blog

Grimy.sk > blog

Leto 2018 – chytajme dažďovú vodu

Posted on by hag

Leto si odjakživa pamätáme ako horúce a slnečné obdobie. Obdobie letných prázdnin i dozrievania plodov na záhradách i poliach. Slnko a teplo patrí k letu ale bez vody to bohužiaľ nejde. Záhradkári i poľnohospodári vedia, že čím je teplejšie tým viac potrebujú pestované plodiny závlahu. Preto občasný dážď patrí taktiež k letu ako slnko a teplo. Problémom posledných rokov však je, že letné teploty máme už na jar a v lete nám to stúpa až k tropickým 40tkám. Ale zrážok z roka na rok ubúda. Zaujímavým úkazom je tohtoročná jar, kedy je tlaková výš oveľa častejšie nad Atlantickým oceánom v oblasti medzi Veľkou Britániou a Grónskom, tam kde zvyčajne bývajú tlakové níže a naopak na Jadrane a na juhu Európy sa častejšie vyskytujjú tlakové níže a tlakové výše sú tam zriedka. Práve pre tieto anomálie je tohtoročná jar taká aká je. Stredná a severná Európa má slnečné ale zrážkovo nevýrazné počasie a naopak na juhu Európy je chladnejšie a daždivejšie. Meteorológovia nám na leto neprognózujú nejaké lepšie výhliadky, ale keby aj to čo Vám v tomto článku prinesieme je odpoveďou na tohtoročné počasie. Vo viacerých článkoch sme Vám už predstavovali naše nádrže na dažďovú vodu, veľkokapacitné podzemné, alebo záhradné nadzemné a dekoračné. Rovnako sme písali viaceré príspevky o situácií v hospodárení s vodou vo svete i u nás. Hoci je Slovensko krajina s relatívne bohatými vodnými zdrojmi, vrátane minerálych a aj relatívne dostačujúcimi zrážkami, predsa jar 2018 ukázala, že sa nemôžeme vo všetkom spoľahnúť len na prírodu. Ba čo viac, ak chceme využiť to čo nám príroda dáva – podnebie Slovenska stále nie je nezaujímavé s rastúcimi cenami potravín v obchodoch je priam hriechom nechať záhrady nevyužité a nepestovať v nich to čo sa v danom zemepisnom pásme dá. Keďže sa však nemôžeme vo všetkom spoľahnúť na prírodu a na počasie, ktoré je posledné roky vrtkavé, ale človek ako tvor vynaliezavý už pred rokmi vymyslel a do dnešných dní esteticky vytvoril záhradné nádrže, ktoré sú nielen praktické ale aj dekoračné. Iste dažďovú vodu môžeme zberať či zachytávať do hociakých nádob alebo nádrží. Ale dnes vieme spojiť estetickú stránku s praktickou a vy môžete už zajtra mať záhradné dekoračné nádrže na svojej záhrade.

 

 

 

 

 

 

 

                          

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V ponuke nášho e-shopu si môžete pozrieť aj ďalšie záhradné dekoračné nádrže. Rovnako Vám odporúčame  podzemné veľkokapacitné nádrže na dažďovú vodu, pričom dažďovú vodu potom môžete ďalej využívať v domácnosti ako úžitkovú vodu (polievanie záhrad, umývanie auta. pranie, splachovanie). Zakúpiť si ich môžete v našom e-shope. Pre viac informácií nás môžete samozrejme kontaktovať

 

 

Kolaps ekosystému na dosah.

Posted on by hag

Laikovi sa to zrejme nebude zdať ale za posledných 30 rokov rapídne ubudlo hmyzu. Jeho počty dnes entomológovia odhaduju štvrtinové s tými aké boli pred 30 rokmi. Dôvodov je veľa. Klimatické zmeny, oteplovanie, príchod hmyzích zástupcov z juhu, ktorí následne vytlačili alebo zlikvidovali náš hmyz. Ako hlavný dôvod sa však javí masívne používanie pesticídov v poľnohospodárstve. Keď sa v roku 2017 na celej planéte meralo znečistenie pesticídmi z medu, najhoršie na tom vyšla severná Amerika 86% nasledovaná Áziou 80% a Európou 76%. (% vzoriek). Najčistejšia v tomto smere bola južná Amerika 57%.  Ako zásadne velké sú tieto čísla vyplýva z údajov, keď v Európe závisí od opelenia včelami 84% druhov rastlín a 76% produkcie potravín. Štatistiky EU pritom hovoria aj o hodnote 14,2 miliardy € ročne.  Na koevolúcií hmyzu a väčšiny kvitnúcich ratlín je postavený celý fungujúci ekosystém. To, že sa nám tento ekosystém rúca je dôsledok ľudskej činnosti a jeho zásahov do prírody s cieľom podmaniť si prírodu na obraz svoj. Kvet však vytvorila príroda preto, aby ho mohol čítať opeľujúci hmyz a nie preto aby sa nám páčil. Tak isto je to na lúke, na ktorej dnes veľa ľudí nevidí nič len burinu, ktorú treba pokosiť. Omyl vážení. Súdržnosť celeho ekosystému budovala príroda milióny rokov a práve tá súdržnosť je dôležitá k udržaniu potravinového reťazca, na ktorého konci je človek.

Človek sa dlho snaží pretvoriť prírodu na svoj obraz, ale nemyslí na to či v ňom bude dosť miesta aj pre né živočíchy okrem človeka. D asa s určitosťou povedať, že ak stratíme hmyz stratíme čoskoro aj rastliny, ktoré už nebude mať kto opelovať a na rad zrejme prídu aj ine živočíchy, ktoré následne prídu o potravu. Pravdou však je, že o hmyze vie bežný človek prakticky minimum. Zväčša hmyz berieme ako dotieravý či škodiaci, záhradkári striekajú všetko čo sa dá aby na svojich hriadkach nemali nič čo sa podobá na mravca či inú háveď. Všemocná chémia zabije všetko. Pritom  vymieranie hmyzích druhov si nemusíme ani všimnúť, okrem toho, že ich v prírode nájdeme len sporadicky. Keď v prírode uhynie posledný známy jedinec svojho druhu napríklad  nosorožec, zaplní to média i sociálne siete. Keď vymrie Bystruška zelená nik si to nevšimne.

