Rok 2050 bez vody?

Podľa odhadov OSN bude na Zemi žiť v roku 2050 cca 10 miliárd ľudí, čo je zhruba o 1/3 viac ako dnes. Poľnohospodárska pôda, z ktorej pochádza úroda – teda to čo bežne nakupujeme v obchode, pomali ubúda. Pribúdajú nové budovy, domy a priemyselné parky. Už dnes na svete hladuje okolo 800 miliónov ľudí. Navyše situácia s pitnou vodou sa neustále zhoršuje a v roku 2050 sa odhaduje že 40 % ľudí bude mať problém s pitnou vodou. Dôvodom sú klimatické zmeny, kedy v oblastiach kde málo prší viac rokov, tieto postupne vysychajú. A tam kde niet vody niet ani života. Pokým v minulosti sa vyskytovali tzv „suché roky“ raz za 5-7 rokov, dnes je „suchým rokom“ takmer každý rok.  Na to aby rok nebol označený ako suchý musí byť splnených niekoľko predpokladov. Musí byť v zime dostatok snehu, aby na jar bolo dostatok vlahy nielen na horách ale aj v nížinách. Musí pršať  a musí byť počasie nevymykajúce sa normálu. Rok 2018 bude (na Slovensku)  zrejme opäť suchým rokom, keďže zima 2017/2018 bola teplá a viacmenej bez snehu, jar 2018 bola až príliš horúca a viacmenej suchá. Hoci sa nedá povedať, že neprší a že voda z dažďa do krajiny a do pôdy neprichádza, ale problém je v tom ako sa táto zrážková voda správa.  Dôležité je si uvedomiť, že dnes je nastavený súčasný poľnohospodársky systém na menej hospodárskych zvierat, čo by pre laika ostalo nepovšimnuté veď v dnešnej dobe už nebudeme orať na voloch keď máme traktory, ale… Pokles hospodárskych zvierat znamená aj pokles organickej hmoty v pôde. Ak v pôde chýba organická hmota, pri prívalových dažďoch voda z pôdy hned odtečie. Ak by mala pôda viac organickej hmoty držala by viac vodu z dažďa ale aj z prívalových zrážok. To je dosť dôležité si uvedomiť, že dnešné počasie sa skladá z dlhých období sucha a následnými prívalovými zrážkami z búrok. Ak však pôda ochudobnená o organickú hmotu nedokáže z  prudšich dažďov viac vody uskladniť, potom keď je dlho sucho tento deficit v pôde je a následkom toho je sucho nielen na juhu a v nížinách. Okrem toho sa v snahe získať kvalitnejšiu pôdu rozorávajú aj trávnaté časti úhorom ležiacej pôdy remízky atď, tie sú v čase dažďov ale aj povodní schopné zadržať isté množstvo vody a mať ju v rezerve aj pri suchu. Že nám postupne ubúdajú stromy nielen v lese ale aj v mestách, to sme si už zvykli. Pertraktuje sa, že sa z nich šíria pele a ohrozujú alergikov, ale nik sa už nezamýšľa nad tým od čoho vlastne alebo čoho následkom sú alergie. Po roku 1989 sa zmenilo hospodárenie s pôdou vôbec. Poľnohospodári dnes musia pestovať plodiny, ktoré ich uživia. Hoci je to začarovaný kruh. Keď sme v minulosti pestovali na poliach zemiaky dnes už málokde nájdete zemiaky na poli a nielen pre možné krádeže. Rentabilnejšia a hlavne ziskovejšia je repka. Hoci poskytuje peľ a nektár pre včelstvá ani tá sa nezaobíde bez pesticídov. Hoci aspoň uvedomelí poľnohospodári informujú včelárov, že vtedy a vtedy budú postrekovať repku. Poľnohospodárska pôda postupne ustupuje novým zástavbám. Nič to nakúpime  v hypermarketoch, či kvalitne to je už druhá vec. Po roku 1989 sa zmenila ešte jedna vec. Nielen, že postupne vymiera generácia, ktorá bola odchovaná doslova s pôdou, bývalí gazdovia či tí, ktorých otcovia a dedovia vlastnili a boli im zobraté pôdy po roku 1948, keď sa neskôr po roku 1989 dostali späť k svojim pôdam hospodárili na nich, trávu spásavali ovce, kravy či kozy či vo veľkom alebo v menšom meradle, ale bolo to akési prirodzené. Táto generáca však pomali vymiera a mnohí z ních ostarli a už kravky či ovce nechovajú. Len po víkendoch príde rodina modernými kosačkami vykosí všetko dohladka nehladiac na včely, ktoré takto prídu o ďalší peľ a nektár z  kvetov. Ak ustúpila poľnohospodárska pôda novým zástavbám je to v poriadku ak sa tam postaví bývanie pre ľudí. Je predpoklad, že pri dome bude aj nejaká záhrada. I keď za posledné roky sme už pohodlní pestovať zeleninu. Radšej si ju kúpime v hypermarkete. Síce nie sme spokojní s jej kvalitou, ale už to akosi berieme ako daný fakt. V záhrade pri dome síce nemôžeme pestovať všetko ale myslíme si, že mať záhradu a mať na nej len trávu, ktorú síce kosíme každý deň je síce pekné ale účel to určite nespĺňa. Samozrejme, že Vám neradíme pestovať ananás či mango, na to nemáme klimatické podmienky, ale určite pestujte aspoň niečo, čo Vám dá osoh.  Že budeme musieť zmeniť myslenie, ale aj sa zmeniť to dnes vieme. A vieme aj to, že pravdepodobne ak nezmeníme v globále myslenie tak o tých 30 rokov bude život veľmi tažký ak budeme odkázaní len na to čo nám niekto dá alebo na to čo si budeme musieť kúpiť.  Ceny tovarov sú pohyblivé a pôjdu zrejme  smerom hore. Prečo sa však spoliehať len na hypermarket a nepestovať niečo čo nám dá úžitok, či pastvu pre včely?  Veľa krát sme Vám v naších príspevkoch ponúkali záhradné dekoračné nádrže. Každý dom má strechu a s každého dažďa sa nejaká voda dokáže nazbierať, ale prečo tou vodou polievať potom len trávnik, ktorý denne kosíme?  Je síce každého voľba, čo si vo vlastnej záhrade zasadí ale mrkvu či petržlen v polievke asi trávou nenahradíme. 🙂

Pridaj komentár