Priblíženie histórie danej doby v skratke.
Dnešné územie Slovenska patrilo územne do uhorskej časti Rakúsko-Uhorska. Rakúsko-Uhorsko bolo po roku 1867 bolo dualistickou monarchiou, kedy Rakúska ale aj Uhorská časť mali rovnoprávne postavenia v rámci spoločnej monarchie. Predchádzal tomu však dlhší proces. Revolúcia v roku 1848-49 tento proces naštartovala a ukončilo ho až rakúsko-maďarské vyrovnanie v roku 1867. Pre územie Slovenska znamenalo toto “vyrovnanie” takmer katastrofu, kedy sa slovenský jazyk takmer stratil. Úradným jazykom sa stala v Uhorsku maďarčina, ktorá ako úradný jazyk pretvala až do zániku R-U monarchie v r 1918. Dobová tlač vychádzala v úradnom maďarskom jazyku i keď proces maďarizácie mal svoje fázy a maďarizačný tlak bol rôzny. Podstatnou snahou Maďarov v postavení Uhorska v R-U monarchii bolo vybudovanie Uhorska ako pevného štátneho útvaru s jediným národom, hoci samotní Maďari v Uhorsku netvorili ani polovicu obyvateľstva. V priebehu rokovaní o R-M (rakúsko-maďarskom) vyrovnaní sa hlasne ozývali najmä južné národy Uhorska (Chorváti a Slovinci) a požadovali v rámci Uhorska autonómiu. Ako čas plynul nevyhlo sa ani Uhorsko vládnej kríze, kedy musel samotný cisár František Jozef zasiahnuť. Vládna kríza z roku 1905–1906 a nasledujúci zásah panovníka prispeli k zmene. Panovník totiž vymenoval úradnícku vládu a situácia sa upokojila až v apríli 1906 s nástupom strany nezávislých (s predsedom Wekerlem). Zákonodarným zborom sa stalo podľa Bratislavskej marcovej ústavy (1848) Národné zhromaždenie, skladajúce sa z hornej a dolnej snemovne. Horná snemovňa sa tradične tvorila z dedičných členov, panovníkom menovaných členov a zástupcov chorvátsko-slavónskeho
snemu. Poslanci dolnej snemovne reprezentovali ľud, ktorý participoval na zastupiteľskej demokracii len 5–6 % z celkovej populácie Uhorska. Poslanci boli najprv volení na tri roky, až od roku 1886 na päť rokov s povinnosťou aktívne ovládať maďarčinu ako výhradný rokovací jazyk oboch snemovní. Rakúsko-maďarským vyrovnaním nastáva v Uhorsku obdobie maďarizácie. Územie Slovenska bolo toho typickým príkloadom, kedy sa maďarčina dostáva do všetkých zákutí spoločenského života. Oproti roku 1880 stúpol počet obyvatelov hlásiacich sa k maďarskej národnosti v roku 1910 z 22% na vyše 30% a počet Slovákov klesol z 61% na takmer 58%. Príčinou tejto zmeny však nebola rastúca maďarská pôrodnosť korelujúca z nízkou slovenskou pôrodnosťou. Ani vplyv vysťahovalectva do Ameriky. Skôr je tu badať dôsledok maďarizácie.V uvedenom období sa v štatutárnych mestách na Slovensku podiel Maďarov zvýšil z 24,5 % na 49,5 %, pričom podiel Slovákov klesol zo 41,7% na 30,9 % a Nemcov z 32,4 % na 17,3 %. V štyroch municipálnych mestách (Bratislava, Komárno, Banská Štiavnica a Košice) stúpol podiel Maďarov z 30,5 % na 57,0 %, avšak podiel Nemcov klesol z 37,2 % na 23,9 % a Slovákov z 29,7 % na 17,0 %. V mestách so zriadeným magistrátom stúpol podiel obyvateľov maďarskej národnosti z 21,0 % na 44,6 %, teda o 110 %. Podiel Slovákov pritom klesol zo 48,5 % na 40,0 % a Nemcov z 29,6 % na 13,2 %. Ako príklad ešte uveďme, ţe v Bratislave v rokoch 1850–1910 stúpol počet Maďarov z 15,6 % na 40,6 %, v Banskej Štiavnici z 10,0 % na 41,8 % a v Košiciach z 39,7 % na 75,4 % .
Keď si dnes prezeráme dobovú tlač, ak by sme nepoznali tieto historické skutočnosti, nazdávali by sme sa, že napríklad v Banskej Štiavnici bola takmer polovica obyvateľov maďarskej národnosti, hoci v roku 1880 bolo 76% obyvateľov slovenskej národnosti, takmer 10% sa hlásilo k maďarskej a takisto necelých 10% k nemeckej národnosti.
Aj napriek nepomeru ku skutočnosti vychádzali dobové noviny v Banskej Štiavnici v jazyku maďarskom. Selmeczbanyai hirlap vychádzal v rokoch 1910-1915, pričom noviny nadväzovali na Selmeczbanyai hiradó, ktoré vychádzali od roku 1890 do roku 1909.
Reklamy v novinách rok 1890-1895
Reklamy v novinách rok 1896-1900
Reklamy v novinách rok 1901-1905
Reklamy v novinách rok 1906-1910
Reklamy v novinách rok 1911-1915
Zdroje:
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.