Podla vedcov za vymieraním hmyzu je kombinácia nešetrných záasahov do krajiny, zmena hospodárenia s pôdou a používanie pesticídou, pričom používanie pesticídou by sa dalo obmedziť lánmi lúčnych kvetov alebo niektorých druhov, ktoré majú účinky podobné ako pôsobenie pesticídov okolo siatych plodín. Problémom však je že človek si buduje vlastný ekosystém a tam sa s hmyzom zrejme nepočíta. Lesy chceme mať čisté bez rozkladajúceho sa dreva, lúky pokosené aby sa tam mestský človek v lakovkách či lodičkách mohol prejsť a nadýchať čerstvého vzduchu. Na záhradách sa chováme rovnako dôkladné pokosenie každej trávičky či kvetu, na záhonoch veselo používame chémiua tým likvidujeme tento ekosystém, ale na svoj obraz. A pritom stačí  začať sa správať k prírode ako naši predkovia. Na drobných gazdovstvách v lone prírody miestochemických hnojív používame to čo vyprodukujú zvieratá, ktoré zároveň trávu aj pokosia. Samozrejme od Vás nechceme aby ste  chovali ovce či kozy. Nie všade sa to dá, ale tam kde sa to dá prečo to nevyužiť. Na hmyzích škodcov na našich záhradách existujú aj ekologické alebo prírodné prípravky, ktore nezlikvidujú všetko živé na záhrade. Aj mnohé rastliny odpudzujú niektorých škodcov, stačí ich len nechať v záhrade rásť na miestach kde nám to neprerastie cez hlavu a zároveň to bude slúžiť aj prírode. Na záhrade trávu nemusíme vždy kosiť uplne nahladko a každý týždeň. Tam kde sa to dá môžeme nechať trávu či lúčne kvety rásť tak, aby vytvorili kvety a tie lákali hmyz. Keď sa nám vráti hmyz na záhradu, vrátia sa nám aj rôzne vtáky.

zdroj:

https://hobby.idnes.cz/hmyz-vymira-vcely-cmelaci-repka-dn2-/hobby-zahrada.aspx?c=A180510_105330_hobby-zahrada_mce

 

 

Rok 2050 bez vody?

Posted on by hag

Podľa odhadov OSN bude na Zemi žiť v roku 2050 cca 10 miliárd ľudí, čo je zhruba o 1/3 viac ako dnes. Poľnohospodárska pôda, z ktorej pochádza úroda – teda to čo bežne nakupujeme v obchode, pomali ubúda. Pribúdajú nové budovy, domy a priemyselné parky. Už dnes na svete hladuje okolo 800 miliónov ľudí. Navyše situácia s pitnou vodou sa neustále zhoršuje a v roku 2050 sa odhaduje že 40 % ľudí bude mať problém s pitnou vodou. Dôvodom sú klimatické zmeny, kedy v oblastiach kde málo prší viac rokov, tieto postupne vysychajú. A tam kde niet vody niet ani života. Pokým v minulosti sa vyskytovali tzv „suché roky“ raz za 5-7 rokov, dnes je „suchým rokom“ takmer každý rok.  Na to aby rok nebol označený ako suchý musí byť splnených niekoľko predpokladov. Musí byť v zime dostatok snehu, aby na jar bolo dostatok vlahy nielen na horách ale aj v nížinách. Musí pršať  a musí byť počasie nevymykajúce sa normálu. Rok 2018 bude (na Slovensku)  zrejme opäť suchým rokom, keďže zima 2017/2018 bola teplá a viacmenej bez snehu, jar 2018 bola až príliš horúca a viacmenej suchá. Hoci sa nedá povedať, že neprší a že voda z dažďa do krajiny a do pôdy neprichádza, ale problém je v tom ako sa táto zrážková voda správa.  Dôležité je si uvedomiť, že dnes je nastavený súčasný poľnohospodársky systém na menej hospodárskych zvierat, čo by pre laika ostalo nepovšimnuté veď v dnešnej dobe už nebudeme orať na voloch keď máme traktory, ale… Pokles hospodárskych zvierat znamená aj pokles organickej hmoty v pôde. Ak v pôde chýba organická hmota, pri prívalových dažďoch voda z pôdy hned odtečie. Ak by mala pôda viac organickej hmoty držala by viac vodu z dažďa ale aj z prívalových zrážok. To je dosť dôležité si uvedomiť, že dnešné počasie sa skladá z dlhých období sucha a následnými prívalovými zrážkami z búrok. Ak však pôda ochudobnená o organickú hmotu nedokáže z  prudšich dažďov viac vody uskladniť, potom keď je dlho sucho tento deficit v pôde je a následkom toho je sucho nielen na juhu a v nížinách. Okrem toho sa v snahe získať kvalitnejšiu pôdu rozorávajú aj trávnaté časti úhorom ležiacej pôdy remízky atď, tie sú v čase dažďov ale aj povodní schopné zadržať isté množstvo vody a mať ju v rezerve aj pri suchu. Že nám postupne ubúdajú stromy nielen v lese ale aj v mestách, to sme si už zvykli. Pertraktuje sa, že sa z nich šíria pele a ohrozujú alergikov, ale nik sa už nezamýšľa nad tým od čoho vlastne alebo čoho následkom sú alergie. Po roku 1989 sa zmenilo hospodárenie s pôdou vôbec. Poľnohospodári dnes musia pestovať plodiny, ktoré ich uživia. Hoci je to začarovaný kruh. Keď sme v minulosti pestovali na poliach zemiaky dnes už málokde nájdete zemiaky na poli a nielen pre možné krádeže. Rentabilnejšia a hlavne ziskovejšia je repka. Hoci poskytuje peľ a nektár pre včelstvá ani tá sa nezaobíde bez pesticídov. Hoci aspoň uvedomelí poľnohospodári informujú včelárov, že vtedy a vtedy budú postrekovať repku. Poľnohospodárska pôda postupne ustupuje novým zástavbám. Nič to nakúpime  v hypermarketoch, či kvalitne to je už druhá vec. Po roku 1989 sa zmenila ešte jedna vec. Nielen, že postupne vymiera generácia, ktorá bola odchovaná doslova s pôdou, bývalí gazdovia či tí, ktorých otcovia a dedovia vlastnili a boli im zobraté pôdy po roku 1948, keď sa neskôr po roku 1989 dostali späť k svojim pôdam hospodárili na nich, trávu spásavali ovce, kravy či kozy či vo veľkom alebo v menšom meradle, ale bolo to akési prirodzené. Táto generáca však pomali vymiera a mnohí z ních ostarli a už kravky či ovce nechovajú. Len po víkendoch príde rodina modernými kosačkami vykosí všetko dohladka nehladiac na včely, ktoré takto prídu o ďalší peľ a nektár z  kvetov. Ak ustúpila poľnohospodárska pôda novým zástavbám je to v poriadku ak sa tam postaví bývanie pre ľudí. Je predpoklad, že pri dome bude aj nejaká záhrada. I keď za posledné roky sme už pohodlní pestovať zeleninu. Radšej si ju kúpime v hypermarkete. Síce nie sme spokojní s jej kvalitou, ale už to akosi berieme ako daný fakt. V záhrade pri dome síce nemôžeme pestovať všetko ale myslíme si, že mať záhradu a mať na nej len trávu, ktorú síce kosíme každý deň je síce pekné ale účel to určite nespĺňa. Samozrejme, že Vám neradíme pestovať ananás či mango, na to nemáme klimatické podmienky, ale určite pestujte aspoň niečo, čo Vám dá osoh.  Že budeme musieť zmeniť myslenie, ale aj sa zmeniť to dnes vieme. A vieme aj to, že pravdepodobne ak nezmeníme v globále myslenie tak o tých 30 rokov bude život veľmi tažký ak budeme odkázaní len na to čo nám niekto dá alebo na to čo si budeme musieť kúpiť.  Ceny tovarov sú pohyblivé a pôjdu zrejme  smerom hore. Prečo sa však spoliehať len na hypermarket a nepestovať niečo čo nám dá úžitok, či pastvu pre včely?  Veľa krát sme Vám v naších príspevkoch ponúkali záhradné dekoračné nádrže. Každý dom má strechu a s každého dažďa sa nejaká voda dokáže nazbierať, ale prečo tou vodou polievať potom len trávnik, ktorý denne kosíme?  Je síce každého voľba, čo si vo vlastnej záhrade zasadí ale mrkvu či petržlen v polievke asi trávou nenahradíme. 🙂

