Možno ste už počuli pojem eko stopa alebo ekologická stopa. Káždý človek na Zemi snáď s výnimkou kmeňov indiánov v povodí rieky Amazónka či v Tichomorí, ktoré sa nedostali do styku s civilizáciou (alebo neboli ňou ovplyvnené), zanecháva na prírode a životnom prostredí stopu, ktorá sa nazýva EKOSTOPA. “Civilizace si žádá své” – pamätáme si z televíznej rozprávky o Arabele,. Áno skutočne si civilizácia žiada nejaké “obete”. Po II. svetovej vojne kedy sa začalo s obnovou zničených krajín, rozvíjal sa priemysel, budovali nové sídliská a závody, domácnosti získavali štandart a pohodlie aké poznáme dnes, vznikali postupne aj ekologické záťaže. Človek dovtedy žijúci v prírode a s prírodou zrazu objavuje nové technológie, ktoré mu uľahčujú spôsob práce i spôsob života. Dovtedy relatívne nedotknutá príroda, ak si odmyslíme následky, ktoré priniesla prvá a druhá svetová vojna, alebo ktoré spôsobil človek pred 100-200 rokmi ( čo sa vzhľadom na používané prírodné materiály v historických dobách až do začiatku 20. storočia nedá považovať za markantné zásahy do životného prostredia), začína pociťovať prvé známky, kedy človek vyrýva svoju ekostopu. Spočiatku sú to čierne skládky a smetiská s nástupom nových materiálov, hlavne plastov začína nová dimenzia ekostôp a eko záťaže, ktorú človek zanecháva už aj nepriamo. S postupným rozvinutím priemyselnej a potravinárskej výroby je každý človek už nepriamo zodpovedný za zvečšovanie vlastnej ekostopy na životnom prostredí. Čím viac človek využíva produkty ktoré vyrobí priemysel vrátane potravín, tým viac zvečšuje svoju ekostopu. O životnom prostredí i o záťažiach na životnom prostredí sa začína hovoriť až niekedy v 80 rokoch 20 storočia. V tom čase začína boom plastových tašiek (pamätám si na svoju prvú igelitku bola biela s modro-zelenou potlačou a bolo na nej dole napísané, že je to ekologický prírodu šetriaci produkt, ktorý sa rozloží na CO2 a kyslík, alebo tak podobne, pozn. autora). Po roku 1989, kedy mnohé závody stratili “východné” trhy a nevedeli sa logicky uchytiť na západných trhoch, postupne upadajú alebo sú privatizované a (alebo) rozkradnuté, klesá (relatívne) množstvo ekozáťaží (tu si však treba uvedomiť, že zánik, rozpredaj , privatizácia alebo rozkradnutie nejakého závodu v 90 rokoch 20. storočia neznamenalo automaticky aj pokles ekozáťaže, ak aj daný podnik produkoval emisie skleníkových plynov alebo inak poškodzoval životné prostredie v danom regióne. Išlo tu skôr o to, či sa o konkrétnej ekozáťaži vedelo alebo nie, čo sú podstané veci. V dnešnej dobe v čase internetu, aplikácií a sociálnych sietí vieme okamžite reagovať, čo však v 90 rokoch 20. storočia nebolo možné). Až nástup internetu a prístup k informáciam znamenal v prvom rade, že informácie dovtedy dostupné len vo vedeckých katalógoch boli a sú dostupné online, môžeme o nich diskutovať, pridávať vlastné názory a poznatky, upozorňovať atď. Pojem ekostopa však poznáme až posledných 5-8 rokov. Poznáme viacmenej všetky ekozáťaže v našej krajine, máme zmapované a v online podobe ekozáťaže aj z obdobia do roku 2000. Členstvom v EU a členstvom v rôznych organizáciách sú všetky priemyslené závody štandardizované na normy ISO aj v enviromentálnej oblasti. Ostáva však vychovať generáciu ľudí, ktorá si bude chrániť svoje vlastné životné prostredie, pretože planéta ZEM je zatiaľ len jedna, cestovať v čase alebo na iné planéty zatiaľ nevieme (Star-Trek), pretože ekologickou nečinnosťou (pokým priemysel fungoval aj s ekozáťažami na 100% v 20 storočí), sme si zvýraznili našu terajšiu ekostopu. V roku 2012 bola priemerná ekostopa občana Slovenska 4,1 – čo znamená, ak by sa takto správali všetci obyvatelia na Zemi potrebovali by sme 4 naše ZEME aby sme dokázali udržať náš spôsob života. Aj keď sa po roku 2000 čoraz častejšie hovorí o recyklácií odpadov i o eliminácií produkcie odpadu stále sa pohybujeme na odpadovom hospodárstve. Odpadové hospodárstvo však predpokladá prechod na obehové hospodárstvo a doterajšie prognózy ukazujú, že prechod na obehové hospodárstvo bude nutný. Produkcia odpadov totiž dnes už je zlom číslo jedna. Príroda nemá bezodné zásoby, ktoré potrebujeme pre náš priemysel i pre výrobu potravín. Dnes už nie teoreticky, hrozí, že sa niektoré suroviny jednoducho vyčerpajú, preto je obehové hospodárstvo prvoradým riešením, hoci prechod naň určiet nebude bezbolestný a hlavne bez straty pohodlia. Ale je predpoklad, že čím viac budeme čakať tým viac stratíme z nášho pohodlia. Dnes sa veľa hovorí o plastoch v moriach, ktoré sa do mora dostávajú z riek alebo inak ale vždy je na začiatku reťazca človek, lebo nedokáže triediť plasty ale vyhadzuje ich do bežného odpadu, ktorý nekončí v spalovniach ale sa skládkuje, alebo priamo do volnej prírody. V prírode sa však nachádza rôzny odpad, pokým rozložiteľný odpad nepredstavuje ekozáťaž pokiaľ ho nie je koncentrovane veľa (,Problém, který nevoní: s výkaly se potýká Mount Everest, New York i Indie), plasty alebo iné odpady v prírode už predstavujú vážne riziko. A pri tom stačí tak málo používať rozum, ubrať so svojho pohodlia (niekedy zájsť pár krokov navyše a plast odhodiť do koša na plast nie do komunálneho odpadu, alebo nepustiť z ruky na ulici ako bezprízorný jedinec), ale sa aj zapájať a diskutovať o možnostiach ako uľahčiť prechod na obehové hospodárstvo aby sa naša ekostopa rovnala číslu 1 alebo aj menej a aby náš život na planéte ZEM bol udržateľný minimálne do doby kedy odletíme všetci na Mars. Tak nám Pán Boh v tomto pomáhaj.
