Z dejín Ruska

 
Pravda, diskutabilné či nepravda? Náš komentár píšeme kurzívou, rovnako s vedeckými poznatkami, ktoré sú prevzaté z použitej literatúry.
 
 
ZÁPADOEURÓPSKE VOJSKÁ SA POKÚŠALI ASPOŇ RAZ ZA STOROČIE OVLÁDNUŤ RUSKO. 
Toto tvrdí vo svojom statuse na FB Ján Čarnogurský mladší. Pričom hovorí o období od 13. storočia po dnešok.  Čo je to však pojem západoeurópske vojská? To nabáda na spojenectvo, alebo minimálne alianciu ako je dnes NATO. Žiadne takéto spojenectvo však nebolo, ak nerátame mocenské spojenia za účelom spoločného ťaženia proti nepriateľovi ale po dosiahnutí ale aj nedosiahnutí cieľa postupné rozkmotrenie sa a nepriateľstvo.
Západná a stredná Európa nemá skoro žiadne významné prírodné zdroje. Rusko však má úplne všetky a vedeli si ich vždy ubrániť. Ak má byť výbuch v českom muničnom sklade zámienka na stupňovanie našej agresie proti Rusku, pozrime sa lepšie na dejiny.
S týmto tvrdením sa nedá úplne súhlasiť a to z dôvodu, že dnešné nerastné bohatstvo, ktoré vnímame dnes ako dôležité, ropa a plyn sa až do 19. storočia využívalo minimálne, len na svietenie, pričom nerastné bohatstvo bolo v období  do 19. storočia ťažené v baniach aj v Európe. K rozvoju priemyslu a vzdelanosti slúžilo obchodovanie a preto tvrdenie, že Rusi si svoje bohatstvo vedeli pred Európou vždy ubrániť ak je pravdivé potom vysvetľuje prečo je Európa a Rusko aj dnes od seba dosť vzdialené.
 
Už v ??. storočí hneď dve bitky poznamenali vzťahy západnej Európy s vtedajším Ruskom. Spojené švédske vojská a križiacke vojská Nemeckých rytierov vtiahli na ruské územie a boli porazení Alexandrom Nevským na rieke Neve (1240) a na Čudskom jazere (1242), kde sa mnohí rytieri utopili pod preboreným ľadom.
„Pobaltsko ako posledný nepokresťančený kút Európy objavili kresťanskí misionári ešte v 12. stor. Po nich prišli križiaci, ktorí na dobytých územiach založili niekoľko menších štátov, napr. Rižské arcibiskupstvo, Kurónske biskupstvo a i. (tzv. Livónska konfederácia). Za pomoci novopokrstených Livóncov a Letov prenikali nemeckí rytieri ďalej a o nadvládu nad územím dnešného Estónska sa delili s Dánmi, ktorí ovládli sever (založili Reval – Tallin). Expanziu Rádu nemeckých rytierov zastavil až Alexander Nevský, novgorodské knieža, víťazstvom v bitke na zamrznutom jazere Peipus (tzv. Ledovoje poboišče) r. 1242. Dominancia nemeckých rytierov na estónskych územiach však bola vyše 300 rokov konštantou mocenských pomerov vo východnej Európe.
Obdobie 13. storočie predstavuje obdobie kedy upadá Kyjevská Rus a vzniká rozdrobenosť kniežactva, čo využívajú mnohé drobnejšie kniežactvá (Novgorod, Vladimir, Suzdaľ, Rostov, Smolensk, Pskov, Halič). Proces delenia a vzniku nových mocenských centier, v ktorých vládli kniežatá z rodu Rurikovcov, Zakladateľ Rurikovcov bol Rurik, normandské knieža.”
 
V ??. storočí, Rusko, aby sa vyhlo vojnám so západnou Európou, platilo tribút Zlatej horde, ktorá mu poskytla ochranu. Počas obdobia spolupráce Kyjevskej Rusi so Zlatou Hordou nemali európske vojská dosť síl na porážku Ruska, zväčša stačilo, aby sa objavili na dohľad vojaci Hordy, západné vojská sa do bitky ani nepúšťali. Svoju zvrchovanosť Rusko obnovilo porážkou temnika Mamaja v bitke na Kulikovom poli v roku 1380.