Osadenie čističky ZBS a nádrže na dažďovú vodu

Posted on by hag

Automatické čističky Actibloc a Biologické čističky ZBS pracujú technológiou čiastočne aktivovaného kalu systému SBR (Sequential Batch Reactor – Sekvenčne biologický reaktor). Oba typy čističiek sme Vám už predstavovali. Montáž biologickej čističky ZBS-6C/6RLM – čističky pre 6 ľudí, čo je štandartná čistička pre domácnosť z 4-6 ľuďmi, Vám predstavíme v tomto príspevku  Spolu s montážou si predstavíme aj montáž  nádrže na dažďovú vodu WB  s objemom 3500 litrov, ktorá bude (rovnako aj aj čistička ZBS-6C/RLM  prepojená s vsakovacím (retenčným) systémom PAKETBOX

Osadené nádrž na dažďovú vodu (zelená) a čistička ZBS (čierna)

Biologická čistička odpadových vôd typu ZBS-C je určená na úpravu  odpadových vôd, z wc a kúpelne. Konštrukcia reaktora je založená na nádrži vyrobenej z polyetylénu s vysokou hustotou, rozdelená (v štandardnej verzii) do retenčnej komory a biologickej komory.

Prevádzkovanie čistiarne je riadené technickým kontajnerom, ktorý je vybavený množstvom funkcií, ktoré im umožňujú prispôsobiť sa potrebám zákazníka, napr .:

  • výber režimu prevádzky (zo základnej ponuky)
  • voľba dovolenkového režimu, počítadlo MTG atď.

Navyše všetky parametre, ako aj vybrané nastavenia sú udržiavané aj po výpadku napájania.

Biologická čistiareň ZBS-6C od 4 do 6 osôb s kapacitou max 900 l / d:

  • Biologický reaktor ZBS-6C HDPE R
  • technický kontajner s dúchadlom a regulátorom
  • Geo-netkaná textília a drenážne rúry SN4 (PVC-110 mm) a drenážne obaly – 24 mb

Biologické čističky ZBS -C-jednovrstvový plášť,pracuje na technologii SBR s aktívnym kalom. Má minimálne dve komory a každá komora má osobitnú funkciu. Systém čističky pracuje nasledovne:

Ovládací panel čističky ZBS

1. prítok odpadovej vody
2 .čerpanie dávky odpadovej vody do komory reaktora
3. prevzdušnovanie odpadovej vody/difuzory/ drobnobublinkové
4. recirkulácia kalu
5. odpumpovanie očistenej vody

Čističky typ ZBS-C sú vyrobené z vysoko kvalitného plastu. Súčastou čističky je celokovové čerpadlo Ebara ,kompresor,digitálne ovládanie.prípoj elekriny na 220 V
Certifikát-CE, Hygienický atest.

V ponuke sú:
ZBS-6C RLM /ludí 6
ZBS-10C RLM 10 ľudí
ZBS-12C RLM 12 ľudí
ZBS-16C RLM 16 ľudí v ponuke sú podla požiadavky OD ZBS -20C do ZBS 150 RLM

 

 

 

Nádrže typ WB (2500, 3500 a 5000 litrov) sú vyrobené z vyfukovaného polyetylénu vysokej hustoty a odolnosti voči poveternostným vplyvom.

Retenčný vsakovací systém PAKETBOX je určený na odvádzanie dažďovej vody do zeme. Dažďová voda prúdiaca z vytvrdených povrchov, t.j. parkovacích miest, ulíc, striech alebo zelených plôch, prúdi do otvorov a následne sa stráca v zemi. 

Jednotlivé bloky paketboxu môžeme kombinovať a výsledkom je požadovaná retenčná zachytávacia nádrž, ktorá môže rôzny tvar od kruhu až po hranaté bloky

 

 

Odtok dažďovej vody do zeme nevyžaduje dodatočné poplatky za odvodnenie do kanalizačného systému. Vsakovacie bloky PAKETBOX majú obdĺžnikovú (ale aj polkruhovú)  konštrukciu zo zvislých rúr a dajú sa pospájať podľa požadovaného množstva odvádzanej dažďovej vody. Pri našej montáži sme volili kruhové rozloženie  s krytom celého systému, kde do vsakovacej studne ústia nádrž na dažďovú vodu (pritekajúca  prebytočná voda po prípadnom naplnení nádrže), i čistička ZBS-6C/RLM. Pokiaľ rozmýšlate nad zakúpením nádrže na dažďovú vodu doporučujeme sa inšpirovať v našom tématickom príspevku Kupujeme nádrž na dažďovú vodu.

 

 

– Vsakovacie podložie zo štrku   
– Vsakovacia drenážna plastová podložka  (výška 60 cm,  šírka   kruh 120 cm)
– Korpus vsakovacej studne šírka 100 cm, výška 120 cm poklop
– Odvetranie 110 cm ventilačná rúra s krytkou
– Geotextilia

 

 

 

 

 

Vsakovacíe nádrže (studne) so systémom Paketbox možno riešiť variabilne dizajnovo podľa vlastných požiadaviek. Dôvodom je, že jednotlivé bloky Paketboxu možno navzájom poprepájať do štvorcových kruhových alebo polkruhových blokov a pokryť korpusom vsakovacej studne. Po prepojení prepájacím potrubím sú všetky nádrže pokryté netkanou geotextíliou a zasypané zeminou. Po záverečnej úprave vidieť len kruhy revízneho otvoru.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

© Toto je autorský článok – všetky práva vyhradené ( foto a video mg, text hag)

 

Svetový deň vody 2018

Posted on by hag

   Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (OSN) schválilo na svojom 47. zasadnutí v 1992 v Rio de Janeiro rezolúciu, ktorá 22. marec vyhlásila za Svetový deň vody.