Kategória: Nezaradené
Krajina zázrakov
Slovensko je krajinou zázrakov.História nás učí, že sa zázraky diali, sme svedkami toho, že sa zázraky dejú a zdá sa, že sa budú diať aj v budúcnosti. Nikdy v histórií nemalo Slovensko tak dlho svoj štátny útvar s vlastnou vládou ako je tomu od roku 1993 až doteraz. Z histórie, prostredníctvom pier pisateľov dejín, historikov a literátov poznáme, že pokým sme boli v područí iných (Rakúsko-Uhorsko, Prvá ČSR, povojnová ČSR, neskoršie ČSSR, či porevolučná ČSFR), boli sme národ utláčaní a zatracovaní. Toľko hovoria “historické dogmy”, i keď dnes by sme mali povedať, že je to prinajmenšom veľmi zjednodušené tvrdenie, pretože tak v Rakúsko-Uhorskej monarchií ako aj medzivojnovej ČSR a neskoršie v povojnových štátnych zriadeniach boli Slováci nie nemí, ale často sa aktívne podieľali na chode a riadení aj kľúčových funkcií štátu. Ale pokým sme ako národ nemali svoj vlastný štát, bolo ľahké neúspechy v hociakom odvetví zvaliť na to, že sa nám nepraje, sme utláčaní, financie nie sú prerozdelované správne atd. Vznik nového a vlastného štátu však odhalil aj nelichotivú stránku Slováka. Historici i politológova by však povedali, že je to úplne normálne, pretože nemôžeme našich 25 rokov vlastného štátu porovnávať so stáročiami iných (Veľká Británia, Nemecko, Francúzsko). Každé vlastné zriadenie je v ranných obdobiach krehké a citlivé ak sa jeho vývoj nevyvíja tak ako by si to ľud predstavoval. Hoci sa nemôžeme na riadení štátu podieľať všetci, neznamená to, že nám to má byť ľahostajné. Každý štátny útvar má svoju formu (parlamentná demokracia alebo prezidentský systém) a z nej sa už odvíjajú konkrétne formy riadenia štátu. Tak v minulosti (ešte ako súčasť ČSSR) sme boli členmi iných politicko-hospodársko-obranných zoskupení (RVHP, -Varšavská zmluva), tak aj dnes už ako samostatný štát sme členmi NATO a EU. Z toho pochopiteľne vyplývajú aj práva či povinnosti, či už Európske fondy alebo plnenie noriem a pravidiel EU. Ak sme načrtli, že vznik nového ale vlastného štátu odhalil našu nelichotivú stránku nebolo to náhodou. Ak odhliadneme od politiky a politikárčenia, čo je dnes u ľudu zvlášť obľúbené i od obohacovania sa na úkor štátu, čo je tiež jedna z ľudských vlastností (…), nelichotivá stránka je naša vlastná lenivosť i nechuť či sebou samým vyvolaná bezmocnosť (stav kedy mi je všetko jedno, mladšie ročníky tomu hovoria “mfp”. Tento stav ak by išlo len o politické dianie či veci , ktoré sa nás bytostne nedotýkajú, bol v poriadku. Ale ono to v poriadku nie je pretože dnes sa človek sám musí zaujímať o to aby nielen prežil, ale v tejto ťažkej dobe dokázal žiť nie na úkor budúcich generácií (ako to bohužial zatial je, tým že zatiaľ vyčerpávame naše zdroje, prírodné bohatstvo, ale do prírody vraciame nazvime to rovno bordel bez úvodzoviek – plasty v mori ale aj v lese na lúke hocikde). To. že to dnes nie je v poriadku nielen u nás ale aj vo svete si samozrejme všimli všetci a podľa toho sa prijímajú aj opatrenia. A práve preto nám dnes nielen nesmie byť jedno čo sa okolo nás deje, ale ani nemôže to byť jedno lebo nás viažu záväzky, ktoré ako členská krajina EU máme. Vo verejnosti sa zvyknú nariadenia, či normy EU hádzať do jedného vreca s rôznymi nezmyslami, ktoré občas vzniknú. Skúsme byť však normálny a zamyslime sa či náhodou obehové hospodárstvo nie je riešením aj našich problémov – lebo aj my, malá slovenská krajinka prispievame svojim nechtíkom do ničenia prírodného prostredia. Zatiaľ totiž odpadové hospodárstvo – ráta s produkovaním odpadu, áno niečo sa recykluje ale v porovnaní s obehovým hospodárstvom sú to zatiaľ len “smeti”. Ak dnes v systéme