a b Abellán 2017 , s. 12.
  61. ^ a b Cutler, David M .; Miller, Grant (2005). „Úloha zlepšenia verejného zdravia pri pokrokoch v oblasti zdravia: 20. storočie USA“. Demografia . 42 (1): 1–22. doi : 10.1353 / dem.2005.0002 . PMID  15782893 . S2CID  35536095 .
  62. ^ Asano, T (15. júna 1998). Rekultivácia a opätovné použitie odpadových vôd, Knižnica riadenia kvality vody . ISBN 9781566766203. Získané 29. júla 2016 – prostredníctvom služby Knihy Google .
  63. ^ Vigneswaran, S; Sundaravadivel, M. RECYKLÁCIA A OPAKOVANÉ POUŽITIE ODPADOVEJ VODY (PDF) . Získané 29. júla 2016 .
  64. ^ a b c d e f Metcalf, Leonard; Eddy, Harrison P. (1914). Americká kanalizačná prax . New York: McGraw-Hill.Zv. I: Návrh kanalizácie.
  65. ^ a b Benidickson, Jamie (2011). Kultúra splachovania: Sociálna a právna história splaškov . UBC Press. ISBN 9780774841382. Získané 7. februára 2013 .
  66. ^ Ackroyd, Peter (2007). „Filthy River“ v Temži: posvätná rieka . New York: Nan A. Talese / Doubleday. s. 270–275.
  67. ^ Abellán 2017 , s. 9.
  68. ^ Goodman, David C .; Chant, Colin (1999). Európskych miest a technológií . London: Routledge. ISBN 9780415200790.
  69. ^ Kendall F. Haven (2006). 100 najväčších vedeckých vynálezov všetkých čias . Knižnice Neobmedzené. s. 148–149. ISBN 9781591582649.
  70. ^ Správa hlavného úradníka pre zdravie, okresná rada Glamorgan, 1889
  71. ^ a b c Burian, Steven J .; Nix, Stephan J .; Pitt, Robert E .; Durrans, S. Rocky (2000). „Hospodárenie s mestskými odpadovými vodami v USA: minulosť, súčasnosť a budúcnosť“(PDF) . Časopis mestskej technológie . 7 (3): 33. CiteSeerX  10.1.1.579.8947 . doi : 10,1080 / 713684134 . S2CID  23561154 .
  72. ^ Abellán 2017 , s. 8.
  73. ^ „Lindley, William“  . Slovník národnej biografie (1. príloha) . London: Smith, Elder & Co. 1901.
  74. ^ Abellán 2017 , s. 12-13.
  75. ^ „Infraštruktúra spojená s vodou v stredovekom Londýne“ . waterhistory.org . Získané 24. marca 2007 .
  76. ^ The London Encyclopaedia , Ben Weinreb & Christopher Hibbert, Macmillan, 1995, ISBN 0-333-57688-8 
  77. ^ Royal Charters, webová stránka rady záchodovarchivovaná 24. 8. 2007 v stroji Wayback
  78. ^ UCLA Department of Epidemiology West Middlesex Waterworks history
  79. ^ UCLA Oddelenie epidemiológie Lambeth Waterwork history
  80. ^ „Trochu o histórii klepania“ . Archivované od originálu 9. januára 2014 . Získané 17. decembra 2012 .
  81. ^ „Využitie mikroskopu v histórii vodných filtrov“ . Získané 17. decembra 2012 .
  82. ^ a b Filtrácia dodávok vody (PDF) , Svetová zdravotnícka organizácia
  83. ^ Buchan, James. (2003). Preplnené genialitou: škótske osvietenie: edinburský okamih mysle. New York: Harper Collins.
  84. ^ História vodného diela Chelsea
  85. ^ Christman, Keith. (1998). História chlóru. Vodný svet, 14 (8), 66-67.
  86. ^ Koncepty a prax v humanitárnej medicíne (2008) Par S. William Gunn, M. Masellis ISBN 0-387-72263-7 [1] 
  87. ^ Zákon o lepšom zabezpečení dodávok vody do metropoly , (15. a 16. Vict. C.84)
  88. ^ Turneaure, FE; HL Russell (1901). Verejné dodávky vody: Požiadavky, zdroje a výstavba diel (1. vyd.). New York: John Wiley & Sons. p. 493.
  89. ^ „Epidémia týfusu v Maidstone“. Vestník Sanitárneho ústavu . 18 : 388. Október 1897.
  90. ^ „Zázrak pre verejné zdravie?“ . Získané 17. decembra 2012 .
  91. ^ Reece, RJ (1907). „Správa o epidémii enterickej horúčky v meste Lincoln, 1904-5.“ V tridsiatej piatej výročnej správe rady miestnej samosprávy z rokov 1905-6: Dodatok obsahujúci správu lekára za roky 1905-6. Londýn: Rada miestnej samosprávy.
  92. ^ Leal, John L. (1909). „The Sterilization Plant of the Jersey City Water Supply Company at Boonton, NJ“ Proceedings American Water Works Association. s. 100-9.
  93. ^ Fuller, George W. (1909). „Popis procesu a závodu spoločnosti na zásobovanie vodou v Jersey City na sterilizáciu vody v priehrade Boonton.“ Zborník AWWA. s. 110-34.
  94. ^ Hazen, Allen. (1916). Čistá voda a ako ju získať. New York: Wiley. p. 102.
  95. ^ VB Nesfield (1902). „Chemická metóda sterilizácie vody bez ovplyvnenia jej účinnosti“ . Verejné zdravie . 15 : 601–3. doi : 10,1016 / s0033-3506 (02) 80142-1 .
 

Bibliografia

  • Abellán, Javier (2017). Dodávky vody a sanitárne služby v modernej Európe: vývoj v 19. – 20. storočí . 12. medzinárodná konferencia Španielskeho združenia hospodárskych dejín. Univerzita v Salamance.
  • Blake, Nelson M. Voda pre mestá: História problému mestského zásobovania vodou v USA (1956).
  • Cain, Louis P. Sanitačná stratégia pre jazernú metropolu: Prípad Chicaga (1978)
    • Cain, Louis P. „Sanitácia v Chicagu: Stratégia pre metropolitnú oblasť pri jazere“, Encyklopédia v Chicagu (2004) online
  • Galishoff, Stuart. Newark: nezdravé mesto národa, 1832-1895 (1988). USA
  • Hammer, Mark J. a Paul A. Chadik. Dodávka vody a kontrola znečisťovania (Pearson Prentice Hall, 2009)
  • Juuti, Petri S., Tapio S. Katko a Heikki S. Vuorinen. Environmentálna história vody: globálne pohľady na zásobovanie vodou a sanitáciu v spoločenstve (IWA Publishing, 2007)
  • Teresi, Dick; a kol. (2002). Stratené objavy: Prastaré korene modernej vedy – od Babylončanov po Mayov . New York: Simon & Schuster. p. 352 . ISBN 978-0-684-83718-5.
  • Weidner, Charles H. Voda pre mesto: História problému New Yorku od začiatku do systému rieky Delaware (Rutgers University Press, 1974)