Cieľom  Svetového dňa vody je upriamiť pozornosť svetovej verejnosti na vodu, ktorá je pre život na Zemi nenahraditeľná a ovplyvňuje všetky  sféry života, či si to chceme pripustiť alebo nie. Od vody je závislý nielen človek a jeho život, ale život  na planéte Zem vôbec. Z histórie vieme, že ľudia budovali svoje stredoveké sídliská tam kde bol dostatok vody alebo existujúce pramene pitnej vody. Pokým pred storočiami sme sa mohli z volne prístupných prameňov bez obáv napiť, keď človek ovládol „chémiu“ – v druhej polovici 20. storočia a začal ju využívať v prírode (hnojenie, ochrana rastlín a stromov, likvidovanie škodcov) už konzumácia vody z prameňov ktoré sa nachádzali vo volnej krajine, kde poľnohospodári chcemicky zlepšovali pôdu bolo velkým hazardom. Postupne sa však priemysel zdokonalil i keď stopy napr masovo používaného DDT v 50 rokoch 20. storočia sa stále dajú v pôde nájsť, ale dnes sa volne dostupné pramene alebo studničky dajú používať za predpokladu, že sú v krajine kde je pôda resp okolie prameňa obhospodarované ekologicky resp bez použitia chémie. To samozrejme neznamená, že takúto vodu možno odporučiť na pitie. Minimálne by ste mali mať prehľad o hygienickom rozbore z daného prameňa a v prípade vlastnej studne to platí takisto. Na Slovensku je väčšina domácnosti napojená na verejné vodovody. Slovensko je krajina bohatá na zdroje pitnej vody a či hornaté oblasti a sever Slovenska  ako aj Podunajská nížina majú dostatok prameňov pitnej vody.  Hoci väčšina domácností je pripojená na verejný vodovod už o pripojení na verejnú kanalizáciu sa to nedá povedať. Na vidieku mali spočiatku vlastné studne v každom dvore, postupne keď sa prechádzalo na obecné vodovody pripájali sa všetky domy, hoci mali aj funkčné studne, ale oveľa menej domácností sa pripájalo na verejnú kanalizáciu. Problém v tejto oblast bol však v tom, že pokým verejné vodovody sa robili v 70 a 80 rokoch 20. storočia, verejná kanalizácia a napojenie kanalizácie na čističky odpadových vôd sa na vidieku realizovali až na konci 20 storočia a na začiatku 21. storočia. Domácnosti preto, hoci mali vybudované kúpelne a WC už nebolo na dvore ako kedysi aj pripojenie bolo na verejný vodovod, ale jediným riešením bolo vybudovanie žumpy, septiku alebo trativodu. Pokým domácnosť na vidieku nemala zavedenú vodu bola spotreba vody minimálna. Po pripojení na verejný vodovod a po vybudovaní kupelní už každá domácnosť potrebovala zbernú nádrž na odpadovu vodu. I keď dnes sa verejná kanalizácia javí ako samozrejmosť ono to ani dnes nie je samozrejmosť s prihliadnutím na fakt, že spracovanie akejkoľvek odpadovej vody nie je zadarmo. V mestách si to často neuvedomujeme, „zhasne“ to pre nás vypustením vane či spláchnutím WC. Avšak ak nemáme domácnosť pripojenú na kanalizáciu musíme „kalkulovať s každým litrom vody, ktorú odvedieme do žumpy alebo septiku. Ale človek je tvor vynaliezavý a schopný šetriť vlastnú peňaženku aj na úkor prírody neuvedomujúc si, že sa mu to môže vypomstiť. Dôkazom toho sú nezrietkavé vypúšťania septikov do volnej prírody, prípadne susedovi n a záhumnie. Toto však platí nielen u nás ale na celom svete.  V súčasnosti viac ako 663 miliónov ľudí nemá dostatočný prístup k bezpečnej pitnej vode a k základným hygienickým podmienkam. Žijú bez dodávky vody v blízkosti svojho okolia, trávia nekonečné hodiny vo fronte na vodu a musia sa vyrovnávať so zdravotnými dôsledkami používania kontaminovanej vody.Splašky  a odpadová voda vypúšťaná do volnej prírody, hoci aj susedovi na nevyužívanú pôdu môže znečistiť iné vodné zdroje v danej lokalite. Nikdy nevieme aké máme pod sebou podložie ani či nami vypúšťané splašky si nenájdu trhlinu v skale a splynú s našim prameňom či našou studňou.. Hlavným mottom Svetového dňa vody v roku 2017 bola  ODPADOVÁ VODA. Motto, ktoré ponúka zamyslenie sa nad tým, prečo viac ako 80 % našej odpadovej vody tečie späť do prírody bez akejkoľvek úpravy a prečo tak málo opätovne používame odpadovú vodu na zavlažovanie zelene a čistenie mestských, či obecných priestranstiev.  V našich príspevkoch sme už neraz upozorňovali na fakt, že na  splachovanie WC sa u nás bežne využíva pitná voda, čo je neekologické a z hľadiska úspor v domácnosti neekonomické.  Pre niektoré domácnosti je riešením splachovanie dažďovou vodou, splachovanie vodou zo studne a splachovanie upravovanou vodou. To si však vyžaduje neraz prebudovanie celého systému napájania vodou v dome.  Keď sa budovali verejné vodovody voda síce nebola lacná ale nebola ani drahá. Dnes je však situácia úplne iná, keď počítame každé €. A nemalo by to v spoločnosti byť tak že sa riadime heslom “ ja na to mám tak keď budem platit aj 1000 € mesačne za vodu tak ja šetriť nebudem..“ Morálne  by sme mali byť ako občania tejto planéty zomknutí a bojujúci na jednej lodi za našu planétu. A my ktorí vodu zatiaľ máme aj mysliaci na to, že priemerná vzdialenosť, ktorú musia ženy v Afrike a Ázii prejsť, aby si nabrali vodu, je 6 km, kým u nás stačí pár metrov a otočiť kohútikom a užívať si blaho vody.      