odpadového hospodárstva vieme druhotne použiť, zrecyklovať 10% a zvyšok len skládkujeme, pri obehovom hospodárstve je to presne naopak. Na skládke bude končiť len 10% a zvyšných 90% sa recykluje a opätovne použije. Áno nie je to jednoduché a hlavne nie je to bez straty pohodlnosti ale aj nezáujmu o to čo sa deje zatiaľ kdesi mimo nás. Bude nás to stáť veľa energie ale cenou bude to, že by sme naše vyčerpávajúce zdroje vedeli nahradiť alternatívami. Ak sme v úvode spomenuli kus histórie, nebolo to len tak. Za iných okolností by sme si ako mladá 25 ročná krajina mohli nárokovať mladosť akú mali naši partneri v EU. Lenže oni sa formovali dlhší čas a hlavne v inom čase. Ak by sme sa aj teoreticky mali vyvíjať ekonomicky i ekologicky ako západné krajiny združené v EHS či BENELUX-e v 80 rokoch 20 storočia zrejme by to nemalo neaký racionálny efekt a zrejme by sme museli mať asi “akúsi povolenku” , že áno vy môžete ničiť životné prostredie . Ale tak to nefunguje ako krajina EU ale aj ako člen OSN sme viazaní inými pravidlami a hlavne aj svedomím. Ale skutočne všetci? Aj dnes sú ľudia ktorí maju stále nezáujem triediť či recyklovať, lebo by prišli o svoje pohodlie, možno by museli prejsť 20 krokov navyše a prečo by to robili? Možno preto lebo im je to všetko jedno majú to mfp. Ak som členom rodiny dodržujem isté pravidlá, správam sa ako človek – to nás nakoniec odlišuje od zvierat, že používame mozog, že zvažujeme i analyzujeme naše konanie i dôsledky našich krokov. Tu by sme sa mohl asi viacerí ohradiť, že tak nerobíme, lebo je nám to opäť úplne ale úplne jedno, nezaujíma nás úplne nič, len vlastné pohodlie. Áno našťastie na rozhodujúcich postoch (v globále) v riadení bývajú ľudia, ktorým to jedno nie je a nebyť ich tento svet by už asi neexistoval. Ak by sa v čase studenej vojny nepoužíval rozum zrejme by sme teraz mali nukleárnu zimu po dopade niekoľkých atómových bômb (kubánska kríza). Slovensko je krajinou zázrakov – musí byť , lebo toľko koľko sme s prírody zobrali v rámci odpadového hospodárstva a zároveň odobraté kapacity zaplnili odpadom na prvý pohľad sa nič vlastne nestalo. Slovensko je aj krajinou golfových trávnikov, čo na tom že sme si možno vyhnali alebo priam pozabíjali užitočný hmyz z vlastnej záhrady. Slovensko je aj krajinou s bohatými zásobami pitnej vody (zatiaľ), možno aj preto ju používame aj na splachovanie alebo polievanie a dažďová, ktorá by sa dala zachytávať a mohla by končiť ako zachytená v krajine zvytočne a neefektívne odteká preč. V časoch letných horúčav je každá väčšia betónová či zastavaná plocha len zdrojom tepla, v čase dažďa vieme z týchto plôch odvádzať vodu do zberných nádrží, ale efektívnejšie sa javí tam kde sa to dá voliť miesto jednoliateho betónu vsakovacie systémy aby voda z dažďov končila zachytená v krajine a nie v kanalizácií. Cieľom našeho príspevku bolo aby sme sa zamysleli či konečne nie je čas na zmenu v správaní sa voči životnému prostrediu, prechod na obehové hospodárstvo iste nebude ľahký, ale práve preto by sme mali začať využívať to čo nám dnes príroda dáva a čo vieme zatiaľ využiť vo svoj prospech, čo nám vie pomocť v domácnosti, čo nám vie ušetriť pár euríčiek. Voda je na Slovensku lacná v porovnaní s okolitými krajinami, ale nie je zadarmo ak nemáme vlastnú studňu. A aj studňa v závislosti od zdroja môže raz vyschnúť. Preto je na mieste otázka, prečo máme vyhadzovať peniaze von oknom ak ich môžeme šetriť tým, že sa budeme snažiť udržat vodu v krajine ale najmä používaním zachytenej dažďovej vody (polievanie, splachovanie) Je to voľba tak prečo ju nevyužiť, keď nám ju zatiaľ príroda ponúka.
Podpora pre dažďovú vodu?
