Už každoročne si ho pripomíname 22. marca. Dni ktoré sú pamätne, medzinárodné, ci inak významné a ktoré sú z neakej príčiny v kalendári, tam nie sú len tak, že si nejaky úradník snáď chcel spraviť dobrý bod u svojho šéfa. Tie dni sú tam zväčša preto že si zaslúžia našu pozornosť a nielen aby sme si len prečítail „dnes máme svetový či medzinárodný deň vody“, ale aby sme sa pozreli či zamysleli nad tým, čo nám vlastne napadne – čo to vlastne je, má to zmysel?
Áno voda je vzácna tekutina bez ktorej nie je možné existovať. A pri tomto ju berieme ako samozrejmú vec v živote cloveka rovnako ako soľ, či to že človek automaticky dýcha. Podstatou prečo tomu tak je je zrejme to, že sme jej mali dostatok a nemali sme zatiaľ problémy, že by sme nemali ako spláchnuť WC či osprchovať sa. Vždy voda ide z vodovodného kohútika. Nie vždy a nie všade tomu tak je. Dnes navyše nieje jedno koľko vody spotrebujeme (minieme) ale ani to koľko jej odvezieme do kanalizácie. Platí tu nepisane pravidlo že ak spotrebujeme za istý čas Kubík vody, rovnaké množstvo by som mal odviezť do kanalizácie. Keď by sa toto malo kontrolovať pravdepodobne by sme nemohli pitnú vodu používať na polievanie záhrady či na napúšťanie bazénov. Ale to v konečnom dôsledku v podstate ani nieje zlá myšlienka či vec, aj keď sa nám to môže tak javiť. Ono väčšinu rôznych nariadení, či zmien v legislatíve a následne na nižších úrovniach dnes vo väčšine prípadov berieme ako buzeráciu – čo si to zase tí hore vymysleli. Vymysleli i nevymysleli. Ono nie všetky nariadenia, ktoré vzídu ako myšlienka z hlavy úradníka, čo ako sa to zdá riešenie „od stola“ nemusí v konečnom hladisku byť hneď zlá či nedomyslená. Dnes väčšina riešení už buď bola navrhnutá a rozdiskutovaná, ale z rôznych zväčša finančných hladísk odsunutá do úzadia. Štát nemôže dať na všetky tieto riešenia peniaze, lebo jednak je tu spletitosť pre a proti idúcich riešení a častokrát sú vydané len odporúčania, ktoré sú ako veľmi dobre vieme len“odporúčaním“ ako sa radiť (i keď v dobrej viere či dobrym svedomím) aby naše narábanie s pitnou vodou, alebo aj s odpadovými vodami bolo v súlade s dnešnými hodnotami, ako sa dnes pozeráme na prírodu.
Dnes vieme, že nemôžeme odpadové – splaškové vody púšťať len tak do potoka, rybníku, priehrady, či mora. Nemôžeme sa odvolávať na to, že to takto robili pred 30 či 50 rokmi u nás aj vo svete. Iste dialo sa to a možno občas aj dnes deje, že sused takto šetrí a vypúšťa obsah svojej žumpy kdesi na záhumnie. Nuž popravde ak by sme toto robili všetci, potom neviem na čo vlastne máme kúpelne a záchody, na čo ? To sú úplne vyhodené peniaze ak na jednej strane sa budeme umývať a akože správať ekologicky ale na druhej strane keď výjdeme z domu von ocitneme sa v smradľavej žumpe…
Áno toto je sci fi ako by to vyzeralo nebyť toho, že Homo Sapiens má aj rozum nielen na zháňanie potravy či peňazí, ale najmä na to aby rozmýšlal aby naše okolie vypadalo čisto a aby po nás ľuďoch po rokoch ostala príroda použiteľná a nie zdevastovaná. Ono to však pôjde ťažko. Dnes sa zvykneme odvolávať na to, že je to obeť civilizácií, ale paradoxne do prírody chodíme relaxovať, vypnúť, nabrať nové sily. Viete si predstaviť, že za pár rokov už nebude miesta v prírode, kde by sa dalo hovoriť ako o mieste kde nie je signál (mobilný), či nebodaj tam nebude hotel či reštaurácia. Vzhladom na