Mottom  Svetového dňa vody v roku 2018 je Príroda pre vodu. Škody na životnom prostredí spolu s klimatickými zmenami spôsobujú vodné krízy, ktoré vidíme na celom svete. Povodne, suchá a znečisťovanie vody sú zhoršované degradovanou vegetáciou, pôdami, riekami a jazerami. Poškodené ekosystémy ovplyvňujú množstvo a kvalitu vody, ktorá je k dispozícii pre ľudskú spotrebu. Prírodné riešenia majú potenciál riešiť mnoho z našich problémov s vodou. Musíme urobiť oveľa viac pre vytvorenie „zelených“ infraštruktúr a harmonizovať ich so „šedou“ infraštruktúrou  (využívanie recyklovanej alebo zachytenej dažďovej vody) všade tam, kde je to možné. Vysádzanie nových lesov , riešenie záplavových oblastí a obnovenie mokradí obnoví vodný cyklus , ktorý prispeje k zlepšeniu ľudského zdravia a živobytia. Možno sa pozastavíte nad otázkou: „Ako ja ako jednotlivec  toto môžem zmeniť ?“. Nuž jeden človek na zmeny nestačí, ale aj mravenisko tvoria len mravce a keď by sme po jednom odobrali všetky mravce z mraveniska ostalo by mravenisko prázdne. Každý jednotlivec môže prispieť svojou troškou k spoločnému dielu, hoci náš podiel na tom bude len vo veľkosti jednej ihličky z mraveniska. Podstatné je však ako sa postavíme k riešeniu problémov, ktoré môžu o pár rokov prerásť do katastrofy, kedy sa pitná voda bude ceniť viac ako zlato či diamanty a keď sa potom pozrieme späť zistíme, že sme premrhali všetky možnosti, ktoré nám príroda ponúkala  a to len preto, že sme  sa stále vyhovárali a nevedeli nájsť spoločnú reč ako postupovať pri záchrane prírody i krajiny.

 

 

 

 

Zdroje:

Štátna ochrana prírody SR

PDF k Svetovému dňu vody 2018

 

Príroda dnes, príroda zajtra?

Posted on by hag

     Každý rok si 22 marca  pripomíname svetový deň vody rôznymi sprievodnými akciami. Slovensko má šťastie, že sme krajina  s bohatými zdrojmi pitnej vody vrátane minerálnych a liečivých prameňov, Voda je súčasťou prírody, súčasťou lesa i akejkoľvek lúky či pastviny.  Pred časom sme zaznamenali vznik občianskej iniciatívy s názvom „My sme les“ do ktorej sa môže zapojiť každý, kto má rád prírodu a samozrejme les a záleží mu na tom aby stále miznúce lesy sa nám nestrácali tempom akým sa strácajú posledné roky. Iste les ako taký žije svojim životom od malého semienka, mladého stromčeka cez dospelý strom, ktorý znáša všetky aspekty života v prírode až po  priame i nepriame zásahy človeka. K tým nepriamym zásahom sa radia napríklad vplyvy človeka na prírodu, kedy následný vplyv vyvolal klimatické zmeny počasia.  Rozšírenie priemyslu za posledných 100 rokov a následne globálne oteplovanie, spôsobuje roztápanie sibírskeho permafrostu a uvoľňovanie ďalšieho CO2, ktorý prispieva k skleníkovému efektu a tým k ďalšiemu oteplovaniu planéty. S oteplovaním planéty však súvisí zmena klímy a zmena oceánskeho prúdenia. Ako dôsledok týchto klimatických zmien sa mení miestny charakter počasia. Sami dobre vieme alebo si pamätáme aké bývali pred 30 i viac rokmi zimy i letá. Zima bola zimou a leto letom. Dnes je počasie ovplyvnené do tej miery, že v zime máme zimy bez snehu, alebo je snehu v podstate málo. Na jar nie je raritou, že marcové i aprílové teploty prekračujú letné hodnoty (25 °C) a vtedy keď má vo vegetácií najviac pršať (kedy vysádzame priesady a tie sa zakoreňujú a pripravujú na leto – mesiace máj a jún) buď neprší vôbec alebo sú denné maximálne hodnoty až 35 °C. Leto patrí k mesiacom kedy chceme slnko a teplo, ale k letu patrí občas aj dážď, hoci pod vplyvom klimatických zmien sa u nás vyskytujú pomerne silné i supercelárne búrky. Na Slovensku máme v lete prevládajúce západné prúdenie. Pokým v hornatých oblastiach zvykne pršať aj v lete a pri prechodoch frontálnych systémov sa vyskytujú občas pomerne intenzívne búrky, na juhu Slovenska prší málo a prechody frontálnych systémov neraz prinesú len vietor, ktorý len ochladí krajinu ale neprinesie dážď. Hoci aj v minulosti poznáme rekordné mrazy či povodne z dlhotrvajúcich zrážok, predsa posledné roky padajú rekordy najmä v lete, kedy na mnohých miestach máme 35 až 40 °C. Záhradkári i poľnohospodári vedia, že dávno neplatí pranostika o troch zamrznutých, lebo neskoré jarné mrazy sa môžu vyskytnúť aj koncom mája alebo začiatkom júna. A jesenné mrazy môžu prekvapiť už koncom augusta. S tohoto vidno, že to naše počasie je viac pod vplyvom klimatických zmien ako si myslíme.

     Ako však súvisia so životom lesa klimatické zmeny počasia?  Minimálne 1 až 2 krát za život jednej generácie človeka sa udeje v živote lesa nejaká klimatická udalosť, ktorá však môže ale nemusí súvisieť s človekom či jeho činnosťou.  Dnes chceme zachovávať živý les – les so všetkým čo doňho patrí, ale takisto sa chceme stať súčasťou toho lesa vlastnými názormi i vlastnými zásahmi, či obmieňaním pôvodných druhov a to sa pritom vylučuje. Les síce do istej miery môže „brať človeka ako svoju súčasť“, ale nesmie to byť v meradle, že je v lese viac ľudí ako stromov a zároveň sa zvyšuje podiel invazívnych druhov rastlín ale aj živočíchov, ktoré nie sú pôvodné. Nepôvodné druhy rastlín alebo živočíchov sú také druhy, ktoré na území Slovenska nemajú pôvodný areál rozšírenia a boli na naše územie dovezené alebo sa sem rozšírili z iných krajín. Invázne druhy sú nepôvodné druhy rastlín alebo živočíchov, ktoré majú potenciál sa rýchlo šíriť a negatívne ovplyvňovať populácie našich pôvodných druhov a pôvodné biotopy. Pochádzajú najčastejšie z amerického kontinentu, z Ázie alebo aj iných častí sveta.

 Invázne druhy rastlín boli najčastejšie dovezené ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. Majú vysoký reprodukčný potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom (napr. podzemkami) alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou. Viaceré z týchto druhov v súčasnosti tvoria rozsiahle porasty, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, ale zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev (biotopov). V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov, ohrozujú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú homogénne monocenózy. Niektoré sú známe ako alergény (zlatobyle, ambrózia palinolistá), iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia (boľševník obrovský). Ich odstraňovanie je veľmi problematické, vyžaduje si systematické niekoľkoročné zásahy, často s nevyhnutným využitím herbicídnych prípravkov, aby sa dosiahli požadované výsledky.

