Podľa OSN (Organizácia spojených národov) ak má človek denne 20 l vody, postačí mu to na jeho život v ten deň. V Európe však toto množstvo (20 litrov denne) prekračujeme najmenej 6x. Keď si to zhrnieme OSN hovorí o 20 litroch, ale v dôsledku plytvania toto množstvo súpa až na 120 litrov  vody denne na umývanie, wc a spotrebu. Samozrejme sa do tohoto množstva neráta spotreba vody, ktorá sa vynakladá na výrobu potravín. Často počujeme ako na výrobu 1kg hovädzieho mäsa je potrebné vyše 15000 litrov vody a na 1 kg chlieb vyše 1600 litrov vody. Kedže chlieb ani mäso nepadá z neba  ale je produktom obilia resp hovädzieho dobytka, za tými horibilnými čislami si musíme predstaviť celú plejádu výrobných operácií od živého zvieraťa, ktoré kým dosiahne vek porážky ubehne nejaký čas a denné krava alebo býk vypije tiež nejaké množstvo vody, nehovoriac o tom, že kŕmne zmesy ak boli zavlažované umelo tiež napomáhajú k týmto číslam. Pri obilí je to podobné. V oblastiach kde sa aspoň čiastkovo zavlažuje potom stúpa konečný sumár za výrobu chleba až na tých cca 1600 l vody. Keď započítame na každého obyvateľa Európy aj spotrebu vody  použitej na výrobu potravín (v daný deň, spotreba vody vynaložená na výrobu potravín, ktoré za deň skonzumuje človek – tu sa dá povedať čím viac za deň zjeme potraviny vyrábané inde ako doma, tým väčšia bude spotreba vody v daný deň), dostaneme sa k čísli vyše 4800 litrov. V Ázií sa toto číslo pohybuje okolo 3000, ale napr v USA takmer 8000 litrov.Celosvetové zásoby spodnej vody sa postupne zmenšujú, voda postupne mizne z oblastí ako sú Blízky a Stredný Východ, Stredná Ázia, Severná Afrika či Austrália. Zároveň ako pribúda ľudí na planéte, čoraz viac (podľa OSN aspoň 4 miliardy ľudí majú nedostatok vody aspoň 1 mesiac v roku). Rastúci počet obyvateľov zeme bude potrebovať čoraz viac vody. Ak však bude priemerná spotreba taká ako dnes v krajinách, kde sa vodou plytvá dá sa z istotou povedať, že sa nedostatok vody bude týkať každého človeka žijúceho na zemi.

Dnes ak žijeme v krajine (Stredná Európa), kde máme relatívne dostatok vody (i keď nie lacnej vody), ťažko môžeme chápať, prečo máme šetriť – áno voda nie je lacná, ak však máme vlastnú studňu nič nás pravdepodobne nebude nútiť šetriť resp neplytvať. Sú však krajiny, kde ľudia putujú pešo aj niekoľko km k jedinej studni v okolí aby si nabrali pár litrov vody a s ňou potom hospodárili niekoľko dní. Nenadišiel ten čas začať s vodou konečne šetriť?  Áno jednotlivci môžu začať šetriť, avšak bez toho aby šetrenie vodou realizovali aj veľké korporácie to nepôjde (teda ak to má mať vplyv iný ako kvapka na rozpálenom kameni). Zo začiatku môže začať každý od seba a to obmedzením plytvania. Obmedzením plytvania šetríme vodu a tým pádom menej platíme za vodu. To by mal byť dostaočný dôvod na šetrenie.Áno vodu potrebujeme denne či je zima alebo leto, ale každý vieme že ňou plytváme. Niekedy to chce len nebyť lenivý  alebo niečo investovať napríklad do nádrží na dažďovú vodu a zachytenú vodu potom používať na umývanie a splachovanie alebo polievanie záhrady alebo trebárs trávnika. Práve polievanie trávnika, alebo golfových ihrísk sa považuje za plytvanie vodou, ak na ich polievanie používame pitnú vodu. Všimnime si tu pitná voda je voda, za ktorú platíme (pokiaľ nemáme vlastnú studňu či prameň), dažďová voda – to je tá ktorá padá z neba je voda, ktorá je zadarmo. Teda zadarmo nieje pokiaľ ju odvádzame do kanalizácie, vtedy za ňu platíme tzv vodné a stočné. Ak ju však vieme zo striech, či  plôch parkovísk odviezť do zberných nádrží a druhotne ju recyklovať a používať napríklad na polievanie  v záhrade alebo na splachovanie wc potom šetríme pitnú vodu, ktorú by sme na polievanie alebo splachovanie museli inak používať.

