Grimy.sk

Existuje iba jedna metóda, pomocou ktorej je možné vyrobiť 100% destilovanú vodu, a to je destilácia parou. Pri destilácii sa odparí iba čistá voda – H2O a všetky anorganické látky a iné znečistenia zostávajú mimo. Destilovaná voda je najčistejšia voda, je bez vône, chuti a farby. Odoberá z organizmu len minerály vo forme mŕtvej hmoty, ktoré sa ako usadeniny v spojivových tkanivách ľahko rozpúšťajú .Táto voda, má extrémne dobrú schopnosť viazať nečistoty v ľudskom organizme a dopraviť ich preč. V tele sa správa ako rozpúšťadlo, rozpúšťa zložky jedla , tak aby boli vstrebané a prijaté do každej bunky. Rozpúšťa anorganické látky uložené v tkanivách , tak aby sa detoxikáciou odstránili z tela. Destilovaná voda neobsahuje žiadne chemikálie a minerálne látky. Destiláciou sa odstráni (pokiaľ je to možné) všetky chemikálie a nečistoty z vody. Telo potrebuje vitálne, organické látky, ktoré ale nemusí prijímať iba z vody.  Najspoľahlivejším zásobovateľom organickými látkami je naša potrava, nie voda.

Žumpy sú klasickými zariadeniami pre akumuláciu vôd v neodkanalizovaných lokalitách. Ide hlavne o obce s počtom obyvateľov do 15 000 obyvateľov a z nich tvoria prevažnú väčšinu sídla pod 5 000 obyvateľov. Dôsledkom toho je množstvo žúmp situovaných vo vidieckych lokalitách, s obsahom ktorých je potrebné nakladať bez ohrozenia životného prostredia. Podľa STN 75 60 81 sa charakterizuje žumpa ako podzemná vodotesná nádrž bez odtoku na akumuláciu splaškových vôd zvyčajne vyprázdňovaná fekálnym vozom. Žumpy sa budujú iba tam, kde nie je možnosť splaškové vody odvádzať do kanalizácie. Pri nakladaní s odpadovými vodami zo žúmp sa prihliada na obsah žumpy, ktorý má charakter „akumulovanej splaškovej vody“. Vo všeobecnosti možno povedať, že prevažnú časť produkovaného množstva obsahu žúmp tvoria akumulované splaškové. V lokalitách, kde je k dispozícii taká kanalizačná sieť, ktorej súčasťou je látkovo nepreťažená čistiareň odpadových vôd je vhodné zabezpečiť vývoz obsahu žúmp do stokovej siete so súhlasom prevádzkovateľa spravidla na ČOV. Zloženie „akumulovanej splaškovej vody“ v žumpe je cca 600 mg.l-1 BSK5 a cca 1 300 mg.l-1 CHSK, pričom hodnota pH je v rozmedzí od 7,4 do 7,8. Obsah NL 0,2 — 0,6 g/l. Pri návrhu žumpy je potrebné uvažovať, že podľa ustanovenia vodného zákona § 76, ods. 9 platnosť povolenia vypúšťať komunálne odpadové vody do kanalizácie zaniká dňom 31. 12. 2015 a do podzemných vôd dňom 31. 12. 2005, a každý obyvateľ bude povinný napojiť sa do stokovej siete — zákon č. 184/2002 Z. z. § 32, ods. 2.

Žumpa je bezodtoková nádrž zhromažďujúca splaškové vody z domu. Obsah žumpy je potrebné vyvážať na zneškodnenie, prípadne využitie. Najčastejšie sa obsahy žúmp spracúvajú na ČOV. Zriedkavejšie je použitie pre závlahu hnojením, ktoré však nie je možné v každom vegetačnom období realizovať. Žumpy, ktorých obsah preteká do zeme znečisťujú prostredie, osobitne podzemné vody. Veľmi často sa stávajú dôvodom znečistenia vôd v domácich studniach. Preto je veľmi potrebné, aby žumpy a žumpové systémy vyhovovali požiadavkám STN 75 6081 — Žumpy pre splaškové odpadové vody s platnosťou od 05/2000. Táto norma stanovuje aj postup výpočtu potrebného objemu žumpy. Umiestnenie žumpy nesmie ohrozovať zdroje vody.

(zdroj: http://hnonline.sk/expert/73761-zumpy-a-male-cistiarne-odpadovych-vod)

 Oblaky vznikajú kondenzáciou (skvapalnením) vodnej pary, ktorá sa dostala do ovzdušia odparovaním z morí, riek, jazier a území pokrytých vegetáciou. Zohriaty vlhký vzduch z týchto oblastí stúpa nahor, pretože má menšiu hustotu ako vzduch nad ním. S rastúcou výškou klesá jeho tlak, a keďže sa obvykle jedná o veľké masy vzdušnej hmoty, tak sa . bez výmeny tepla s okolím rozpína a pritom ochladzuje. Po ochladení na teplotu rosného bodu sa začnú vo vzduchu vytvárať drobné kvapôčky vody, ktoré tvoria oblak. Ich priemer je obyčajne okolo 20 mm, čo je oproti typickej dažďovej kvapke rozmer asi 100 krát menší. Kvapky v oblakoch pritom vznikajú hlavne na tzv. kondenzačných jadrách, ktoré sú obyčajne tvorené nečistotami nachádzajúcimi sa vo vzduchu.