Na úvod musíme konštatovať, že štátna podpora, alebo dotácia či iný druh finančného príspevku na vybudovanie nádrže na dažďovú vodu a celého systému, kedy dažďovou vodou polievame záhradu alebo ju v domácnosti používame ako úžitkovú vodu na Slovensku momentálne nie je a ani sa v blízkej budúcnosti o nej neuvažuje. Podľa Ministerstva Životného prostredia (ŽP) SR sú iné oveľa dôlžitejšie priority a voda nimi nie je. Dotácie na “dažďovku” sú každoročne rozdelované pre domácnosti v Českej republike, kedy žiadateľovi preplatí štát polovicu fixných nákladov na vybudovanie nádrže na dažďovú vodu (na polievanie alebo využívanie dažďovej vody ako úžitkovú v domácnosti) avšak maximálne do hodnoty 30 000 CZK. Ak si domácnosti rozhodnú postaviť napríklad vlastnú čističku odpadových vôd tam štát dotuje až do sumy 60 000 CZK. Netreba asi hovoriť o tom, že akákoľvek finančná kompenzácia alebo štátna dotácia je motivačná pre ľudí a zároveň štát neprispieva len tak na niečo čo nemá jasný charakter a kde nevidieť zmysel celej akcie. Naše Ministerstvo ŽP SR nateraz nevidí zmysel dotovať podobné projekty – voda je na Slovensku relatívne lacná a hoci nám EU vyčíta, že sme v tejto oblasti (aktívne využívanie dažďovej vody alebo využívanie alternatívnych zdrojov závlah, využívanie vyčistenej odpadovej vody na závlahy) pozadu, stále je to len na rozhodnutí jednotlivcov či investujú peniaze do výstavby nádrží na dažďovú vodu alebo čističky odpadových vôd v snahe ušetriť pitnú vodu na ďalšie účely (polievanie, práce v domácnosti apd). Na jednej strane treba uznať, že Slovensko má mierne odlišné klimatické podmienky ako Česká republika, ale zároveň má Slovensko lokality kde prší málo a kde by sa rozhodne oplatilo využívanie nádrží na dažďovú vodu alebo čističiek. Tam kde je voda vzácna tam je cenná každá kvapka. V prírode síce platí kolobeh vody ale v čase sucha je naša dažďová voda buď v nádrži na vodu (ak máme nádrž na dažďovú vodu), alebo stovky či tisíce kilometrov ďaleko (kanalizácia – ČOV – rieka – more). V čase sucha, ak nemáme nazbieranú dažďovú vodu, môžeme len čakať na dážď alebo polievať vodou z vodovodu, ktorá je síce relatívne lacná ale často aj chlórovaná alebo tvrdá. Priemerné výdavky na vodu za rok činia v rodinných domoch cca 300-400 € pričom v prípade využívania nádrží na dažďovú vodu sa dá ušetriť až 150-200 € ročne. Netreba zabúdať ani na často paušálne poplatky tzv. “vodné a stočné” čo sú poplatky za vodu ktorá ujde do kanalizácie – nuž ak je systém nastavený tak, že máme za to platiť, zakáže nám niekto tú vodu zbierať? Na zachytávanie dažďovej vody dnes môžeme použiť buď klasické sudy alebo záhradné dekoračné nádrže alebo IBC nádrže, ak chceme dažďovú vodu využívať v domácnosti ako úžitkovú budeme potrebovať komplexné riešenia v podobe veľkokapacitných nádrží, ktoré sa zakopávajú do zeme prípadne môžeme využiť riešenie s vybudovanou biologickou čističkou a pripojenou nádržou na dažďovú vodu. Zaleží len na nás na aké účely ideme dažďovú alebo vyčistenú odpadovú vodu využívať. Nádrž na dažďovú vodu zbiera vodu zo strechy alebo z asfaltových či betónových plôch (parkoviská), voda steká do nádrže, hladinu vody reguluje plavákový snímač. Do nádrže priteká aj vyčistená odpadová voda z biologickej čističky. V systéme môže byť viac nádrží na dažďovú vodu alebo prípadne aj záhradné dekoračné nádrže (tie využívajú len vodu zo striech, pripojením na odkvapové rúry), poprepájaním sa nastaví aby sa zabránilo prípadnému “vytopeniu” domácnosti či upchatiu celého prepojeného systému.
Aj napriek tomu, že na Slovensku sú oblasti, kde prší dosť, nedá sa s určitosťou na toto spoliehať (viď jar 2018),a myslíme si, že je lepšie byť pripravený s vedomím, že používaním čističiek odpadových vôd a nádrží na dažďovú vodu získame finančnú úsporu, ktorú môžeme ďalej využiť v prospech domácnosti.
V súvislosti s téematikou tohoto článku Vám odporúčame informačné podstránky “AQUA” v hlavnom menu.