to, že rozvoj mobilných aplikácií a stým súvisiaceho SW i HW vybavenia ide závratnou rýchlosťou a ruku s tým ide aj chtíč človeka ísť si do prírody oddýchnuť ale nie na samotu so studenou vodou a latrínou v žihlavisku, ale naopak oddýchnuť si v pohodlí wellnes hotela so všetkými výdobytkami dnešného sveta. Nuž na tom by nebolo nič zlé, až na to, že ide o to, kde takéto hotely stavať a kde nie. Ono práveže príroda nie je v stave, že by jej človek ustupoval a ona získavala neustále nové územia a vzduch a voda sa stával z roka na rok čistejším. Nemýlme si roky po revolúcii v r 1989, keď vela podnikov, ktoré vypúšťali exhaláty, padlo finančne či z iných dôvodov, že by snáď vtedy príroda začala ožívať a človek jej akože urobil dobrovolné gesto. Človek ničí prírodu odjakživa, akurát dnes si to už uvedomujeme, keď vidíme, že nám mnohé bohatstvá ubúdaju. Zrejme by v prírode malo platiť pravidlo, že do lesa sa chodí relaxovať, na horske chaty pešo a všetko čo človek v prírode vyprodukuje by si mal vziať so sebou (smeti). I keď ako dieťa si pamätám s rodičmi z ich práce výlet do Nízkych Tatier autobusom sme sa vyviezli na Královu holu…to bol rok mozno 1983 bača čo tam pásol ovce asi videl prvýkrát autobus ísť hore, nuž získalo sa povolenie a autobus mohol hore. Vtedy i dnes sa to dalo, samozrejme vo všetkých prípadoch či sa to dialo alebo deje by malo platiť už spomínané pravidlo. Nezanechávať v prírode stopy po našej návšteve. V prípade horských hotelov či chát to platí dávno a ich prevádzkovatelia to vedia. Jednak zabezpečenie odpadových smetných nádob voči medveďom, lebo hoci je medveď divé zviera, predsa ak sa raz naučí, že od človeka niečo dostane už sa to neodnaučí. A rovnako to platí aj pri zabezpečení splaškových vôd, na jednej strane je však potrebné dodať, velké hotely majú vybudované vlastné čističky alebo su priamo napojené na kanalizáciu v danom stredisku. Tie menšie mimo stredísk, prípadne v neprístupných terénoch majú buď klasické suché latríny alebo riešenia v septikoch, ale tu treba dodať, často tu záleží na zdroji pitnej vody resp na výdatnosti prameňa. Dnes sú strediská, ktoré nemusia mať dostatočné vodné zdroje pitnej vody a preto tam napr v zime ani nemôžu zasnežovať. Zrejme by ten sneh bol príliš drahý. Aký to paradox, niekde míňame vodu na zasnežovanie, inde nemáme (my ľudia žijúci na planéte ZEM) čo piť lebo voda jednoducho nie je. Nuž podoby vody i narábania s ňou sú rôzne. I keď voda aj zo zasnežovania je vrátená prírode v konečnom dôsledku. Iste, byť situácia, že nemáme vodné zdroje ani na pokrytie základných potrieb obyvateľstva na danom území, potom sú vo výhode tí, ktorí majú vlastnými nákladmi budované nádrže na pitnú alebo dažďovú vodu. Stačí sa pozrieť pri suchých letách ako klesá zásoba vody vo vodných zdrojoch. Vzhľadom na oteplovanie a posúvanie vegetačných pásiem na sever by sme si to mohli uvedomovať, že situácia sa bude pomali zhoršovať. Keď možno pred 50 rokmi sme mali vody dostatok ale o 30 rokov keď budeme mať na Orave či pod Tatrami klímu ako na Pohroní, a Pohronie bude mať klímu Jadranu ale aj so suchom a vyprahnutou krajinou. Nemusíme sa dnes síce pozerať o 30 rokov dopredu, aj dnes môže prísť obdobie sucha ale pre nás bude podstatné ak si dôležitosť vody budeme uvedomovať pri každom narábaní s vodou. 🙂
Musíte byť prihlásený, aby ste mohli zverejniť komentár.