Invázne druhy živočíchov sa na naše územie dostali viacerými spôsobmi. Hlavný faktor, ktorý vplýval na ich rozšírenie bolo obchodovanie s nimi. Najčastejšie boli dovezené za účelom chovu ako kožušinová zver (napr. šakal, medvedík čistotný, norok americký) alebo na teraristický a akvaristický chov (korytnačka písmenková, raky, niektoré druhy rýb a pod.) a z chovov sa potom rozšírili aj do prirodzeného prostredia. Iné druhy sa šírili migráciou z okolitých štátov. Invázne druhy živočíchov sú konkurenčne silnejšie a nemajú prirodzených nepriateľov, čo umožňuje ich šírenie na úkor našich pôvodných druhov živočíchov.

Ak chce človek zachovať les, prírodu, lúky či pasienky, mal by do prírody vstupovať s účelom návštevy. Teda nezasahovať alebo ak tak v miere ktorá zabráni prenikaniu inváznych rastlín a živočíchov a nezanechá v lese následnú spôšť, lebo to čo príroda vie vytvoriť, človek vytvorí len ťažko.

     V roku 2004 sa Tatrami prehnal orkán, ktorý vyvrátil a polámal les, ktorý bol vysadený v 30 rokoch 20 storočia po vtedajšej kalamite. Už pred kalamitou v roku 2004 sa ozývali hlasy, že treba robiť zónaciu Tatier a začať s budovaním hotelov aj v pásme ochrany resp tam, kde to dovtedy nebolo možné. Dnes to vidíme ako realitu. Človek si podmaňuje les, chceme mať malé Alpy u nás, nové lyžiarske zjazdovky a trate ale k tomu patria aj nové hotely a s tým súvisiace služby.Do akej miery sa to dá to si netrúfame hodnotiť. Človek môže byť súčasťou prírody i lesa ale musí dodržiavať pravidlá tak aby les a príroda ostali tým čím sú. Ak stretneme medveďa či diviaka v meste sme šokovaní volajú sa polovníci či mestská polícia aby s tým niečo robila. Ale nie sme aj my spoluzodpovední, keď sme pri výlete odpadky z jedla porozhadzovali po lese a medveď si potom vôňu jedla spojí s pachom človeka a vyhľadáva potravu v blízkostiach ľudských obydlí? Možno aj preto, že vieme les doslova vyrabovať od húb, hríbov i lesných plodov. Tak si zver berie svoju časť, kedy hľadá potravu na poliach (zemiaky, kukurica),  či sadoch (jablká, slivky). S istou dávkou sci-fi  možno raz príde doba, že civilizované medvede budú chodiť na týždenné nákupy s batohom do mesta, pretože les im potravu neposkytne.

     To aby sa tak nestalo, aby sme zabránili deštrukcii lesa, lúk a pasienok a prírody ako takej máme vo svojich rukách. Iste klimatické zmeny zrejme človek ako jednotlivec nedokáže ovplyvniť, ale sú veci, ktoré máme ako jednotlivci plne vo svojej réžií, veď ide o budúcnosť a tu sa nemôžeme oháňať tým známym: „po nás potopa“. Ak na jednej strane budujeme spoločnosť na istý štandart nemôžeme robiť iné veci tak ako v stredoveku (sypanie smetí von z okna, či vypúšťanie obsahu septiku susedovi do záhrady). O tom sme už v našich príspevkoch písali ako sa zmenila kúpeľňa i sanita za posledných 100 rokov i ako sa mení čistenie odpadových vôd, že si dnes môžeme vybrať aj tam kde nie je vybudovaná kanalizácia. Všetko je to len o tom či si prírodu vieme a chceme zachovať aj pre naše deti a vnúčatá, alebo nám to je úplne jedno..

 

Použité zdroje:

http://old.sazp.sk/slovak/struktura/ceev/DPZ/pramene/pramene.html  (klik na mapu otvorí sa prehľad prameňov pre každý okres)

http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/2400154-vyssi-pokuty-za-myvaly-nutrie-nebo-americke-raky-invazni-druhy-dokazi-pustosit-ceskou

http://www.sopsr.sk/invazne-web/

 

Čerpadlo FURIATKA 550

Posted on by hag

Ponorné čerpadlo Furiatka 550 s drvičom kalu IBO 230 V

Patrí do série ponorných čerpadiel renomovaného výrobcu čerpadiel IBO. V sérií čerpadiel FURIATKA sú okrem typu 550 ešte typy 750, 1100 a 1500. Odlišujú sa len výkonom (W) Pri výbere čerpadiel máte preto na výber vybrať si menej výkonné napr pre menšie domácnosti, alebo v prípade, že čerpadlo budete používať len občas (typy 550, 750) alebo viac výkonné (1100, 1500) ak potrebujete čerpadlo  na profesionálnej báze, ktoré bude pravidelne pracovať a prečerpávať odpadové vody.


Model Furiatka 550 s drvičom IBO je kvalitné ponorné čerpadlo s dobrým výkonom za atraktívnu cenu. Vďaka vysokej odolnosti voči  nečistototám z prečerpávajúceho procesu je vhodné na prečerpávanie obsahov septikov. Vybavené je plavákom, ktorý automaticky zapína a vypína čerpadlo – v závislosti od aktuálnej hladiny vody. Čerpadlo je zároveň vybavené najefektívnejším závitovým drvičom kalu na trhu.

Všeobecne sa používa na vyčerpanie nečistôt – vrátane odpadových vôd a kalov – kdekoľvek je to potrebné.

Technické parametre:

  • Maximálna kapacita (l / min): 250
  • Maximálna kapacita (m3 / h): 12
  • Výška zdvihu (m): 12
  • Výkon motora (W): 550
  • Výkon motora (kW): 0,55
  • Napájanie (V): 230
  • Veľkosť tlakového portu (palce): 2
  • Hmotnosť (kg): 31
  • Drvič: ÁNO
  • Výrobca IBO

2 ROKY ZÁRUKA

Dizajn

  • Sacie teleso: liatina
  • Kryt čerpadla: liatina
  • Kryt čerpadla: liatina
  • Priemer vybíjacieho spoja: 2 „

Výhody

  • bezproblémový chod
  • závitový drvič kalu
  • širokú škála dokúpiteľných doplnkov
  • liatinové telo
  • dodávaný kábel, pripevnený zástrčkou
  • tepelná ochrana
  • prijateľná cena

 

 

 

Záhradné dekoračné nádrže – a polievanie je radosť.