Leto 2018 – chytajme dažďovú vodu
Leto si odjakživa pamätáme ako horúce a slnečné obdobie. Obdobie letných prázdnin i dozrievania plodov na záhradách i poliach. Slnko a teplo patrí k letu ale bez vody to bohužiaľ nejde. Záhradkári i poľnohospodári vedia, že čím je teplejšie tým viac potrebujú pestované plodiny závlahu. Preto občasný dážď patrí taktiež k letu ako slnko a teplo. Problémom posledných rokov však je, že letné teploty máme už na jar a v lete nám to stúpa až k tropickým 40tkám. Ale zrážok z roka na rok ubúda. Zaujímavým úkazom je tohtoročná jar, kedy je tlaková výš oveľa častejšie nad Atlantickým oceánom v oblasti medzi Veľkou Britániou a Grónskom, tam kde zvyčajne bývajú tlakové níže a naopak na Jadrane a na juhu Európy sa častejšie vyskytujjú tlakové níže a tlakové výše sú tam zriedka. Práve pre tieto anomálie je tohtoročná jar taká aká je. Stredná a severná Európa má slnečné ale zrážkovo nevýrazné počasie a naopak na juhu Európy je chladnejšie a daždivejšie. Meteorológovia nám na leto neprognózujú nejaké lepšie výhliadky, ale keby aj to čo Vám v tomto článku prinesieme je odpoveďou na tohtoročné počasie. Vo viacerých článkoch sme Vám už predstavovali naše nádrže na dažďovú vodu, veľkokapacitné podzemné, alebo záhradné nadzemné a dekoračné. Rovnako sme písali viaceré príspevky o situácií v hospodárení s vodou vo svete i u nás. Hoci je Slovensko krajina s relatívne bohatými vodnými zdrojmi, vrátane minerálych a aj relatívne dostačujúcimi zrážkami, predsa jar 2018 ukázala, že sa nemôžeme vo všetkom spoľahnúť len na prírodu. Ba čo viac, ak chceme využiť to čo nám príroda dáva – podnebie Slovenska stále nie je nezaujímavé s rastúcimi cenami potravín v obchodoch je priam hriechom nechať záhrady nevyužité a nepestovať v nich to čo sa v danom zemepisnom pásme dá. Keďže sa však nemôžeme vo všetkom spoľahnúť na prírodu a na počasie, ktoré je posledné roky vrtkavé, ale človek ako tvor vynaliezavý už pred rokmi vymyslel a do dnešných dní esteticky vytvoril záhradné nádrže, ktoré sú nielen praktické ale aj dekoračné. Iste dažďovú vodu môžeme zberať či zachytávať do hociakých nádob alebo nádrží. Ale dnes vieme spojiť estetickú stránku s praktickou a vy môžete už zajtra mať záhradné dekoračné nádrže na svojej záhrade.
V ponuke nášho e-shopu si môžete pozrieť aj ďalšie záhradné dekoračné nádrže. Rovnako Vám odporúčame podzemné veľkokapacitné nádrže na dažďovú vodu, pričom dažďovú vodu potom môžete ďalej využívať v domácnosti ako úžitkovú vodu (polievanie záhrad, umývanie auta. pranie, splachovanie). Zakúpiť si ich môžete v našom e-shope. Pre viac informácií nás môžete samozrejme kontaktovať
Kolaps ekosystému na dosah.
Laikovi sa to zrejme nebude zdať ale za posledných 30 rokov rapídne ubudlo hmyzu. Jeho počty dnes entomológovia odhaduju štvrtinové s tými aké boli pred 30 rokmi. Dôvodov je veľa. Klimatické zmeny, oteplovanie, príchod hmyzích zástupcov z juhu, ktorí následne vytlačili alebo zlikvidovali náš hmyz. Ako hlavný dôvod sa však javí masívne používanie pesticídov v poľnohospodárstve. Keď sa v roku 2017 na celej planéte meralo znečistenie pesticídmi z medu, najhoršie na tom vyšla severná Amerika 86% nasledovaná Áziou 80% a Európou 76%. (% vzoriek). Najčistejšia v tomto smere bola južná Amerika 57%. Ako zásadne velké sú tieto čísla vyplýva z údajov, keď v Európe závisí od opelenia včelami 84% druhov rastlín a 76% produkcie potravín. Štatistiky EU pritom hovoria aj o hodnote 14,2 miliardy € ročne. Na koevolúcií hmyzu a väčšiny kvitnúcich ratlín je postavený celý fungujúci ekosystém. To, že sa nám tento ekosystém rúca je dôsledok ľudskej činnosti a jeho zásahov do prírody s cieľom podmaniť si prírodu na obraz svoj. Kvet však vytvorila príroda preto, aby ho mohol čítať opeľujúci hmyz a nie preto aby sa nám páčil. Tak isto je to na lúke, na ktorej dnes veľa ľudí nevidí nič len burinu, ktorú treba pokosiť. Omyl vážení. Súdržnosť celeho ekosystému budovala príroda milióny rokov a práve tá súdržnosť je dôležitá k udržaniu potravinového reťazca, na ktorého konci je človek.
Človek sa dlho snaží pretvoriť prírodu na svoj obraz, ale nemyslí na to či v ňom bude dosť miesta aj pre né živočíchy okrem človeka. D asa s určitosťou povedať, že ak stratíme hmyz stratíme čoskoro aj rastliny, ktoré už nebude mať kto opelovať a na rad zrejme prídu aj ine živočíchy, ktoré následne prídu o potravu. Pravdou však je, že o hmyze vie bežný človek prakticky minimum. Zväčša hmyz berieme ako dotieravý či škodiaci, záhradkári striekajú všetko čo sa dá aby na svojich hriadkach nemali nič čo sa podobá na mravca či inú háveď. Všemocná chémia zabije všetko. Pritom vymieranie hmyzích druhov si nemusíme ani všimnúť, okrem toho, že ich v prírode nájdeme len sporadicky. Keď v prírode uhynie posledný známy jedinec svojho druhu napríklad nosorožec, zaplní to média i sociálne siete. Keď vymrie Bystruška zelená nik si to nevšimne.
