Slovensko, krajina generálov.

     Po bitke je každý generál. Toto nepísané pravidlo platí v prípade Slovenska na 100%. Keď sa rozhoduje o dôležitých otázkach života, spoločnosti, kedy treba povedať jasné a zrozumiteľné stanovisko či áno, alebo nie vtedy sa všetci kompetentní a zainteresovaní tvária, ako by sa ich to vôbec netýkalo, ale keď sa prijme nejaký dokument, alebo nejaká zásada, a keď verejná mienka, alebo internetový plebs začne diskutovať a trolovať, vtedy z dier v zemi povyliezajú generáli, ktorí zrazu majú na všetko odpovede, všade boli,  všetko videli a to čo sa prijalo je to najhoršie.. Tento „generalizmus“ má korene niekde v rokoch socializmu, kde nebolo možné verejne hovoriť objektívne názory a preto ľudia väčšinou frflali alebo mlčky súhlasili, hoci v podvedomí nesúhlasili. Keď prišlo uvoľnenie po roku 1989 mnohí zrazu začali svoje názory prezentovať ako jedinú pravdu bez ohľadu na to, či tie názory boli správne, alebo nie. (Chodíš do kostola, alebo si komunista? Na takúto nezmyselnú otázku neexistuje odpoveď). S rozvojom internetu a najmä sociálnych sietí, ale aj zásluhou dostupnosti internetu doslova do všetkých lazov a kútov Slovenska a takisto cenovou politikou poskytovateľov telekomunikačných  sietí sa dostupnosť internetu  a sociálnych sietí stala samozrejmou súčasťou každého občana Slovenska. Na tom by nebolo nič zlé, keby si zároveň ľudia uvedomovali, že vyslovenie vlastného názoru či úsudku na nejakú udalosť  v rámci regiónu, či štátu, znamená len vyslovenie ich subjektívneho názoru a neznamená to automaticky svätú pravdu. Priam nepochopenie tohoto, že iný názor nie je lož, nie je trolovanie, nie je fake news, ale je to len iný názor ako je ten mnou prezentovaný je do dnešných chvíľ fenomén, ktorý dáva popud, aby sa vždy vyrojili naši generáli, ktorí vzápätí ukrižujú či ukameňujú hocikoho za hocičo. Čo tam po overení  či neoverení si údajnej informácie. Doba si žiada obete.

Piatok 6. decembra 2019 o 12 hodine a 12 minúte nastala explózia a následný požiar panelového domu na Mukačevskej ulici č 7. v Prešove.  12-poschodový panelák sa ocitol vo vrchných častiach v troskách a tie následne pohltil požiar. Z fungujúceho a obyvateľného domu sa stal dom, kde sa nevedelo, či môže dôjsť ku kolapsu budovy, ďalšiemu výbuchu a či sa požiar nerozhorí ešte viac. Dnes po vyjadreniach statikov už vieme, že kolaps domu nehrozí, i keď je narušená statika. Ale v danom momente, kedy na miesto prichádzajú prvé hasičské autá a len sa rozhodujú o metódach zásahu nik nevedel čo sa ešte môže stať. Predstavme si, že by tam niekde niekto skladoval nejaké výbušniny, nejaký amatérsky chcmik, alebo nejaká väčšia zásoba pyrotechniky na Silvestra. V danom momente sa to nevedelo, bola len predbežná informácia, že v jednom z bytov vybuchol plyn. Hoci plyn môže doslova zlikvidovať rodinný dom, o tom sme sa neraz presvedčili, ale rodinné domy sa nestavajú z oceľobetónovej konštrukcie ako bol postavený tento panelový dom. Ale napriek tomu, mnohí pochybovali, či je za výbuchom skutočne len plyn, pretože masívna explózia vylučovala, len výbuch plynu v byte. Dom po výbuchu, ale ešte pred začínajúcim požiarom vyzeral ako po zásahu balistickou raketou a nielen ako po výbuchu plynu. Neskôr sme sa samozrejme dozvedeli, že výbuch nastal niekde vo výťahovej šachte resp na schodisku, keď sa tam predtým hromadil 20-30 minút. Robotníci, ktorí v tom čase pracovali pred domom presekli plynové potrubie. Unikajúci plyn sa zrejme šíril popri plynovom potrubí, alebo rôznymi vstupnými prieduchmi do panelového domu. Plyn je ľahší ako vzduch, preto stúpal ako v komíne hore (zrejme v schodiskovej a výťahovej šachte). Neskoršie zistenia hasičov hovorili o tom, že sa niektoré požiarne prieduchy pri prerábke domu v roku 2017 odstránili, resp sa zatvorili a tým pádom  zrejme došlo ku akumulácii koncentrácie plynu a ten následne nejakým podnetom  explodoval. Až do danej explózie a masívneho požiaru sme sa nezamýšľali nad tým, či  sú naše panelové domy a vôbec všetky domy napojené na plyn bezpečné. Tu a tam občas došlo k nejakému unikaniu plynu, či aj k nejakým výbuchom ale nikdy nie k niečomu takému ako v Prešove. Ešte nedošlo ani k uhaseniu požiaru, už sa na sociálnych sieťach živo diskutovalo a niekde aj trolovalo o tom, že hasiči to zle hasia a že to majú inak hasiť. Generáli opäť povyliezali z dier. Na Slovensku je to tak. Vidíme chyby vždy len na druhých, ale nie aj na sebe. Keď čakáme u lekára na vyšetrenie vadí nám keď si lekár odbehne pomali aj na záchod, či na kávu alebo keď telefonuje. Keď máme my vo vlastnej práci nejakú činnosť vykonať myslíme už na prestávku, či na obed alebo si veselo telefonujeme, kávičkujeme, či pofajčievame, čo tam po tom, že sa vlastne flákame a nerobíme nič. Keď však ideme poobede na poštu frfleme na pracovníčku pošty, lebo musí akurát pri nás meniť kazetu do tlačiarne, ďaľšia si odbehla na kávu. Bordel? Nie slovenská realita. Sme však generáli a šomreme. Späť k Prešovu. Hasiči po dohasení a po vyhodnotení zásahu usporiadali tlačovú besedu, kde vysvetlili celý zásah. Kto chcel, si ho pozrel a kto chcel aj pochopil, že to nebolo jednoduché tak ako v amerických filmoch. Že dvaja hasiči vyliezli panelák až do 8 poschodia a prezreli všetky byty, resp hasili priebežne ak natrafili na požiar.

Pridaj komentár