Nuž nadvládu pod  Zlatou hordou by sme nemali nazývať spoluprácou. Faktom je, že veľká rozdrobenosť kniežat spôsobila, že tatárske hordy postupne ovládli územie Kyjevskej Rusi a všetky kniežatstvá okrem Novgoradu museli platiť Zlatej horde dane. „V r. 1237 vpadli Tatári pod vedením Bátúa na Rus, rozdelenú na množstvo kniežacích údelov. Pri Voroneži porazili spojené vojsko rjazaňského, muromského a pronského kniežaťa a ovládli Rjazaň. Krátko nato im podľahol vladimírsky knieža a padla Moskva. V r. 1238 bola vyplienená Suzdaľ, Vladimír a ďalšie mestá severovýchodnej Rusi a Tatári odtiahli s korisťou do svojich ulusov. Už v r. 1239 sa však vracajú a prenikajú ďalej na západ. Dobyli Perejaslavl Južnyj, Černigov, Gluchov a v r. 1240 spustošili Kyjev.  Toto ťaženie (1237 – 1242) skončilo podrobením celej Rusi. V polovici 13. st. tak vznikol pod vládou Bátúa veľký tatársky chanát, v ruských letopisoch známy ako Zlatá horda. Ich hlavným mestom bol Saraj – Batú (na dolnom toku Volgy, blízko Astrachanu). Sem sa vracia v r. 1242 víťazný Bátú zo svojho ťaženia a odtiaľto vysiela baskakov, vojenských veliteľov vymáhajúcich dane v dobytých územiach. Pre Rusko začalo kruté obdobie tatárskej nadvlády. Vyberanie daní bolo tiež prvým a väčšinou hlavným cieľom chánov Zlatej Hordy. Do ruských kniežatstiev boli poslaní „počítatelia“ (vyčislenniki), aby nikto neunikol plateniu vychodu, tatárskej dane. Jediným mestom, ktoré priamo neohrozovali Tatári bol Novgorod., pretože mesto bolo obklopené takmer nepriepustnými bažinami. Novgorod síce platil Tatárom dane, nie však priamo, ale prostredníctvom hlavného vyberača daní pre hordu – veľkého moskovského kniežaťa, ktorý bol v zmysle dávnej tradície, ktorá sa ustálila už v dobách Kyjevskej Rusi, zároveň kniežaťom Novgorodu a menoval tu svojho zástupcu (väčšinou svojho syna). Oslobodená bola len cirkev, ktorej za to bolo uložené „modliť sa za chána“, ktorý – hoc sám pohan – bol zrejme presvedčený, že si proti sebe netreba postaviť „kresťanských šamanov“, pravoslávnych popov.Vláda kniežacieho rodu Rjurikovcov bola vystriedaná mocou, s ktorou nebolo možné dohodnúť sa. Mocou, ktorá poznala len násilie. Ruské kniežatá sa stali vazalmi chána Zlatej Hordy. Vláda chánov Zlatej Hordy však neovplyvnila len základné politické predstavy moskovských veľkých kniežat a neskôr cárov. Znamenala zároveň aj násilné prerušenie a pretrhanie kultúrnych, politických i obchodných stykov Rusi s Európou a jej posun zo západu na východ. Kultúrne a hospodársky vyspelejšia Rus bola na dlho hodená späť a podrobená barbarskej moci kočovných a polokočovných kmeňov.”

zdroj:Rusko pod tatárskou nadvládou

Bitka v roku 1380 na Kulikovom poli ešte neznamenala skončenie tatárskej nadvlády, pretože kniežactvá naďalej museli platiť tatárske dane.  Oslobodenie sa spod tatárskej nadvlády prišlo až za vlády Ivana III Hrozného

V ??. storočí sa spojil Kazimír, litovské knieža, s chánom Achmatom, proti ruskému kniežaťu Ivanovi III. Chán Achmat sa však pomoci nedočkal a bol porazený Ivanom III v bitke pri Ugre v roku 1480. Litovské knieža Kazimír do Ruska totiž vpadnúť nestihol, napadol ho Ivanov spojenec krymský chán Mengli tesne pred tým, ako mohol Kazimír vpadnúť do Ruska.
 