Podla vedcov za vymieraním hmyzu je kombinácia nešetrných záasahov do krajiny, zmena hospodárenia s pôdou a používanie pesticídou, pričom používanie pesticídou by sa dalo obmedziť lánmi lúčnych kvetov alebo niektorých druhov, ktoré majú účinky podobné ako pôsobenie pesticídov okolo siatych plodín. Problémom však je že človek si buduje vlastný ekosystém a tam sa s hmyzom zrejme nepočíta. Lesy chceme mať čisté bez rozkladajúceho sa dreva, lúky pokosené aby sa tam mestský človek v lakovkách či lodičkách mohol prejsť a nadýchať čerstvého vzduchu. Na záhradách sa chováme rovnako dôkladné pokosenie každej trávičky či kvetu, na záhonoch veselo používame chémiua tým likvidujeme tento ekosystém, ale na svoj obraz. A pritom stačí začať sa správať k prírode ako naši predkovia. Na drobných gazdovstvách v lone prírody miestochemických hnojív používame to čo vyprodukujú zvieratá, ktoré zároveň trávu aj pokosia. Samozrejme od Vás nechceme aby ste chovali ovce či kozy. Nie všade sa to dá, ale tam kde sa to dá prečo to nevyužiť. Na hmyzích škodcov na našich záhradách existujú aj ekologické alebo prírodné prípravky, ktore nezlikvidujú všetko živé na záhrade. Aj mnohé rastliny odpudzujú niektorých škodcov, stačí ich len nechať v záhrade rásť na miestach kde nám to neprerastie cez hlavu a zároveň to bude slúžiť aj prírode. Na záhrade trávu nemusíme vždy kosiť uplne nahladko a každý týždeň. Tam kde sa to dá môžeme nechať trávu či lúčne kvety rásť tak, aby vytvorili kvety a tie lákali hmyz. Keď sa nám vráti hmyz na záhradu, vrátia sa nám aj rôzne vtáky.
zdroj:
Čerpadlo FURIATKA 550
Ponorné čerpadlo Furiatka 550 s drvičom kalu IBO 230 V
Patrí do série ponorných čerpadiel renomovaného výrobcu čerpadiel IBO. V sérií čerpadiel FURIATKA sú okrem typu 550 ešte typy 750, 1100 a 1500. Odlišujú sa len výkonom (W) Pri výbere čerpadiel máte preto na výber vybrať si menej výkonné napr pre menšie domácnosti, alebo v prípade, že čerpadlo budete používať len občas (typy 550, 750) alebo viac výkonné (1100, 1500) ak potrebujete čerpadlo na profesionálnej báze, ktoré bude pravidelne pracovať a prečerpávať odpadové vody.
Model Furiatka 550 s drvičom IBO je kvalitné ponorné čerpadlo s dobrým výkonom za atraktívnu cenu. Vďaka vysokej odolnosti voči nečistototám z prečerpávajúceho procesu je vhodné na prečerpávanie obsahov septikov. Vybavené je plavákom, ktorý automaticky zapína a vypína čerpadlo – v závislosti od aktuálnej hladiny vody. Čerpadlo je zároveň vybavené najefektívnejším závitovým drvičom kalu na trhu.
Všeobecne sa používa na vyčerpanie nečistôt – vrátane odpadových vôd a kalov – kdekoľvek je to potrebné.
Technické parametre:
- Maximálna kapacita (l / min): 250
- Maximálna kapacita (m3 / h): 12
- Výška zdvihu (m): 12
- Výkon motora (W): 550
- Výkon motora (kW): 0,55
- Napájanie (V): 230
- Veľkosť tlakového portu (palce): 2
- Hmotnosť (kg): 31
- Drvič: ÁNO
- Výrobca IBO
2 ROKY ZÁRUKA
Dizajn
- Sacie teleso: liatina
- Kryt čerpadla: liatina
- Kryt čerpadla: liatina
- Priemer vybíjacieho spoja: 2 “
Výhody
- bezproblémový chod
- závitový drvič kalu
- širokú škála dokúpiteľných doplnkov
- liatinové telo
- dodávaný kábel, pripevnený zástrčkou
- tepelná ochrana
- prijateľná cena
Záhradné dekoračné nádrže – a polievanie je radosť.
Poviete si, polievanie je predsa radosť, ale niekedy ju berieme ako povinnosť, keď na jar alebo v lete musíme najskôr prácne načerpať vodu zo studne alebo z hadice do plechového suda či vane, nechať cez deň ohriať aby sme večer mohli popolievať, prípadne ďalší deň ráno polievame priamo vodou z hadice z vodovodu. Už veľa krát sme si hovorili, že takéto polievanie nie je to “pravé orechové? . Áno máte pravdu. Najideálnejšie je polievať vodou a zároveň vodu šetriť. Myslíte si, že sa nedá nasýtiť vlk tak, že ovca ostane celá? My si myslíme, že sa to dá a to vlkovi rozhodne nebudeme dávať umelú výživu, ani ju nebudeme tlačiť na 3D tlačiarni.