S plytvaním pitnej vody sa stretávame i v širšom kontexte pri plytvaní potravinami. Dnes vie planéta vyprodukovať tolko potravín aby nasýtila všetkých jej obyvateľov. Ako to v skutočnosti však je vieme. Obchodné reťazce vyhadzujú denne tony potravín a aj v domácnosti to nie sú zanedbateľné položky. Prispieva k tomu v prvom rade akýsi chtíč človeka keď je niečo v “akcii”. Vtedy neváhame a nakúpime niečo dobré a lacné. ďalšie dni to zväčša vyhadzujeme do kontajnera. Ale na výrobu tých potravín sa minula nejaká voda a zároveň niekoľko miliónov ľudí ostalo v ten deň hladní.

Oproti minulusti sme výrazne spohodlneli aj rozmaznali sa. Dnes máme v obchodoch po celý rok všetko na čo si zmyslíme. Paradajky, papriku i ostatnú sezónnu zeleninu po celý rok, i keď od novembra do júna sú bez chutia vône. Zeleninu, ktorú vieme dopestovať v našich zemepisných pásmach však nepestujeme, kapustu poznáme len v čase vianoc, zvykli sme si všetko hľadať v obchodoch. Tie však ponúkajú zeleninu bez chuti ale tá tiež nepadla z neba ale na jej výrobu sme museli tiež vynaložiť nemálo vody. A že je bez chuti? Rastliny nevidia vôbec slnko takže sa niet čomu diviť, hoci sú dopestované v Španielsku.

Dnes má vyše 750 miliónov ľudí dlhodobý nedostatok pitnej vody. Podľa OSN to bude do konca 21 storočia  dvojnásobok. A čo zvyšok sveta? Na konci 21 storočia bude na zemi okolo 8-10miliárd ľudí. Pätina ľudí bude mať akútne nedostatky v prístupe k pitnej vody. Niektoré oblasti budú zrejme neobývateľné pre vyprahnutú pôdu bez vegetácie, zvierat i bez vody. Už dnes cítime postupné oteplovanie sa, posun vegetačného pásma z juhu na sever. Zrejme za tách 80 rokov  dopestujeme v lete v pohode melóny aj v Námestove, zima bude mierna sneh len od 800m vyššie. Klíma dnešného Talianska v Podunajskej nížíne a klíma Podunajskej nížiny na severe Slovenska.

Veľa s Vás si povie to je ďaleko, toho sa my už nedožijeme. Aj dnes sa vyskytujú roky kedy na jar málo pršía v lete je to ešte menej. Počasie sa na území Slovenska za posledných 20 rokov zmenilo. Prší menej ale nárazovo sa vyskytujú výdatné  búrky. Alpský masív v lete spôsobuje, že sa frontálne systémy prechádzajúce od západu smerom na východ nad Alami vlnia a očakávané zrážky často meškajú. Svoje o tom vedia poľnohospodári, ktorí musia potom zavlažovať, ale aj záhradkári, ktorí sa nemôžu spoľahnúť len na to, že bude pršať. Za posledných 20 rokov sa ale v tejto oblasti zmenilo aj to, že dnes už vieme dažďovú vodu efektívne zachytávať a následne ju používať na polievanie alebo splachovanie. Je len na nás či nie je načase si nejaký podobný systém nádrží nezabezpečiť aj do našej väčšej či menšej záhrady. Dnes sa ráta každá úspora €, i keď vstupné investície na nádrž na dažďovú vodu, nie sú malé, predsa je tu návratnosť v podobe ušetrenej pitnej vody.

zdroje:

https://plus.sme.sk/c/20448499/takto-vyzera-miesto-odkial-k-nam-prichadzaju-paradajky-bez-chuti.html

https://pixabay.com/cs/kv%C4%9Bt-%C5%BEivot-trhliny-pou%C5%A1tn%C3%AD-sucho-887443/

http://www.stoplusjednicka.cz/

http://www.un.org/