Nuž nazývať litovské knieža za spojenectvo s chánom západnou krajinou? Či ako tomu máme rozumieť? Ak je chán Mengli spojencom ruského kniežaťa tak je to dobrý chán, ale ak sa litovské knieža spojí s iným chánom tak to je zle a zároveň nám to zapadá do mozaiky, že cár všetkej Rusi porazil západné vojsko vedené litovským kniežaťom? 
 
V ??. storočí, po neúspechu v Livónskej vojne a po smrti Ivana Hrozného nastalo v Rusku obdobie smuty, ktoré využili poľské vojská a napadli Rusko, pričom obsadili Moskvu.
Povstalci pod velením Dmitrija Požarského Poliakov nadobro vyhnali začiatkom ??. storočia, v roku 1612. Poľský sen o nadvláde nad Ruskom sa nadobro rozplynul.
 

V ??. storočí sa pustil do vojny s Ruskom švédsky kráľ Karol XII. Ruské vojská Petra Veľkého ho porazili v bitke pri Poltave v roku 1709. Víťazstvo pri Poltave chcel cár dovŕšiť zajatím Karola XII., no turecký sultán ho odmietol odovzdať. A tak vo februári 1711 sebavedomý Peter vyhlásil ťaženie proti „nepriateľovi Kristovej viery“. Ťaženie pre cára ale nezačalo šťastne a pri rieke Prut sa ocitá so svojou 40 – tisícovou armádou v obkľúčení 190 – tisícového vojska veľkovezíra Aliho Pašu. Peter v tejto situácii posiela Senátu závet, v ktorom svojho syna Alexeja nepriamo zbavil následníctva. No obratný vicekancelár Šafirov uzavrel 12. júla s Turkami, ktorí nevedeli v akej situácii je cár, mier, v ktorom sa Rusko zaviazalo vrátiť Turecku Azov a zboriť 3 pevnosti. Zároveň sa cár zaviazal, že stiahne svoje vojská z Poľska a nebude sa miešať do poľských záležitostí. Taktiež pristúpil na voľný prechod Karola XII. do Švédska. Tureckí hodnostári ešte obdržali finančné dary. V auguste 1713 nakoniec podpísal Šafirov v Adrianopole mier, ktorý bol v roku 1720 vyhlásený za večný.Cár sa neskôr opäť snažil o vytvorenie protišvédskej koalície a v roku 1713 obsadil Fínsko, aby mal pre budúce jednania so Švédskom územie, ktoré môže odstúpiť. V tej dobe Menšikov dobyl Štetín a predal ho pod správu prusko – holštajnskú. To bol dôležitý krok k spojenectvu s Braniborskom – Pruskom. Neskôr sa k nim pridalo aj Hannoversko. V snahe donútiť vyčerpané Švédsko k uzavretiu mieru, preniká ruské vojsko v rokoch 1719 – 1720 až do blízkosti Štokholmu. A tak bol 30. augusta 1721 vo fínskom Nystadte podpísaný večný mier, ktorým Švédsko odstúpilo Rusku Livónsko, Estónsko, Ingriu a časť Karélie s Viborgom. Rusko vrátilo Švédsku Fínsko a zaviazalo sa zaplatiť 2 milióny jefimkov ako náhradu za odstúpené územia. Vyvrcholením potom bolo zasadanie Senátu 20. októbra 1721, ktoré udelilo cárovi titul imperátora a Otca Vlasti a vyhlásilo, že odvtedy má byť cár titulovaný ako Peter I. Veľký

Krátko po skončení vyčerpávajúcich bojov na severe sa cár vypravil v máji 1722 s viac než 100 – tisícovou armádou na juh, do Perzie. V októbri 1723 bolo pripojené Baku, Derbentu a priľahlé oblasti Kaspického mora. Otvorenému stretnutiu s mocenskými záujmami Porty v Perzii sa však cár chcel vyhnúť tak s Tureckom podpísal v júni 1724 v Carihrade dohodu o delení Perzie.

Rusko potrebovalo oddych od vojen, no cár viedol armádu na ďalšie ťaženie do Perzie. V roku 1725 tvorili výdavky na vojsko 75% zo štátnych príjmov a koniec jeho vlády sa stával stále viac a viac neznesiteľným.