Ako teda na to? Prvé čo Vás napadne je rozmiestnenie sudov alebo väčších nádob, (staré vane či sudy alebo kotle) po celej záhrade aby ste ich následne naplnili vodou z hadice a mali vodu takmer na dosah na každom kroku v záhrade. Ak preskočíme stránku vkusu (plechové nádhery z čias dávno minulých sú síce nostalgiou, ale ak sa ich nechcete vzdať odporúčame ich jednoducho omaľovať podľa vlastného estetického uváženia tak, aby záhrada potom vypadala ako záhrada a nie ako sklad starého železa u zábudlivého suseda.
My si však myslíme, takouto nostalgiou ohúrime maximálne svoje spomienky a možno sa pár ľudí aj pousmeje, ale toto rozhodne nie je šetrenie s vodou, ktoré sme chceli docieliť. Sudy hoci pekne omaľované musíme po vypolievaní opäť naplniť lebo z prípadného dažďa a padajúcich kvapiek toho veľa nenaprší. Iba ak by sme sud postavili pod odkvap. Ale aj ten odkvap pamätá ešte koruny ako platidlo? Nič to pomôžeme si, i keď je to šetrenie vodou? Keď sa naplní sud ´dalšia voda nám odteká nevedno kam a polievať v daždi je nosenie dreva do lesa, takže toto asi nebude tá cesta?
Riešenie bude niekde uprostred. Zbieranie dažďovej vody je šetrenie, navyše šetrenie pitnej vody. Pitná voda v závislosti od regiónu môže byť navyše aj chlórovaná, čo rastlinám ak polievame priamo z vodovodu nemusí vyhovovať a navyše teplota vody z vodovodu býva dosť nízka, takže takéto zavlažovanie ak áno tak len ráno. Samozrejme s rizikom, že vodu nešetríme, v prípade, že navyše nemáme vlastnú studňu, tak si za to polievanie aj priplatíme. Nuž a nezabúdajme ani na morálny aspekt polievanie pitnou vodou v obdobiach sucha, keď nám potom z dažďa voda odtečie do kanalizácie.
Záhradné nádrže, záhradné dekoračné nádrže a nádoby, podzemné i nadzemné veľkokapacitné nádrže a zásobníky, rezervoáre, vodné elastické vaky… Pod takýmito názvami sa na trhu stretneme s tým, čo zabezpečí aby sa náš vlk najedol a aby aj ovca ostala celá.
Záhradné dekoračné nádrže – príroda vymyslela veľa vecí ale dnes moderná doba primäla človeka vymyslieť záhradné dekoračné nádrže nekonečných štylizácií, tvarov a farebných prevedení. V samotnom základe ide len o nádoby či nádrže veľkostou a objemom ako doteraz používané sudy či staré vane. Zatiaľ čo staré nepoužívané vane sme umiestňovali do kúta záhrady ci spolu s plechovým sudom pod odkvapovové rýny, moderné záhradné dekoračné nádrže už vieme elegantne pripevnit súpravou Easyfix komfort do blízkosti odkvapového žľabu s privedením vody z tohto žľabu. U nás nájdete záhradné dekoračné nádrže proveniencie firmy 3Ptechnik filtersysteme GmbH, Graf a Straight Ltd
Všetky nádrže sú pripojiteľné k zdroju dažďovej vody – odkvapovej rúre. Vodu však možno doplniť aj hadicou, i keď sa nazdávame, že na polievanie záhrady je najlepšia dažďová voda. Iste 200-500 litrové nádrže sú pri výdatnom daždi naplnené za krátky čas ak odkvapový systém zberá vodu z veľkej strechy a po naplnení ďalšia voda odtečie do kanála. Pre to je vhodné zaobstarať si viac takýchto záhradných dekoračných nádrží, prípadne sa profi požiadavky na väčšie objemové nádrže realizujú inštalovaním podzemných nádrží na dažďovú vodu, ktoré bývaju v objemoch od 2000 l vyššie.
Záhradné dekoračné nádoby – dekoračné nádrže na dažďovú vodu (link do nášho eshopu) – to je voda v najkrajšej podobe na vašej záhrade. Originálne záhradné nádrže v širokej palete, ktoré potešia srdce každého záhradkára, či milovníka záhrady. Nádrže sú vo velkostných objemoch od 200 do 500 litrov. Každá nádrž má predvŕtaný otvor na 3/4″ kohútik a aj otvor na pripojenie ku odkvapu prípadne iné zásobovacie riešenie.
