Kupujeme nádrž na dažďovú vodu

Pod pojmom nádrž na dažďovú vodu rozumieme dve varianty nádrží. Ale nestačí ich len uviesť, pretože naše rozhodnutie zaobstarať si jeden alebo druhý typ nádrže na dažďovú vodu je komplexnejšie rozhodnutie, vychádzajúce z toho, prečo sme sa tak rozhodli.

Kúpa nádrže na dažďovú vodu je výsledkom našich požiadaviek a výberom toho správneho variantu a typu. Hlavnú úlohu tu zohráva naše rozhodnutie, PREČO si ideme zaobstarať nádrž na dažďovú vodu. AKÉ využitie (a či vôbec) bude mať nádrž na dažďovú vodu, lebo kúpa nádrže na dažďovú vodu a zároveň jej nevyužívanie je zrejme luxus, ktorý bude zároveň aj vyhodenými peniazmi, kedže oba typy nádrží na dažďovú vodu nie sú lacnými záležitosťami.

Prvou úlohou pre nás je zhodnotenie – čo požadujeme od nádrže na dažďovú vodu a hlavne, čo mienime s  nazbieranou dažďovou vodou. Len polievanie záhrady, alebo aj jej využívanie v domácnosti, na splachovanie wc prípadne využitie na pranie, či umývanie auta apod. 

Druhou úlohou je zhodnotenie oblasti (kde žijeme), kde plánujeme osadiť nádrž na dažďovú vodu a to zhodnotenie ročných zrážok v danej oblasti a zároveň naše rozhodnutie využívať nazbieranú dažďovú vodu na činnosti v domácnosti a na záhrade.

Pokiaľ chceme využívať dažďovú vodu len na občasné polievanie záhrady a zároveň nechceme veľa investovať, postačí si vybrať zo záhradných dekoračných nádrží s objemom od 200 do 500 litrov. Ak však chceme využívať dažďovú vodu  aj na činnosti v domácnosti (splachovanie wc, pranie, umývanie auta a polievanie) a sme ochotní aj niečo do toho investovať s cieľom zároveň šetriť pitnú vodu, ktorú by sme inak museli na tieto činnosti používať – rozhodli sme sa pre druhý typ nádrží na dažďovú vodu, ktoré sa zakopávajú pod povrch zeme a sú v objemoch od 2000 litrov az do 10000 litrov.

Pri určovaní – akú nádrž na dažďovú vodu si vlastne ideme kúpiť musíme mať jasno nielen vo využití nazbieranej vody, keďže nádrže sú v rozmedzí od 2000 litrov až po 10000 litrov ale najmä od lokality v ktorej ideme nádrž inštalovať, od určenia resp poznania zrážkových úhrnov (priemerných ročných) a nemenej dôležitým ukazovateľom je plocha strechy  domu a aj materiál stresnej krytiny. Aby sme všetky tieto parametre správne pochopili a aby naše požiadavky – teda koľko vody chceme využívať, stačili na to čo nám nádrž vlastne nazbiera musíme si tieto parametre  ujednotiť.

Na toto ujednotenie slúži vzorec, ktorý si teraz predstavíme.

Vzorec pozostáva z parametrov:

  1. Množstvo zrážok v litroch na m 2
  2. Plocha strechy v m 2
  3. Trakčný koeficient  materiálu strešnej krytiny

 

  1. Priemerné ročné množstvo zrážok sa na území Slovenska pohybuje okolo 750 mm t.j. 750 litrov na   m .  Toto množstvo je ročný priemer za obdobie merania zrážok. Slovensko je však klimaticky, teplotne i zrážkovo veľmi variabilné územie. Priemerné atmosferické zrážky sa v južných okresoch Slovenska (trnavský, nitriansky a banskobystrický i košický kraj) pohybujú okolo 600 mm, zatiaľ čo v severných oblastiach (Kysuce, Orava, Tatry) 1000 a viac mm.  Preto ak bývate v južných okresoch do vzorca si musíte počítať hodnotu ročných zrážok okolo 600, ak v severných okresoch alebo horských oblastiach tak hodnotu 1000. Pre čo  najpresnejšie hodnoty je najlepšie si zistiť priemerné rošné zrážkové úhrny vo vašej oblasti.
  2. Plocha strechy v m 2 –  ktorá je horizontálnym priemetom strešnej plochy (zelený povrch obrázku nižšie.)