Umierajúci imperátor na smrteľnej posteli začal písať, kto má byť jeho nástupca. Opúšťali ho sily a chcel preto závet aspoň nadiktovať, ale už nemohol ani rozprávať. Na druhý deň, 28. januára 1725 Peter zomrel.

Skončilo tak 35 rokov vlády cára, z ktorých len 1 rok (1724) neviedlo Rusko vojnu, z ostatných rokov môžeme napočítať 13 mesiacov mieru. Jeho reformy boli prvým veľkým prelomom do tradičného ruského izolacionizmu, ktorý rovnako spoľahlivo chránil osobitosť i zaostalosť”

zdroj: Peter I. Veľký – Zahraničná politika

 
V ??. storočí sa do vojny s Ruskom pustil Napoleon. Svoje ťaženie ukončil v bitke pri Borodine v roku 1812. Späť do Francúzka sa vrátila menej ako desatina jeho vojakov.
 
 
V ??. storočí, Rusko stálo na strane víťazov v oboch svetových vojnách.
 
 
Od konca 2. svetovej vojny sa západná Európa pripravuje na ďalšiu vojnu s Ruskom.
Od konca druhej svetovej vojny nastúpila vojna studená. Sovietsky zväz sa usiloval od skončenia vojny vyrovnať sa v zbrojení USA a obe krajiny sa následne predbiehali jednak v kozmickom ťažení a jednak aj v skúškach balistických rakiet, rakiet s jadrovými hlavicami. Oba štáty vykonávali jadrové pokusy a skúšky a v oboch krajinách sú dodnes zamorené a neobývateľné zóny. Veľkosť USA aj ZSSR to umožňovala. Obe krajiny si však vyhradili právo na preventívny úder voči protivníkovi.  ZSSR je však krajina, ktorá počas druhej svetovej vojny atómové bomby nepoužila. Je síce pravda, že nimi nedisponovala, resp jej vývoj nebol dokončený, otázne však je ako by Európa, alebo aj svet vyzerali ak by sa objav tejto zbrane podaril skôr.
 
Nové ??. storočie začalo a prípravy vrcholia. Bez komentára.
 
????? nám dodáva ropu, plyn a prednostne nám poslalo vakcíny proti korone na záchranu životov. Rusko nám nedáva ropu a plyn, ale nám ju predáva. To je dosť podstatný rozdiel ak za nejakú komoditu platíme, ako by sme ju dostávali zadarmo. 
Naši priatelia z ???? nás povzbudzujú vyhadzovať ruských diplomatov a berú nám naše vojenské letiská v Kuchyni a na Sliači pre lietadlá určené na vojnu proti Rusku. Vo všetkých krajinách pôsobia tajné zložky. Ak sa nejaká krajina rozhodne vypovedať diplomatov a druhá strana využije reciprocitu, zrejme keby verila v to, že je v danom spore nevinná tak by tak neurobila. Pochybujem však, že sa niekedy dozvieme pravú pravdu. Slovensko je členom NATO, nákup stíhačiek F-16 bol dohodnutý ešte za minulej vlády. Rovnako tieto letiská sú vojenské letiská. Za socializmu keď sme boli členmi Varšavskej zmluvy ich využívali aj Sovieti, otázka možnej vojny je otázka hypotetická, keďž obe krajiny aj USA aj Rusko si vyhradzujú právo na preventívny úder, pričom Rusko argumentuje aj aby západné krajiny neprekročili pomyslelnú červenú hranicu, pričom ústami Vladimíra Putina dodáva, že hranice tejto červenej línie si bude ono určovať. 😀 Takže ak si ich určí pri Karlových Varoch, keďže tam žije početná ruská menšina potom čo?  Červená línia na území iného štátu, ktorý ani historicky po 1000 rokov nikdy do Ruska nepatril..
Pre ????????? je dôležité, aby sa do vojny proti Rusku ??????????. História nás jasne učí, že by to nebol dobrý nápad. Ale zároveň sa musíme rozhodnúť či strčíme hlavu do piesku alebo si necháme s*rať na hlavu pod pláštikom bratskej pomoci ako v roku 1968