Z povrchu kvapky sa neustále odparujú molekuly vody, zatiaľ čo iné molekuly na nej kondenzujú. Ak je počet molekúl, ktoré sa odparia z kvapky rovnaký ako počet tých, čo skondenzujú, tak sa kvapka nezväčšuje ani nezmenšuje a hovoríme, že je v rovnováhe s okolím. Kvôli zakriveniu povrchu kvapiek sa z nich molekuly vody odparujú rýchlejšie oproti vodorovnému povrchu, a preto je na dosiahnutie rovnováhy potrebný väčší tlak vodných pár. Vodná para v oblakoch je teda presýtená a jej relatívna vlhkosť je väčšia ako 100 %. Pritom čím menšie sú kvapky, tým väčšie presýtenie vodných pár je potrebné na dosiahnutie rovnováhy. Ale v oblakoch býva takáto vysoká vlhkosť len zriedkavo. Ako sa teda môžu vytvoriť z maličkých kvapôčiek vody v oblakoch väčšie dažďové kvapky? Rozhodujúcu úlohu tu hrajú vzájomné zrážky kvapiek. Vďaka povrchovému napätiu vody sa pri nich kvapky navzájom spájajú, čím dosahujú nižšiu výslednú potenciálnu energiu.  

            Kvapky vody v oblakoch vplyvom tiaže neustále padajú nadol, pričom rýchlosť ich pádu závisí od ich veľkosti. Čím sú menšie, tým menšiu majú rýchlosť pádu – napríklad kvapky s priemerom 20 mm padajú rýchlosťou 0,01 m/s, kvapky veľkosti 2 mm dosahujú rýchlosť 6,5 m/s, a 5 mm kvapky padajú rýchlosťou 9 m/s. Rýchlosť ich pádu sa dá určiť porovnaním tiaže kvapky so silou odporu vzduchu, ktorá pôsobí proti pohybu kvapky pri jej páde. Treba si ešte uvedomiť, že to, či kvapky naozaj dopadnú na zem alebo nie, závisí aj od prúdenia vzduchu okolo nich. V oblakoch bývajú často vzostupné prúdy teplého vzduchu, ktoré bránia drobným kvapôčkam vypadnúť z oblaku. Proces tvorby dažďových kvapiek tak môže trvať niekoľko minút, ale aj niekoľko dní. Výsledný dážď padá v  období počas celého roka v závislosti od plusových teplôt, v zime to môže byť aj teplotu slabo pod bodom mrazu. Zachytená dažďová voda zo striech, ale aj povrchov ako sú dvory a parkoviská je odvádzaná buď do kanalizácie alebo do zberných odtokov a nimi vteká do podzemných nádrží na dažďovú vodu, alebo do záhradných nádrží.

Pitná voda je čistá pramenitá alebo čistená voda určená pre človeka na priamu konzumáciu, výrobu nápojov alebo varenie. Svetové zásoby pitnej vody sa rýchlo zmenšujú v dôsledku vysokej spotreby veľkého počtu ľudí na Zemi, znečistením, klimatickými podmienkami a podobne. Niektoré krajiny, ako napríklad Slovensko majú bohaté zásobárne vody, pitnú vodu nájdeme u nás v takmer každej domácnosti, používa sa aj na sprchovanie či na splachovanie toaliet, v iných krajinách má voda nesmiernu hodnotu a menšiu dostupnosť, na iné účely ako konzumáciu sa používa úžitková voda.

Pod pojmom nádrž na dažďovú vodu rozumieme dve varianty nádrží. Ale nestačí ich len uviesť, pretože naše rozhodnutie zaobstarať si jeden alebo druhý typ nádrže na dažďovú vodu je komplexnejšie rozhodnutie, vychádzajúce z toho, prečo sme sa tak rozhodli.

Kúpa nádrže na dažďovú vodu je výsledkom našich požiadaviek a výberom toho správneho variantu a typu. Hlavnú úlohu tu zohráva naše rozhodnutie, PREČO si ideme zaobstarať nádrž na dažďovú vodu. AKÉ využitie (a či vôbec) bude mať nádrž na dažďovú vodu, lebo kúpa nádrže na dažďovú vodu a zároveň jej nevyužívanie je zrejme luxus, ktorý bude zároveň aj vyhodenými peniazmi, kedže oba typy nádrží na dažďovú vodu nie sú lacnými záležitosťami.