Výpočet sklonu strechy nie je pre výpočet relevantný. Môže sa stať, že voda bude zhromažďovaná iba z jednej časti sklonu strechy, potom pri ďalšom výpočte zohľadníme iba veľkosť výšky tohto sklonu.

 3.Trakčný koeficient, ktorý úzko súvisí s materiálom, z ktorého sa vyrába strešná krytina.

Trakčný faktor v závislosti od typu zastrešenia:

a) glazovaná dlažba – 0,9
b) keramická dlažba – 0,8
c) cementová dlažba – 0,6
d) bridlica – 0,8

Na základe získaných údajov sa ročné zrážky dažďovej vody vypočítajú podľa vzorca:

Ročná veľkosť X Efektívny povrch X Trakčný faktor = Výťažnosť vody
zrážky [l / m 2 ] strechy [m 2 ] [l / rok]

Napríklad pre rodinný dom v blízkosti Nitry so strechou 150 m2 účinne pokrytou keramickou dlažbou by ročný výnos dažďovej vody bol:

600 l / m 2 x 150 m 2 x 0,8 = 72 000 l / rok

Ak sa dážďová voda používa iba na napájanie záhrady, ročná potreba vody je približne 60 litrov na m 2 záhrady. Pri použití dažďovej vody na domáce účely (napr. Umývanie, umývanie a čistenie toaliet) by jedna osoba mala spotrebovať približne 75 litrov dažďovej vody denne.

 

Vtedy výpočet bude 72000:2  x  21 :365

72000               21

——–  x     ———- = objem nádrže 2000 Litrov

    2                 365

Veľkosť nádrže sa vypočíta podľa vzorca:

Napríklad pre rodinný dom v blízkosti Nitry, kde sa použije dažďová voda na zalievanie záhrady 400 m 2 :

Zo vzorca potom vyplýva, že veľkosť nádrže by mala byť (ak rátame aj s rezervou) 3000 litrov. Iste čísla sú to len orientačné a môžete mať nádrž  s kapacitou 2500 litrov, kedy sa však vystavujete riziku, že v prípade väčšieho množstva zrážok sa nádrž naplní a ďalšia voda nepôjde do nádrže ale odtečie nevedno kam.. a následne pri dlhšom období bez dažďa naopak môže tých pár stoviek litrov chýbať. Osobne sa nazdávame, že je lepšie mať nádrž s kapacitnou rezervou aspoň 1000 – 1500 litrov plus.

Pre množstvo nazbieranej vody je rozhodujúce množstvo zrážok, ktoré vieme zachytiť a plocha z ktorej vieme tieto zrážky zachytiť. Tá pritom nemusí byť len strecha, ale aj priestranstvo pevnej plochy (parkovisko, dvor) a je len na nás či budeme vodu zbierať len zo strechy, alebo sem zahrnieme aj tieto plochy, z ktorých tá voda z atmosferických zrážok odtečie do kanalizácie. Nutné je ešte poznamenať. Slovensko je ako sme spomenuli krajina s rôznymi klimatickými podmienkami, ale aj pre tie najteplejšie oblasti zatial platí, že v mesiacoch december, január a február sa vyskytujú atmosferické zrážky vo forme snehu, takže v týchto mesiacoch musíme rátať s minimálnym prítokom do nádrží, ktorý je viazaný na počasie s plusovými teplotami a tekutými zrážkami.

Pridaj komentár