Kolaps ekosystému na dosah.

Laikovi sa to zrejme nebude zdať ale za posledných 30 rokov rapídne ubudlo hmyzu. Jeho počty dnes entomológovia odhaduju štvrtinové s tými aké boli pred 30 rokmi. Dôvodov je veľa. Klimatické zmeny, oteplovanie, príchod hmyzích zástupcov z juhu, ktorí následne vytlačili alebo zlikvidovali náš hmyz. Ako hlavný dôvod sa však javí masívne používanie pesticídov v poľnohospodárstve. Keď sa v roku 2017 na celej planéte meralo znečistenie pesticídmi z medu, najhoršie na tom vyšla severná Amerika 86% nasledovaná Áziou 80% a Európou 76%. (% vzoriek). Najčistejšia v tomto smere bola južná Amerika 57%.  Ako zásadne velké sú tieto čísla vyplýva z údajov, keď v Európe závisí od opelenia včelami 84% druhov rastlín a 76% produkcie potravín. Štatistiky EU pritom hovoria aj o hodnote 14,2 miliardy € ročne.  Na koevolúcií hmyzu a väčšiny kvitnúcich ratlín je postavený celý fungujúci ekosystém. To, že sa nám tento ekosystém rúca je dôsledok ľudskej činnosti a jeho zásahov do prírody s cieľom podmaniť si prírodu na obraz svoj. Kvet však vytvorila príroda preto, aby ho mohol čítať opeľujúci hmyz a nie preto aby sa nám páčil. Tak isto je to na lúke, na ktorej dnes veľa ľudí nevidí nič len burinu, ktorú treba pokosiť. Omyl vážení. Súdržnosť celeho ekosystému budovala príroda milióny rokov a práve tá súdržnosť je dôležitá k udržaniu potravinového reťazca, na ktorého konci je človek.

Človek sa dlho snaží pretvoriť prírodu na svoj obraz, ale nemyslí na to či v ňom bude dosť miesta aj pre né živočíchy okrem človeka. D asa s určitosťou povedať, že ak stratíme hmyz stratíme čoskoro aj rastliny, ktoré už nebude mať kto opelovať a na rad zrejme prídu aj ine živočíchy, ktoré následne prídu o potravu. Pravdou však je, že o hmyze vie bežný človek prakticky minimum. Zväčša hmyz berieme ako dotieravý či škodiaci, záhradkári striekajú všetko čo sa dá aby na svojich hriadkach nemali nič čo sa podobá na mravca či inú háveď. Všemocná chémia zabije všetko. Pritom  vymieranie hmyzích druhov si nemusíme ani všimnúť, okrem toho, že ich v prírode nájdeme len sporadicky. Keď v prírode uhynie posledný známy jedinec svojho druhu napríklad  nosorožec, zaplní to média i sociálne siete. Keď vymrie Bystruška zelená nik si to nevšimne.

Podla vedcov za vymieraním hmyzu je kombinácia nešetrných záasahov do krajiny, zmena hospodárenia s pôdou a používanie pesticídou, pričom používanie pesticídou by sa dalo obmedziť lánmi lúčnych kvetov alebo niektorých druhov, ktoré majú účinky podobné ako pôsobenie pesticídov okolo siatych plodín. Problémom však je že človek si buduje vlastný ekosystém a tam sa s hmyzom zrejme nepočíta. Lesy chceme mať čisté bez rozkladajúceho sa dreva, lúky pokosené aby sa tam mestský človek v lakovkách či lodičkách mohol prejsť a nadýchať čerstvého vzduchu. Na záhradách sa chováme rovnako dôkladné pokosenie každej trávičky či kvetu, na záhonoch veselo používame chémiua tým likvidujeme tento ekosystém, ale na svoj obraz. A pritom stačí  začať sa správať k prírode ako naši predkovia. Na drobných gazdovstvách v lone prírody miestochemických hnojív používame to čo vyprodukujú zvieratá, ktoré zároveň trávu aj pokosia. Samozrejme od Vás nechceme aby ste  chovali ovce či kozy. Nie všade sa to dá, ale tam kde sa to dá prečo to nevyužiť. Na hmyzích škodcov na našich záhradách existujú aj ekologické alebo prírodné prípravky, ktore nezlikvidujú všetko živé na záhrade. Aj mnohé rastliny odpudzujú niektorých škodcov, stačí ich len nechať v záhrade rásť na miestach kde nám to neprerastie cez hlavu a zároveň to bude slúžiť aj prírode. Na záhrade trávu nemusíme vždy kosiť uplne nahladko a každý týždeň. Tam kde sa to dá môžeme nechať trávu či lúčne kvety rásť tak, aby vytvorili kvety a tie lákali hmyz. Keď sa nám vráti hmyz na záhradu, vrátia sa nám aj rôzne vtáky.

zdroj:

https://hobby.idnes.cz/hmyz-vymira-vcely-cmelaci-repka-dn2-/hobby-zahrada.aspx?c=A180510_105330_hobby-zahrada_mce