Prvou úlohou pre nás je zhodnotenie – čo požadujeme od nádrže na dažďovú vodu a hlavne, čo mienime s  nazbieranou dažďovou vodou. Len polievanie záhrady, alebo aj jej využívanie v domácnosti, na splachovanie wc prípadne využitie na pranie, či umývanie auta apod. 

Druhou úlohou je zhodnotenie oblasti (kde žijeme), kde plánujeme osadiť nádrž na dažďovú vodu a to zhodnotenie ročných zrážok v danej oblasti a zároveň naše rozhodnutie využívať nazbieranú dažďovú vodu na činnosti v domácnosti a na záhrade.

Pokiaľ chceme využívať dažďovú vodu len na občasné polievanie záhrady a zároveň nechceme veľa investovať, postačí si vybrať zo záhradných dekoračných nádrží s objemom od 200 do 500 litrov. Ak však chceme využívať dažďovú vodu  aj na činnosti v domácnosti (splachovanie wc, pranie, umývanie auta a polievanie) a sme ochotní aj niečo do toho investovať s cieľom zároveň šetriť pitnú vodu, ktorú by sme inak museli na tieto činnosti používať – rozhodli sme sa pre druhý typ nádrží na dažďovú vodu, ktoré sa zakopávajú pod povrch zeme a sú v objemoch od 2000 litrov az do 10000 litrov.

Pri určovaní – akú nádrž na dažďovú vodu si vlastne ideme kúpiť musíme mať jasno nielen vo využití nazbieranej vody, keďže nádrže sú v rozmedzí od 2000 litrov až po 10000 litrov ale najmä od lokality v ktorej ideme nádrž inštalovať, od určenia resp poznania zrážkových úhrnov (priemerných ročných) a nemenej dôležitým ukazovateľom je plocha strechy  domu a aj materiál stresnej krytiny. Aby sme všetky tieto parametre správne pochopili a aby naše požiadavky – teda koľko vody chceme využívať, stačili na to čo nám nádrž vlastne nazbiera musíme si tieto parametre  ujednotiť.

Na toto ujednotenie slúži vzorec, ktorý si teraz predstavíme.

Vzorec pozostáva z parametrov:

1. Množstvo zrážok v litroch na m ²
2. Plocha strechy v m ²
3. Trakčný koeficient  materiálu strešnej krytiny

1. Priemerné ročné množstvo zrážok sa na území Slovenska pohybuje okolo 750 mm t.j. 750 litrov na   m ²  .  Toto množstvo je ročný priemer za obdobie merania zrážok. Slovensko je však klimaticky, teplotne i zrážkovo veľmi variabilné územie. Priemerné atmosferické zrážky sa v južných okresoch Slovenska (trnavský, nitriansky a banskobystrický i košický kraj) pohybujú okolo 600 mm, zatiaľ čo v severných oblastiach (Kysuce, Orava, Tatry) 1000 a viac mm.  Preto ak bývate v južných okresoch do vzorca si musíte počítať hodnotu ročných zrážok okolo 600, ak v severných okresoch alebo horských oblastiach tak hodnotu 1000. Pre čo  najpresnejšie hodnoty je najlepšie si zistiť priemerné rošné zrážkové úhrny vo vašej oblasti.
2. Plocha strechy v m ² –  ktorá je horizontálnym priemetom strešnej plochy (zelený povrch obrázku nižšie.)

Výpočet sklonu strechy nie je pre výpočet relevantný. Môže sa stať, že voda bude zhromažďovaná iba z jednej časti sklonu strechy, potom pri ďalšom výpočte zohľadníme iba veľkosť výšky tohto sklonu.

 3.Trakčný koeficient, ktorý úzko súvisí s materiálom, z ktorého sa vyrába strešná krytina.

Trakčný faktor v závislosti od typu zastrešenia:

a) glazovaná dlažba – 0,9
b) keramická dlažba – 0,8
c) cementová dlažba – 0,6
d) bridlica – 0,8

Na základe získaných údajov sa ročné zrážky dažďovej vody vypočítajú podľa vzorca:

Ročná veľkosť X Efektívny povrch X Trakčný faktor = Výťažnosť vody
zrážky [l / m ² ] strechy [m ² ] [l / rok]

Napríklad pre rodinný dom v blízkosti Nitry so strechou 150 m2 účinne pokrytou keramickou dlažbou by ročný výnos dažďovej vody bol:

600 l / m ² x 150 m ² x 0,8 = 72 000 l / rok

Ak sa dážďová voda používa iba na napájanie záhrady, ročná potreba vody je približne 60 litrov na m ² záhrady. Pri použití dažďovej vody na domáce účely (napr. Umývanie, umývanie a čistenie toaliet) by jedna osoba mala spotrebovať približne 75 litrov dažďovej vody denne.

Vtedy výpočet bude 72000:2  x  21 :365

72000               21

——–  x     ———- = objem nádrže 2000 Litrov

    2                 365