Po tom ako sme prežili minulotýždňový black friday sa najkrajšie sviatky roka ešte viac priblížili. Pre niekoho sú to najkrajšie sviatky v roku spojené s prázdninami a pracovným voľnom ale aj s koncom roka, kedy bilancujeme a oslavujeme. Pre iných je to však časť roka, kedy musia pracovať ešte o niečo viac ako po zvyšok roka, aby ulahodili zákazníkom. Obchodníci v tomto predvianočnom ošiali makajú na plný výkon. My radi nakupujeme vianočné darčeky a oni zas za „keš“ sú ochotní obetovať aj čas strávený doma pri upratovaní či chystaní vianočných dobrôt a ozdôb.  I keď ak by sme si to preložili na drobné a zreálnili ako to vlastne s Vianocami má byť aby boli tými najkrajšími sviatkami v roku, potom by sme museli zahodiť peniaze a ponoriť sa do hĺbky našej duše a zamyslieť sa nad všetkým čo nás robí človekom. Peniaze sú v dnešnom svete iste veľká devíza ale aj nástroj na ukojenie našeho ega i našich snov. Každý po niečom túžime i snívame, to je v poriadku a fajn, ale koľko snov, ktoré si „kúpime“ na Vianoce je v skutočnosti tým, čo je skutočnou hodnotou pre nás a nielen pozlátkom?  Tretina? No možno polovica. Trošku sme sa „rozpačmali“. Je v móde spomínať akúsi dogmu, že na Vianoce ľudia mávajú od pradávna všetkého hojno a dostatok, ale ani dnes nemôžeme mať na Vianoce všetko. Vianoce sú v prvom rade sviatkami radosti a pokoja, tie darčeky, ktoré idú na „hlavu“ z rodinného rozpočtu často od par desiatok po stovky € nie sú súčasťou sviatkov, lebo tí ktorých obdarúvame môžu často očakávať viac ako im môžeme dať.  Sviatky radosti a pokoja sú v prvom rade sviatkami, kedy sa stretáva rodina ale aj keď sa stretávame s myšlienkami na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. pokým tých žijúcich vieme osloviť vianočnými darčekmi, tých, ktorí nie sú medzi nami tých môžeme osloviť len duchovne tým, že na nich budeme trošku viac myslieť práve cez vianoce.  Black friday sa nazýva aj sviatkom konzumu, nedovoľme však sviatkami konzumu začať volať aj Vianoce. Snažme sa cez Vianoce nemyslieť na konzum a spôsob života ako fungujeme celý rok – iste z roboty do roboty zhon každý deň, povinnosti atd. Iste bez peňazí to na Vanoce nepôjde, ale „vianočkovať treba tak aby sme po novom roku nemuseli vyhlásiť osobný bankrot, lebo sme nestihli alebo zabudli alebo nevydalo, zaplatiť za byt či zadĺžili sme sa v banke. Aj bankové domy v predvianočnom čase akosi viac ponúkajú pôžičky a úvery – splňte si svoje sny.  Lákavé ale zradné. Byť chvíľku v oblakoch je fajn, ale bohatý človek môže byť aj inou devízou ako sú peniaze (tu sa myslí byť bohatý niečím čo nás obohacuje, myšlienky či vlastnosť správať sa finančne zodpovedne – nie som bohatý, lebo mám peniaze. Je rozdiel byť bohatý a byť bohatý, na pohľad rovnaké slová ale dva rôzne pojmy) V spoločnosti  u nízko príjmových ľudí trosku prevláda akási závisť voči tým, ktorí majú viac, ale tí č majú „viac“ si častokrát nedoprajú „hlúposti“ a každé euro veľakrát otočia v dlani. V prvom rade každý si je strojcom svojho šťastia i finančného šťastia, len sa musí finančne vzdelávať. Občas treba pohladiť dušu a dopriať si niečo „fajné“ , ale nemalo by nás to zaviazať na zvyšný rok či dva neakým záväzkom. Preto ani pôžičky na vianočné darčeky nie sú dobrým riešením. Ťažký život žijeme? Nuž v porovnaní so svetom si myslím, že ani nie. Vianočný nákupný ošiaľ však len trošku narúša tú neskoršiu pokojnú atmosféru, ktorou bude potom každá rodina žiť, keď prídu tie naše očakávané Vianoce.

© grimy.sk & hag 2017-18