Posted on by hag

     Poviete si, polievanie je predsa radosť, ale niekedy ju berieme ako povinnosť, keď na jar alebo v lete musíme najskôr prácne načerpať vodu zo studne alebo z hadice do plechového suda či vane, nechať cez deň ohriať aby sme večer mohli popolievať, prípadne ďalší deň ráno polievame priamo vodou z hadice z vodovodu. Už veľa krát sme si hovorili, že takéto polievanie nie je to „pravé orechové? . Áno máte pravdu. Najideálnejšie je polievať vodou a zároveň vodu šetriť.  Myslíte si, že sa nedá nasýtiť vlk tak, že ovca ostane celá? My si myslíme, že sa to dá a to vlkovi rozhodne nebudeme dávať umelú výživu, ani ju nebudeme tlačiť na 3D tlačiarni.

    Ako teda na to? Prvé čo Vás napadne je rozmiestnenie sudov alebo väčších nádob, (staré vane či sudy alebo kotle) po celej záhrade aby ste ich následne naplnili vodou z hadice a mali vodu takmer na dosah na každom kroku v záhrade. Ak preskočíme stránku vkusu (plechové nádhery z čias dávno minulých sú síce nostalgiou, ale ak sa ich nechcete vzdať odporúčame ich jednoducho omaľovať podľa vlastného estetického uváženia tak, aby záhrada potom vypadala ako záhrada a nie ako sklad starého železa u zábudlivého suseda.

 

staré sudy môžu poslúžiť aj na vodu aj na výsadbu kvetín – je len na nás ako si našu záhradu prispôsobíme.

 

     My si však myslíme, takouto nostalgiou ohúrime maximálne svoje spomienky a možno sa pár ľudí aj pousmeje, ale toto rozhodne nie je šetrenie s vodou, ktoré sme chceli docieliť. Sudy hoci pekne omaľované musíme po vypolievaní opäť naplniť lebo z prípadného dažďa a padajúcich kvapiek toho veľa nenaprší. Iba ak by sme sud postavili pod odkvap. Ale aj ten odkvap pamätá ešte koruny ako platidlo?  Nič to pomôžeme si, i keď je to šetrenie vodou? Keď sa naplní sud ´dalšia voda nám odteká nevedno kam a polievať v daždi je nosenie dreva do lesa, takže toto asi nebude tá cesta?

 

     Riešenie bude niekde uprostred. Zbieranie dažďovej vody je šetrenie, navyše šetrenie pitnej vody. Pitná voda v závislosti od regiónu môže byť navyše aj chlórovaná, čo rastlinám ak polievame priamo z vodovodu nemusí vyhovovať a navyše teplota vody z vodovodu býva dosť nízka, takže takéto zavlažovanie ak áno tak len ráno. Samozrejme s rizikom, že vodu nešetríme, v prípade, že navyše nemáme vlastnú studňu, tak si za to polievanie aj priplatíme. Nuž a nezabúdajme ani na morálny aspekt polievanie pitnou vodou v obdobiach sucha, keď nám potom z dažďa voda odtečie do kanalizácie.

     Záhradné nádrže, záhradné dekoračné nádrže a nádoby, podzemné i nadzemné veľkokapacitné nádrže a zásobníky, rezervoáre, vodné elastické vaky… Pod takýmito názvami sa na trhu stretneme s tým, čo zabezpečí aby sa náš vlk najedol a aby aj ovca ostala celá.

Záhradné dekoračné nádrže – príroda vymyslela veľa vecí ale dnes moderná doba primäla človeka vymyslieť záhradné dekoračné nádrže nekonečných štylizácií, tvarov a farebných prevedení. V samotnom základe ide len o nádoby či nádrže veľkostou a objemom ako doteraz používané sudy či staré vane. Zatiaľ čo staré nepoužívané vane sme umiestňovali do kúta záhrady ci spolu s plechovým sudom pod odkvapovové rýny, moderné záhradné dekoračné nádrže už vieme elegantne pripevnit súpravou Easyfix komfort do blízkosti odkvapového žľabu s privedením vody z tohto žľabu. U nás nájdete záhradné dekoračné nádrže proveniencie firmy 3Ptechnik filtersysteme GmbH, Graf a Straight Ltd

Všetky nádrže sú pripojiteľné k zdroju dažďovej vody – odkvapovej rúre. Vodu však možno doplniť aj hadicou, i keď sa nazdávame, že na polievanie záhrady je najlepšia dažďová voda. Iste 200-500 litrové nádrže sú pri výdatnom daždi naplnené za krátky čas ak odkvapový systém zberá vodu z veľkej strechy a po naplnení ďalšia voda odtečie do kanála. Pre to je vhodné zaobstarať si viac takýchto záhradných dekoračných nádrží, prípadne sa profi požiadavky na väčšie objemové nádrže realizujú inštalovaním podzemných nádrží na dažďovú vodu, ktoré bývaju v objemoch od 2000 l vyššie.

Záhradné dekoračné nádoby – dekoračné nádrže na dažďovú vodu  (link do nášho eshopu) – to je voda v najkrajšej podobe na vašej záhrade. Originálne záhradné nádrže v širokej palete, ktoré potešia srdce každého záhradkára, či milovníka záhrady. Nádrže sú vo velkostných objemoch od 200 do 500 litrov. Každá nádrž má predvŕtaný otvor na 3/4″ kohútik a aj otvor na pripojenie ku odkvapu prípadne iné zásobovacie riešenie.

 

 

 

Všetky záhradné dekoračné nádrže nájdete v našom e-shope na nadobynaodpad.sk

 

 

 

 

Ako je to s newsfeedom a prieskumníkom na FB

Posted on by hag

Iste ste zaregistrovali, všetci ktorí ste na facebooku zmeny, ktoré na slovenských užívateľoch na jeseň 2017 začal facebook testovať. Slovensko bolo  spolu so Srí Lankou, Bolíviou, Guatemalou, Kambodžou a Srbskom testovacími krajinami kde facebook zaviedol tzv Prieskumník, kde odfiltroval (presmeroval) všetky príspevky facebokovských stránok – teda tých, ktoré ste označili  ako „Páči sa mi to“.  Preto sa Vám môže zdať, že naša aktivita ako aj ostatných fb stránok výrazne klesla, akoby sme prestali uverejňovať príspevky. V hlavnom newsfeede zostali príspevky od priateľov a sponzorované príspevky  fb stránok resp reklama ako taká. Hoci sme sa nádejali, že test bude neúspešný a facebook sa vráti do podoby akú sme mali pred zavedením testu, opak sa stal pravdou. Prieskumník facebook postupne zaviedol aj v ďalších krajinách. V posledných dňoch pribudli ďalšie zmeny – v hlavnom newsfeede však ostáva všetko ako bolo v priebehu testovania, v prieskumníku sa budú zobrazovať ako prvé príspevky s lokálnych stránok resp lokálne spravodajstvo a potom príspevky fb stránok. Samozrejme zaleží na Vás čo si navolíte  ako „páči sa mi to“. Ak sledujete 4 regionálne spravodajstvá daného webu a ste z Žiliny, ako prvé sa Vám bude zobrazovať práve regionálne spravodajstvo zo Žilinského kraja.

