Oblaky vznikajú kondenzáciou (skvapalnením) vodnej pary, ktorá sa dostala do ovzdušia odparovaním z morí, riek, jazier a území pokrytých vegetáciou. Zohriaty vlhký vzduch z týchto oblastí stúpa nahor, pretože má menšiu hustotu ako vzduch nad ním. S rastúcou výškou klesá jeho tlak, a keďže sa obvykle jedná o veľké masy vzdušnej hmoty, tak sa . bez výmeny tepla s okolím rozpína a pritom ochladzuje. Po ochladení na teplotu rosného bodu sa začnú vo vzduchu vytvárať drobné kvapôčky vody, ktoré tvoria oblak. Ich priemer je obyčajne okolo 20 mm, čo je oproti typickej dažďovej kvapke rozmer asi 100 krát menší. Kvapky v oblakoch pritom vznikajú hlavne na tzv. kondenzačných jadrách, ktoré sú obyčajne tvorené nečistotami nachádzajúcimi sa vo vzduchu.

Z povrchu kvapky sa neustále odparujú molekuly vody, zatiaľ čo iné molekuly na nej kondenzujú. Ak je počet molekúl, ktoré sa odparia z kvapky rovnaký ako počet tých, čo skondenzujú, tak sa kvapka nezväčšuje ani nezmenšuje a hovoríme, že je v rovnováhe s okolím. Kvôli zakriveniu povrchu kvapiek sa z nich molekuly vody odparujú rýchlejšie oproti vodorovnému povrchu, a preto je na dosiahnutie rovnováhy potrebný väčší tlak vodných pár. Vodná para v oblakoch je teda presýtená a jej relatívna vlhkosť je väčšia ako 100 %. Pritom čím menšie sú kvapky, tým väčšie presýtenie vodných pár je potrebné na dosiahnutie rovnováhy. Ale v oblakoch býva takáto vysoká vlhkosť len zriedkavo. Ako sa teda môžu vytvoriť z maličkých kvapôčiek vody v oblakoch väčšie dažďové kvapky? Rozhodujúcu úlohu tu hrajú vzájomné zrážky kvapiek. Vďaka povrchovému napätiu vody sa pri nich kvapky navzájom spájajú, čím dosahujú nižšiu výslednú potenciálnu energiu.  

            Kvapky vody v oblakoch vplyvom tiaže neustále padajú nadol, pričom rýchlosť ich pádu závisí od ich veľkosti. Čím sú menšie, tým menšiu majú rýchlosť pádu – napríklad kvapky s priemerom 20 mm padajú rýchlosťou 0,01 m/s, kvapky veľkosti 2 mm dosahujú rýchlosť 6,5 m/s, a 5 mm kvapky padajú rýchlosťou 9 m/s. Rýchlosť ich pádu sa dá určiť porovnaním tiaže kvapky so silou odporu vzduchu, ktorá pôsobí proti pohybu kvapky pri jej páde. Treba si ešte uvedomiť, že to, či kvapky naozaj dopadnú na zem alebo nie, závisí aj od prúdenia vzduchu okolo nich. V oblakoch bývajú často vzostupné prúdy teplého vzduchu, ktoré bránia drobným kvapôčkam vypadnúť z oblaku. Proces tvorby dažďových kvapiek tak môže trvať niekoľko minút, ale aj niekoľko dní. Výsledný dážď padá v  období počas celého roka v závislosti od plusových teplôt, v zime to môže byť aj teplotu slabo pod bodom mrazu. Zachytená dažďová voda zo striech, ale aj povrchov ako sú dvory a parkoviská je odvádzaná buď do kanalizácie alebo do zberných odtokov a nimi vteká do podzemných nádrží na dažďovú vodu, alebo do záhradných nádrží.