Všetky záhradné dekoračné nádrže nájdete v našom e-shope na nadobynaodpad.sk
Ako je to s newsfeedom a prieskumníkom na FB
Iste ste zaregistrovali, všetci ktorí ste na facebooku zmeny, ktoré na slovenských užívateľoch na jeseň 2017 začal facebook testovať. Slovensko bolo spolu so Srí Lankou, Bolíviou, Guatemalou, Kambodžou a Srbskom testovacími krajinami kde facebook zaviedol tzv Prieskumník, kde odfiltroval (presmeroval) všetky príspevky facebokovských stránok – teda tých, ktoré ste označili ako “Páči sa mi to”. Preto sa Vám môže zdať, že naša aktivita ako aj ostatných fb stránok výrazne klesla, akoby sme prestali uverejňovať príspevky. V hlavnom newsfeede zostali príspevky od priateľov a sponzorované príspevky fb stránok resp reklama ako taká. Hoci sme sa nádejali, že test bude neúspešný a facebook sa vráti do podoby akú sme mali pred zavedením testu, opak sa stal pravdou. Prieskumník facebook postupne zaviedol aj v ďalších krajinách. V posledných dňoch pribudli ďalšie zmeny – v hlavnom newsfeede však ostáva všetko ako bolo v priebehu testovania, v prieskumníku sa budú zobrazovať ako prvé príspevky s lokálnych stránok resp lokálne spravodajstvo a potom príspevky fb stránok. Samozrejme zaleží na Vás čo si navolíte ako “páči sa mi to”. Ak sledujete 4 regionálne spravodajstvá daného webu a ste z Žiliny, ako prvé sa Vám bude zobrazovať práve regionálne spravodajstvo zo Žilinského kraja.
Mnohí si poviete, čo sme vlastne chcel týmto povedať? Nuž zavedením prieskumníka facebook odfiltroval podstatnú časť organického obsahu fb stránok – teda všetky príspevky, ktoré sme aj my z času na čas na našej fb stránke uverejňovali. Dnes ak uverejníme príspevok už sa Vám nezobrazí v hlavnom feede ale len v prieskumníku, samozrejme s výnimkou sponzorovaného príspevku. Návšteva prieskumníka je otázkou jedného kliknutia, ale je otázne koľko z Vás ten prieskumník pozerá, keď najmä spravodajské weby zaznamenali výrazný pokles čítanosti i iných interakcií na svojich fb stránkach. Keď sme pred 10 rokmi čítali spravodajské weby či prezerali informácue na webe mali sme len konkrétne webové stránky daného média. Postupne ako vznikol facebook tam prešli tieto média a aj stránky rôznych inštitúcií či firiem. Až do jesene 2017 príspevky, ktoré uverejňovali fb stránky médií i firiem a inštitúcií sa zobrazovali v hlavnom newsfeede spolu s príspevkami od priateľov a aj sponzorovanými príspevkami. Mali sme však možnosť vybrať si sami či chceme aj dostávať upozornenia alebo sledovať danú fb stránku, alebo ju len označiť ako “páči sa mi to”. V tomto je práve ten zásadný rozdiel, že dnes už si nemôžeme sami zvoliť čo chceme v hlavnom feede. Možno to chce čas a možno dôkladné nastavenie ale to si musí spraviť každý jeden užívateľ. A všetci veľmi dobre vieme, že ludia častokrát zdieľajú nevedomky citlivé údaje len preto, že si to zle nastavili, alebo vôbec nenastavili.
Na jednej strane rozumieme facebooku nakoniec je to jeho právo prispôsobovať si štruktúru podľa toho ako uznajú za vhodné. Na strane druhej možno práve nastal čas premýšlania i o tom, že facebook je len sociálna sieť, ktorá síce spája ľudí a snaží sa algoritmami selektovať dobré a zlé ale hlavne to čo jej prináša prospech v podobe cashu (sponzorované príspevky) od toho čo je pre fb ak nie strata, tak len zaberaním miesta nazvime to balast teda príspevky fb stránok spravodajských webov, inštitúcií či firiem v podobe free príspevkou.
Čas premýšlania o webe ako takom znamená, že keď ste na fb označili sme.sk alebo trend.sk alebo nadobynaodpad.sk je dobre si zapamätať ich webové adresy a naučiť sa čítať ich na ich internetových adresách. A platí to pre akúkoľvek Vašu na fb obľúbenú stránku (prípadne ak ste tvorca fb stránky taktiež), samozrejme za predpokladu že má webovú adresu. Ak ju nemá vieme sa aj o to postarať, stačí nás len kontaktovať.
Raw Water
Raw Water – teda surová alebo živá voda, tento termín ste určite zaregistrovali ako nový hit šíriaci sa z USA. Problém s raw vodou by nebol problémom, keby o ňu nebol tak velký záujem ako aktuálne je. Každý chce jesť potraviny raw a piť vodu raw. Možno za všetkým týmto trendom, alebo ak chcete “šialenstvom” stojí fakt, že dnešná doba už zažila vrcholy aj pády aj prebytky aj nedostatky vody, i keď práve tam, kde je aktuálne boom raw vody nedostatky s pitnou alebo vôbec vodou ako takou ešte zrejme nepocítili. Obyvatelia Afriky majú na raw vodu iste iný pohľad.
Ale späť k meritu veci. Raw voda nie je zlá vec ale v malom, nie vo veľkom či masívnom meradle ako je tomu dnes. Keď ste v prírode s radosťou sa napijete z prameňa, aj keď v duchu si potom aj spomeniete na to, že s prameňa predtým pila líška, vlk, kamzík alebo medveď. Aj to je príroda, keď sa to tak zoberie vzduch, ktorý dýcha medveď, rys, krava či slon dýcha aj človek. Nechutné? To je príroda. Opäť sme odbočili.
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.