Mnohí si poviete, čo sme vlastne chcel týmto povedať?  Nuž zavedením prieskumníka facebook odfiltroval podstatnú časť organického obsahu  fb stránok – teda všetky príspevky, ktoré sme aj my z času na čas na našej fb stránke uverejňovali. Dnes ak uverejníme príspevok už sa Vám nezobrazí v hlavnom feede ale len v prieskumníku, samozrejme s výnimkou sponzorovaného príspevku. Návšteva prieskumníka je otázkou jedného kliknutia, ale je otázne koľko z Vás ten prieskumník pozerá, keď najmä spravodajské weby  zaznamenali výrazný pokles čítanosti i iných interakcií na svojich fb stránkach.  Keď sme pred 10 rokmi čítali spravodajské weby či prezerali informácue na webe mali sme len konkrétne webové stránky daného média. Postupne ako vznikol facebook tam prešli tieto média a aj stránky rôznych inštitúcií či firiem. Až do jesene 2017 príspevky, ktoré uverejňovali fb stránky médií i firiem a inštitúcií sa zobrazovali v hlavnom newsfeede spolu s príspevkami od priateľov a aj sponzorovanými príspevkami. Mali sme však možnosť vybrať si sami či chceme aj dostávať upozornenia alebo sledovať danú fb stránku, alebo ju len označiť ako „páči sa mi to“. V tomto je práve ten zásadný rozdiel, že dnes už si nemôžeme sami zvoliť čo chceme v hlavnom feede. Možno to chce čas  a možno dôkladné nastavenie ale to si musí spraviť každý jeden užívateľ. A všetci veľmi dobre vieme, že ludia častokrát zdieľajú nevedomky citlivé údaje len preto, že si to zle nastavili, alebo vôbec nenastavili.

Na jednej strane rozumieme facebooku nakoniec je to jeho právo prispôsobovať si štruktúru podľa toho ako uznajú za vhodné. Na strane druhej možno práve nastal čas premýšlania i o tom, že facebook je len sociálna sieť, ktorá síce spája ľudí a snaží sa algoritmami selektovať dobré a zlé ale hlavne to čo jej prináša prospech v podobe cashu (sponzorované príspevky) od toho čo je pre fb ak nie strata, tak len zaberaním miesta nazvime to balast teda príspevky fb stránok spravodajských webov, inštitúcií či firiem v podobe free príspevkou.

Čas premýšlania o webe ako takom znamená, že keď ste na fb označili sme.sk alebo trend.sk  alebo nadobynaodpad.sk je dobre si zapamätať ich webové adresy a naučiť sa čítať ich na ich internetových adresách. A platí to pre akúkoľvek Vašu na fb obľúbenú stránku (prípadne ak ste tvorca fb stránky taktiež), samozrejme za predpokladu že má webovú adresu.  Ak ju nemá vieme sa aj o to postarať, stačí nás   len kontaktovať.

Raw Water

Posted on by hag

Raw Water – teda surová alebo živá voda, tento termín ste určite zaregistrovali ako nový hit šíriaci sa z USA. Problém s raw vodou by nebol problémom, keby o ňu nebol tak velký záujem ako aktuálne je. Každý chce jesť potraviny raw a piť vodu raw. Možno za všetkým týmto trendom, alebo ak chcete „šialenstvom“ stojí fakt, že dnešná doba už zažila vrcholy aj pády aj prebytky aj nedostatky vody, i keď práve tam, kde je aktuálne boom raw vody nedostatky s pitnou alebo vôbec vodou ako takou ešte zrejme nepocítili. Obyvatelia Afriky majú na raw vodu iste iný pohľad.

Ale späť k meritu veci. Raw voda nie je zlá vec ale v malom, nie vo veľkom či masívnom meradle ako je tomu dnes. Keď ste v prírode s radosťou sa napijete z prameňa, aj keď v duchu si potom aj spomeniete na to, že s prameňa predtým pila líška, vlk, kamzík alebo medveď. Aj to je príroda, keď sa to tak zoberie vzduch, ktorý dýcha medveď, rys, krava či slon dýcha aj človek. Nechutné?  To je príroda. Opäť sme odbočili.

Trošku odbočíme. Nedávno sme na potulkách po internete natrafili na americkú firmu, ktorá predáva dažďovú vodu vo fľašiach „Richardova dažďová voda„. Richard tvrdí, že jeho dažďová voda nikdy nepadla na zem a je to teda niečo výnimočné.
Či je to tiež raw voda nevieme, každý má právo piť čo sa mu zachce. Avšak ak sa rozhodnete kupovať vodu vo flašiach, prípadne si vo vašej lokalite chodíte nabrať do miestnych studničiek či prameňov iste ste si všimli, že voda po čase strávenom len tak vo flaši už je živá voda doslova, keď ju nesprávne skladujeme baktérie urobia svoje. Trendy s raw vodou sa spoliehajú na odolnosť človeka vysporiadať sa aj s týmto tvrdiac, že voda s vodovodu je otrávená – myslia sa tým látky používané pri úprave vody. Nevieme, koľko z vás videlo potrubie s pitnou vodou, rúry z vnútra v akom bývajú stave. Možno keby ste ich videli by ste zrejme chápali opodstatnenie prečo sa voda vo vodárňach tzv chlóruje.  Voda opúšťa úpravňu vody vo výbornej bakteriologickej kvalite a obsahuje len prvky potrebné pre vaše zdravie, najmä soľ a minerály. Aby táto kvalita bola zachovaná až po vašu vodovodnú batériu a aby bolo zabránené akémukoľvek nebezpečiu náhodnej sekundárnej kontaminácii, je potrebné pridať do upravenej vody chlór. Ten sa pridáva vo veľmi malých dávkach na výstupe z úpravne vody a potom v rôznych častiach distribučnej siete. Chlór sa pridáva dodatočne preto, pretože v priebehu distribúcie vody dochádza k jeho spotrebovaniu – reaguje so stenami potrubia a ďalšími zložkami obsiahnutými vo vode vrátane nežiaducich mikroorganizmov.
Takže máte na výber, či piť raw možno s prameňa z ktorého pred 5 minutami pil jeleň alebo vodu s chlórom, ktorý kým ste si vodu nabrali do pohára práve vyprchal.
 
zdroje: